Poslanci majú aktuálne na stole tzv. Lex Konsolidácia. Ide o balík konsolidačných opatrení zložený z viacerých zákonov. Zatiaľ sa v pléne nehlasovalo ani o jednom z nich. Situácia je napätá a opozícia pristúpila k obštrukcii. Hneď s prvou uspela. V stredu totiž Národná rada (NR) SR nebola uznášaniaschopná potom, čo sa neprezentoval poslanec Smeru Dušan Galis, hoci na predchádzajúcich hlasovaniach bol. Vďaka jeho hlasu nemala koalícia väčšinu.
Koalície ustúpila a presunula rušenie ÚŠP na január
Hlasovalo sa o návrhu šéfa NR SR Petra Pellegriniho o presunutí interpelácie (hodiny otázok) na koniec schôdze. Cieľom však bolo oddialiť rušenie ÚŠP na druhý rok spolu so zmenami v Trestnom zákone. Desiatky opozičných vystúpení a stovky faktických poznámok zatiaľ opozícii v ich pláne pomáhajú.
V reakcii na zdržiavaciu taktiku síce vládna väčšina schválila rokovania až do polnoci, no rušenie ÚŠP nevyšlo koalícii podľa plánu. Obštrukcia bola po prvý raz účinná v stredu, keď sa neprezentoval poslanec Smeru Galis a interpelácie (tzv. hodina otázok) nepresunuli na koniec schôdze a druhá, keď boli Smer, Hlas a SNS nakoniec naozaj nútení rušenie ÚŠP a novelu Trestného zákona presunúť na január.
Čítajte viac Lipšic varuje pred novelou Trestného zákona, hovorí o premlčaní káuz. Minister Susko to odmieta
„Ficovi sa rozsypal sen o tom, že tieto zmeny spláchne expresne rýchlo skôr, než prídu Vianoce,“ uviedla SaS. Prednosť pred týmito zákonmi dostal štátny rozpočet, ale aj tzv. kompetenčný zákon. Oba musia schváliť do konca roka. V prvom prípade by hrozilo provizórium, v druhom by bol ohrozený vznik nového ministerstva cestovného ruchu a športu, ktoré má v gescii SNS.
„Tento rozpočet je horší ako ten najhorší Matovičov rozpočet,“ uviedol líder SaS Richard Sulík. Podľa tímlídra SaS pre verejné financie Mariána Viskupiča je to rozpočet ružových okuliarov na strane príjmov a nulovej odvahy na strane konsolidácie výdavkov. Fico si podľa liberálov neplní ani vlastné predvolebné sľuby.
SaS okrem toho vyzvala šéfa parlamentu Pellegriniho, aby stiahol z programu schôdze novelu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, čím by sa rozpočtu poskytol dostatočný priestor na prerokovanie návrhu vo výboroch. „Demokracia sa tu dusí,“ vyhlásila poslankyňa za SaS Mária Kolíková.
V ideálnom svete sa obštrukcia nenosí, vo svete politického boja je to norma
Podľa sociológa Michala Vašečku sa obštrukcia v parlamente stala štandardným spôsobom politického boja. „V ideálnom svete džentlmenov, predvídateľnosti a slušnosti by bolo veľa dôvodov ju kritizovať. No v súčasnom svete tvrdých interakcií a politického boja, ktorý už nie je o ideách a zámeroch, ale o plytkých osobných a skupinových záujmoch, je to spôsob, ktorý uplatňuje každá opozícia. Táto nie je výnimkou a nebude výnimkou ani tá, čo príde po nej,“ uviedol pre Pravdu.
