Šutaj Eštok odvolal policajného prezidenta hneď vo štvrtok, len deň po tom, ako prevzal rezort od úradníckeho premiéra Ľudovíta Ódora. Hamrana kritizoval dlhodobo, posledné týždne najmä pre slabé riešenie ilegálnej migrácie či koketovanie s politikou. Pri preberaní úradu v stredu Hamranovi podal len ruku.
Exšéf polície rátal s možnosťou, že skončí ešte pred voľbami. Pre denník Postoj povedal, že nastupujúca štvrtá vláda Smeru popiera všetko, čo tu budovali posledné roky. Mal tým na mysli rozsiahle vyšetrovania, ktoré smerovali k odhaleniu veľkých korupčných káuz a organizovaných skupín na najvyšších pozíciách štátu. „Tak ako som povedal, tam, kde začína Robert Fico, ja končím. Som pre nich nočná mora, a to isté platí aj pre mňa. Takže s takými ľuďmi si neviem predstaviť spoluprácu, lebo by to nedávalo absolútne žiadny zmysel,“ uviedol.
Komárňana preradil do Popradu
Žiadosť do civilu si Hamran vypísal už v čase, keď sa v náznakoch kreovala nová vláda Smeru, Hlasu a SNS. Odísť plánoval ku koncu mesiaca. Nový minister vnútra neotáľal a Hamrana odvolal tri dni pred jeho avizovaným odchodom. Už bývalého policajného prezidenta, ktorý býva v Komárne, preradil vo štvrtok na Okresné riaditeľstvo v Poprade s tým, že sa má v piatok ráno hlásiť v službe. Otázne je, prečo exprezident polície nemohol doslúžiť v Bratislave. Pre porovnanie, cesta z Komárna do hlavného mesta trvá autom trvá cirka hodinu a pol, do Popradu takmer štyri.
Polícia sa k Hamranovmu pôsobeniu v Poprade vyjadrovať príliš nechcela. Na otázku, či prišiel v piatok do služby, odpovedala len stručne. „Bývalý prezident PZ p. Štefan Hamran bol dnešného dňa služobne zaradený na Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade,“ reagovala na otázky Pravdy hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.
Ešte pred víkendom ministerstvo vnútra, pod ktoré patrí polícia, informovalo, že nový šéf siahol aj na Hamranových spolupracovníkov. Na základe organizačného opatrenia sa od 1. novembra rušia funkcie viceprezidentov policajného zboru. Damián Imre a Branko Kišš, ktorí sa často objavovali na tlačovkách po boku Hamrana, tak skončili a preložili ich na iné funkcie.
Protizákonná naháňačka kovbojov?
V prvé dni v úrade nový šéf rezortu načrtol aj svoje priority, ktoré začal hneď aj realizovať. Primárne sa chce venovať bezpečnosti občanov, čo sa od ministra vnútra prirodzene aj očakáva. Nejde podľa neho len o ochranu hraníc pred ilegálnymi migrantmi, ľudia sa musia cítiť bezpečne v mestách, na uliciach aj vo svojom dome. Riešenia predstavil dve. Z krátkodobého hľadiska chce posilniť prítomnosť bezpečnostných zložiek na kritických miestach a z dlhodobého riešiť problém podstavu polície, ktorý už nejaký čas trvá.
V polícii sa podľa neho musí skončiť chaos, nekompetentnosť a aj jej „zneužívanie, ktorého sme boli svedkami“. Síce explicitne nevyjadril, čo tým mal na mysli, no podľa jeho predošlých vyjadrení, hovoril o elitných vyšetrovateľoch veľkých káuz okolo Jána Čurillu, ľudovo nazývaných čurillovci. Šutaj Eštok tesne po nástupe zakročil aj voči nim. So zrušením viceprezidentských kresiel ministerstvo vnútra informovalo aj o „dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby u šiestich príslušníkov PZ“. Mimo služby sú podľa paragrafu 46 odseku 1 písmena b, v ktorom sa uvádza, že policajta dočasne postavia mimo služby ak je podozrivý, že spáchal trestný čin.
Čurillovcov stíha od jesene 2021 policajná inšpekcia pre podozrenie z manipulovania výpoveďami a ovplyvňovania vyšetrovania, no Krajský súd v Bratislave už rozhodol, že je to nedôvodné. Policajti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) tvrdia, že sú terčom preto, aby sa k ich spisom z citlivých káuz dostal tím inšpekcie, ktorý viedla Diana Santusová. Šutaj Eštok ich prácu spochybňoval aj pred voľbami.
Zdá sa, že „kovbojov“, ako ich viackrát v minulosti nazval, nebude také ľahké z polície dostať. Šutaj Eštok podľa zákona potreboval na to, aby ich postavil mimo služby, súhlas. Pred niekoľkými týždňami totiž získali tzv. status chráneného oznamovateľa, ktorý udeľuje špeciálna prokuratúra na základe žiadosti od Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Úrad však od ministerstva vnútra v priebehu tohto týždňa nedostal žiadnu žiadosť o udelenie súhlasu s pracovným úkonom od žiadneho zamestnávateľa. „Treba podčiarknuť, že prípadný úkon voči chránenému oznamovateľovi bez súhlasu nášho úradu je zo zákona neplatný,“ podotkla predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová. „Len-tak“ vyhodiť či postaviť mimo služby ich teda ministerstvo vnútra nemôže. Navyše, môže za to dostať sankciu. „V prípade, ak zamestnávateľ urobí takýto úkon bez nášho súhlasu, možno mu uložiť peňažnú pokutu,“ dodal.
