„Musím povedať, že ten spôsob a rýchlosť, myslím tým skrátené legislatívne konanie, v ktorom majú byť takto významné zmeny prijaté, ma šokoval,“ zdôraznila.
Poukázala na to, že ide o novely viacerých zákonov a musí sa s nimi podrobnejšie oboznámiť. „Mám možnosť vetovania zákonov, samozrejme, do úvahy prichádza aj zváženie podania na Ústavný súd, ale to závisí od posúdenia obsahu,“ podotkla.
PS avizuje ústavnú sťažnosť
Opozičné Progresívne Slovensko (PS) hovorí v súvislosti s vládnym zámerom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) o naplnení najhoršieho scenára. Šéf PS a podpredseda parlamentu Michal Šimečka opätovne avizoval podanie ústavnej sťažnosti.
Kritizoval, že legislatíva má byť prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. „Skrátené legislatívne konanie je jasne protiústavné. Je to absolútne vylúčenie demokratickej diskusie, parlamentnej opozície, odbornej verejnosti. Ústavné súdy takéto postupy opakovane hodnotia ako neprípustné,“ zdôraznil Šimečka. Ako podotkol, robí sa tak cez prílepok – zmenou Trestného zákona.

Existencia ÚŠP sa podľa neho osvedčila pri stíhaní korupcie na najvyšších miestach a vláda ho ruší s cieľom dosiahnutia beztrestnosti a pomsty. Upozornil, že právomoci nad vyšetrovaniami zásadných káuz chce vláda vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad nimi dať generálnemu prokurátorovi SR. Kritizoval tiež navrhované znižovanie trestných sadzieb za niektoré korupčné a majetkové trestné činy.
Vládny kabinet na stredajšom rokovaní odobril zrušenie ÚŠP. Kauzy, ktoré rieši, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy. Kabinet odsúhlasil, aby sa navrhovaná legislatíva prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
„Podáme tiež avizovanú ústavnú sťažnosť, máme na to potrebných 32 poslancov. Odmietli sme sa prezentovať na schôdzi a budeme argumentovať v rozprave. A proti tomuto brutálnemu zásahu do právneho štátu a spravodlivosti na Slovensku budeme protestovať aj vo verejnom priestore,“ dodal s tým, že miesto, čas a formu protestu PS oznámi po koordinácii s ďalšími opozičnými stranami.
Protiústavné sú podľa Šimečku aj vládou schválené legislatívne zmeny v súvislosti s ochranou oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aj v tomto prípade chcú progresívci podať sťažnosť na Ústavný súd SR.
Hnutie Slovensko chce iniciovať rokovanie o vyslovení nedôvery vláde
Poslanci hnutia Slovensko začínajú zbierať podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR, na ktorej by chceli vysloviť nedôveru vláde. Robia tak v reakcii na zámer vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Vláda podľa hnutia „vedome pácha úkladný atentát na právny štát“. Tvrdí, že vláde ide len o zabezpečenie beztrestnosti jej blízkych ľudí podozrivých z korupcie, založenia zločineckej skupiny a hrubého zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Hnutie tvrdí, že ÚŠP má historické výsledky v odhaľovaní politickej korupcie a vláda ho likviduje účelovo. „Ide to urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, bez možnosti pripomienok a odbornej diskusie,“ pripomína.
„Vláda úmyselným útokom na kľúčový pilier spravodlivosti pácha vedomú demontáž právneho štátu a nie je viac hodná Slovensko viesť. Preto zároveň začíname zbierať podpisy pod vyslovenie nedôvery vláde,“ uzavrelo hnutie Slovensko.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová na tlačovej konferencii pripomenula, že vláda touto zmenou otvára dvere mafii. Poukázala na to, že prokurátori ÚŠP mali viac ako 90-percentnú úspešnosť pri svojej práci. Kritizuje, že pri tejto záležitosti sa neozval generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Hnutie Slovensko zároveň pozýva ľudí, aby v stredu o 17.00 h prišli pred budovu Národnej rady SR v Bratislave vyjadriť nesúhlas so zrušením ÚŠP. Hnutie rezervovalo priestor pred NR SR na každý pracovný deň až do Vianoc. Na protestné zhromaždenie pozýva aj celú demokratickú parlamentnú a mimoparlamentnú opozíciu.