Zákonom argumentuje aj advokát čurillovcov Peter Kubina, ktorý za postupom nového ministra vidí pomstu. „Tento súhlas udelený nebol. Personálny rozkaz o dočasnom pozbavení štátnej služby je preto neplatný a jeho vydanie je zneužitím právomoci verejného činiteľa,“ zverejnil Kubina s tým, že Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota, Štefan Mašin, Robert Magula a Branislav Dunčko sú nedôvodne stíhaní a ide o jasné odvetné opatrenie, ktoré nijako nesúvisí s vývojom ich trestného stíhania. „Presne pre takýto prípad žiadali a aj dostali ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ dodal.
Prezidentka Zuzana Čaputová dúfa, že rýchlosť konania, ktorou Šutaj Eštok koná, nie je na úkor zákonnosti. Jeho stranícky šéf Peter Pellegrini sa zase vyjadril, že minister inak ako v zmysle zákona konať nemôže. Na margo Hamranovho odchodu povedal, že konečne budeme mať vo vedení policajtov, ktorí budú robiť všetko preto, aby sa na Slovensku žilo bezpečne, a „polícia bude zasa robiť to, čo robiť má“.
Kto nahradil Hamrana
Varovný prst vztýčil nový minister aj voči radovým policajtom. Jediným kritériom, ktorým sa bude musieť riadiť každý policajt, bude podľa jeho slov striktné dodržiavanie zákonov. „Garantujem vám, že zákon bude platiť pre všetkých rovnako. Nebudem tolerovať žiadnu kastu mediálne privilegovaných ani politicky exponovaných príslušníkov. Ak bude ktorýkoľvek policajt postupovať v súlade so zákonom, bude mať absolútne voľné ruky. Ak sa však preukáže, že konal na niečí pokyn či už politický, alebo akýkoľvek iný, tak v momente končí. Padni, komu padni bude platiť pre všetkých rovnako,“ zdôraznil.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Laškovanie s politikou viackrát vytkli Hamranovi aj odborníci. Hoci je dôvera v políciu v posledné roky vyššia, verejne známy postoj exprezidenta voči časti politického spektra mohol rast jej kreditu u voličov Smeru brzdiť. Prispieť k tomu mohli aj vyjadrenie šéfa Smeru. V auguste po zadržaní členov tímu Oblúk, ktorého súčasťou bola i Santusová, prišiel s rétorikou o policajnom prevrate.
Politológ Jozef Lenč z univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pred časom pre Pravdu skonštatoval, že kroky polície, ktoré sa diali pred 30. septembrom a ich komunikovanie mali podľa neho „silný politický akcent“. Mnohí voliči mohli posledné zásahy polície, pri ktorých zadržali alebo obvinili verejne známe osoby, vnímať ako súčasť predvolebnej kampane, hoci to čelní predstavitelia polície odmietali. „Už spôsob a forma tlačových konferencií skôr svedčia o opaku. Samotná polícia politizuje svoje, možno inak bežné postupy,“ odpovedal vtedy Lenč.
Pod biblickým názvom Ezechiel 7 NAKA udrela v lete aj proti bývalému policajnému prezidentovi a kandidátovi Smeru Tiborovi Gašparovi. S obrázkom zavraždeného novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej špičky polície informovali pred voľbami zase o akcii Rozuzlenie, v rámci ktorej obvinili bývalých vysokopostavených policajtov a exšéfov Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského a Michala Aláča a takisto podnikateľa Petra Košča, známeho ako „pána X“.
Čítajte viac Nová vláda, nový parlament. Aké boli kľúčové momenty? Matovič útočil, z OĽaNO je Slovensko a Fico je späť
Kritická nebola voči Hamranovi len bývalá opozícia. Po akcii NAKA s názvom Targety, kde policajti navštívili Fun Radio, nešetril negatívnymi poznámkami ani bývalý člen koalície a predseda parlamentu Boris Kollár. Akcia v rozhlasovej stanici mala podľa neho prekryť neschopnosť vedenia polície riešiť ilegálnu migráciu. „Nič iné ako cirkus mi to nepripadá. Pozrite sa, ako toto vedenie vystupuje. V bielych vysúkaných košeliach, ako ideme robiť, pracovať. Tak vystupuje aj špeciálny prokurátor, tak vystupuje celé vedenie polície. Viete, kto takto vystupuje? V Amerike politici. Presne takto sa správajú na tlačovkách,“ hovoril po zásahu Kollár.
Dočasného nástupcu Hamrana ohlásilo ministerstvo vnútra už vo štvrtok, stal sa ním Rastislav Polakovič. Doteraz pôsobil zväčša na riadiacich funkciách. Viedol okresné riaditeľstvo v Poprade, naposledy bol na čele okresného riaditeľstva v Starej Ľubovni. V policajnom zbore pôsobí viac ako dve dekády.
Rastislav Polakovič
Má za sebou 23-ročné pôsobenie v Policajnom zbore. V roku 2000 získal špecializované policajné vzdelanie na Akadémii Policajného zboru (PZ) v Bratislave. Ako príslušník PZ pôsobil na viacerých útvaroch predovšetkým na riadiacich funkciách, od roku 2002 ako riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu Poprad, od roku 2010 zastával funkciu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Poprad. V roku 2011 bol zástupcom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Stará Ľubovňa, od roku 2018 pôsobil ako riaditeľ inšpektorátu Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade a od roku 2021 pôsobil vo funkcii zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Starej Ľubovni Krajského riaditeľstva PZ v Prešove.
Zdroj: MV SR