SaS: Vláda sa snaží zmeniť demokraciu na autokraciu
Slovensko sa veľmi rýchlym tempom uberá od liberálnej demokracie smerom k autokracii. Tvrdí to strana Sloboda a Solidarita (SaS). V spolupráci s ďalšími opozičnými stranami, najmä Progresívnym Slovenskom, plánuje preto zvolať protest, na ktorom vyjadrí nesúhlas s krokmi vlády. Uviedli to predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS) na tlačovej konferencii.
„Exekutíva, teda vláda, začína zasahovať do jurisdikcie. Začalo sa to čistkami v polícii, protiprávnym konaním a vyhadzovaním vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali trestné činy na najvyšších miestach, pokračovalo to pokusmi o čistky v Súdnej rade a rušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Toto sú tie klasické príklady toho, ako sa postupne blíži autokracia,“ povedal poslanec parlamentu Juraj Krúpa.
Ďalším znakom je podľa jeho slov zasahovanie do slobody médií, o čom svedčia zavedené obmedzenia pre médiá v parlamente, to, akým spôsobom vláda komunikuje s médiami a ako plánuje ovplyvniť fungovanie médií, počnúc RTVS a postupne sa dostane aj k nezávislým médiám. „Tie postupy sú overené v Maďarsku a očakávam ich aj tu na Slovensku. Ďalším príkladom boli aj špekulácie o ovplyvnení financovania občianskych združení a mimovládnych organizácií cez asignačnú daň, teda dve percentá,“ dodal Krúpa.
„Igor Matovič si ide zase sám svojou cestou a organizuje si vlastné podujatia, nech sa páči,“ komentoval Krúpa.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zdôraznila, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude mať zásadný dopad na vyšetrované kauzy. Tie budú pridelené krajským prokurátorom, čo bude podľa Kolíkovej znamenať prieťahy. „Špeciálna prokuratúra bola vo viac ako 90 percentách prípadov úspešná a preukázala vinu. My sme tu vedeli účinne postihovať organizovaný zločina korupcie a teraz ideme zjavne na to rezignovať,“ hovorí Kolíková.
Zároveň dodala, že celá debata o tom, že na Slovensku boli zmanipulované trestné konania, nie je podložená žiadnym rozhodnutím súdu. Naopak, existuje 40 právoplatných rozhodnutí o korupcii, ktorá sa týka nominantov Smeru. „Jediný, kto rozprával o manipulácii, bol Robert Fico na svojej tlačovke, kde púšťal nahrávky s gestapáckymi uniformami a potom sa preukázalo, že táto nahrávka je zmanipulovaná, a povedal to Kriminalistický a expertízny ústav,“ poukázala Kolíková.
Zdôraznila, že vládny legislatívny text má 67 strán a netýka len špeciálnej prokuratúry, ale mení aj právnu pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu a celé nastavenie Trestného zákona. Kolíková kritizuje aj nové právne nastavenie prepadnutia majetku. „Keď sme hovorili o prepadnutí majetku, tak sme sa bavili o prípadoch, kde bol spáchaná škoda okolo 250 000 eur, teraz sa dostávame na hranicu 750 000 eur. Ja sa domnievam, že tu už nebude žiadny trestný čin, pre ktorý uložíme trest prepadnutia majetku,“ skonštatovala.
So zrušením ÚŠP nesúhlasí ani KDH
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) odmieta zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a narýchlo ušitú zmenu Trestného zákona. Predseda KDH Milan Majerský to uviedol v reakcii na vládou schválené legislatívne zmeny.
„To, že sa vláda snaží účelovo presadiť tieto zmeny v skrátenom legislatívnom konaní netransparentným spôsobom je podľa KDH neprípustný zásah do fungovania právneho štátu a právnej istoty na Slovensku,“ zdôraznil.

Trestná politika štátu si podľa jeho slov vyžaduje širokú celospoločenskú diskusiu a v zásadných otázkach aj zhodu naprieč politickým spektrom. „Vláda pokútnym spôsobom a bez dostatočných odborných argumentov ruší inštitúciu, ktorá 20 rokov úspešne bojuje s organizovaným zločinom,“ povedal na margo špeciálnej prokuratúry.
Majerský doplnil, že KDH je rázne proti spôsobu a forme vládnej politiky, ktoré znižujú schopnosť štátu efektívne bojovať s korupciou a organizovaným zločinom a zabezpečovať spravodlivosť pre občanov.