Z pohľadu opozície plnia podľa Vašečku obštrukcie viacero funkcií a nie je dôležité, ako to nakoniec dopadne. „Z pohľadu opozície je dôležité, že po prvé má šancu pozastaviť proces, ktorý bol rozbehnutý tak rýchlo, aby sa nikto nestihol spamätať, cez skrátené legislatívne konanie. Po druhé, opozícia svojimi krokmi mobilizuje svojich voličov. Po tretie, dlhším zápasom v parlamente opozícia upozorňuje zahraničie na kroky súčasnej koalície. Po štvrté, obštrukciami opozícia znervózňuje koalíciu a znervóznení ľudia robia chyby. A nakoniec – v politike sa využívajú všetky kroky, ktoré bývajú k dispozícii,“ dodal s tým, že ak by to opozícia nerobila, kritizovali by ju jej prívrženci pre nečinnosť.
Opozícia však požaduje úplné stiahnutie tzv. „promafiánskeho“ balíčka a v obštrukcii bude pokračovať dovtedy, kým sa to nepodarí. Využiť chce všetky nástroje. „Sme ochotní tu byť všetci, do noci, cez víkend, cez Vianoce,“ povedal líder PS Michal Šimečka. Šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter uviedol, že si radšej stiahne nohavice, ako by mali stiahnuť zmeny v trestnej politike. Napriek tomu, že to lídri opozície považujú za úspech, rušeniu ÚŠP zrejme nepredídu. Koalícia by svojou väčšinou zrejme prelomila aj prípadné veto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá zvažuje aj podanie na Ústavný súd.
Znova v uliciach, znova tisícky. Zaberie to?
Prekvapivejšie ako opozičná obštrukcia bola masová účasť na avizovaných protestoch organizovaných opozíciou. Ani samotní lídri neočakávali toľko ľudí. Na druhom proteste v Bratislave ich prišlo ešte viac – odhadom organizátorov okolo 10 až 15-tisíc. Vyše päťdesiat dní od vymenovania Ficovej štvrtej vlády tisíce ľudí v uliciach skandovali „dosť bolo Fica“ a „Slovensko si nedáme“.
Rušenie ÚŠP je podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka dostatočne silným dôvodom, aby do ulíc vyšli tisíce ľudí. „Občania sa môžu obávať o ohrozenie princípov právneho štátu. Vládna koalícia totiž neuvádza dostatočne silné argumenty na zrušenie ÚŠP a pri ich konaní je možné veľmi ľahko identifikovať skutočnú motiváciu na zmeny v našom právnom systéme,“ hovorí.
„Vo všeobecnosti platí, že akákoľvek téma, ktorá sa stáva súčasťou politiky a vyvoláva u časti voličov diskonformitu, je dôvodom na obavy, či už ide o rušenie škôl a nemocníc, alebo inštitúcií štátu, ktoré sú vnímané ako dôležitá súčasť právneho štátu,“ uviedol politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.
Protesty budú pokračovať aj cez sviatky. Podľa odborníkov stoja na námestiach najmä voliči strán, ktoré protesty organizujú. „Niekoľko tisíc voličov v uliciach ešte neznamená, že tí ostatní neschvaľujú alebo aspoň tolerujú rozhodnutia štvrtej Ficovej vlády,“ uviedol Štefančík. Ani sociológ Michal Vašečka od toho neočakáva konkrétne výsledky. „Neočakáva ich asi ani nikto súdny v zmysle, že by vláda čokoľvek menila. Dôležité však je, aby aj v zahraničí bolo vidieť, že vláda nemá úplnú podporu v tom, čo robí,“ uviedol.
Vašečka to však nepovažuje za nič prekvapujúce. „Samozrejme, protesty plnia pre účastníkov aj nejakú psychoterapeutickú funkciu. Mnohí môžu byť frustrovaní z toho, že niekto chce siahať na niektoré z pilierov právneho štátu,“ uviedol.
Je Fico nervózny? Tlak námestí už raz zažil
Podľa opozície tlak námestí Fica dramaticky zabrzdil. „Je nervózny, znovu blúzni o Sorosovi a protislovenských potkanoch, tlačí svojich poslancov do stále väčšieho znásilňovania parlamentnej práce,“ uviedol Šimečka s tým, že líder Hlasu si nechá Ficom „diktovať nočné rokovania“.
Predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling odkázal Ficovi a Pellegrinimu, že opozíciu určite neumlčia. „V kuloároch medzi koaličnými poslancami sa hovorí o nervozite Roberta Fica, ktorá je stále väčšia, pretože takýto razantný odpor verejnosti koalícia vôbec nečakala,“ uviedol.
Podľa Lenča využíva opozícia všetky dostupné prostriedky veľmi efektívne, no Fico sa plných námestí nebojí. „Kľúčovým faktorom, ktorý by v ňom mohol vyvolať strach, môže byť zmena postoja jedného z koaličných partnerov alebo niektorých poslancov a poslankýň. Vieme, že koalícia je, čo sa týka väčšiny, vskutku krehká,“ skonštatoval politológ z trnavskej univerzity.
Rešpekt má šéf Smeru aj z toho dôvodu, že vládnu koalíciu čakajú prezidentské voľby a protesty by mohli ohroziť Pellegriniho pozíciu v nich. „Ak sa niečoho Fico bojí, tak je to zastavenie finančných tokov z Európskej únie,“ uviedol Štefančík s tým, že Fico môže, podobne ako Orbán pri postoji k Ukrajine, vydierať svojich partnerov v EÚ, čím by si ešte viac pokazil už aj tak dosť „pošramotené meno“ medzi európskymi partnermi.
Čítajte viac Do ulíc opäť vyšli tisíce ľudí, protivládne protesty boli okrem Bratislavy aj v Košiciach či Banskej Bystrici
„Ani lídri iných európskych štátov nechcú, aby mali v únii dvoch vydieračov, stačí im jeden,“ dodal politológ z bratislavskej univerzity. Sociológ Vašečka sa spolu s politológom Lenčom zhodli, že z postu premiéra vyhnal Fica bývalý líder strany Most-Híd Béla Bugár a nie priamo námestia. „Bol to bod zlomu a podobná situácia môže prípadne „znervózniť“ Roberta Fica aj v týchto dňoch,“ uviedol Lenč.
Vašečka však dodáva, že určite majú pravdu tí, ktorí hovoria, že námestia na Fica pred piatimi rokmi zatlačili. „V niečom veľmi pozorne počúval a sledoval, čo sa deje na námestiach, ale buďme realistickí, dôvodom Ficovej demisie bol tlak strany Most-Híd. Čiže formálne z hľadiska parlamentnej demokracie to zariadil Béla Bugár,“ uviedol sociológ. „Keby nebol tlak námestí, Bugár to neurobí, ale keby bol iba tlak námestí a Bugár by sa vtedy nepridal, myslím, že Robert Fico by vtedy neodstúpil,“ uviedol.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Sociológ dodáva, že žiadnemu politikovi, nielen Robertovi Ficovi, nie je príjemné, keď jeho meno týmto spôsobom niekde kričia. „Je na neho vyvíjaný tlak. O tom to je a o tom je koniec koncov demokracia. Bez nejakých emócií treba povedať, že tri a pol roka robil to isté Robert Fico. Takisto zvážal svojich priaznivcov, ktorí kritizovali vládu. Ak bude niekedy v budúcnosti iné zloženie koalície, tak tí, ktorí budú v opozícii, tiež budú organizovať nejaké demonštrácie,“ hovorí Vašečka.
Ľudí podľa neho paradoxne nahnevali skôr zmeny v Trestnom zákone, a to ďaleko viac ako rušenie ÚŠP. „Zmeny v Trestnom zákone, ktoré umožnia niektorým obvineným z korupcie či už prísť naspäť k svojmu majetku, alebo neprísť o neho v budúcnosti, sú doslova červeným súknom pre mnohých. Návrhy prinášajúce beztrestnosť či nižšie sadzby pre tých, ktorí kradnú alebo môžu kradnúť zo spoločného, ľudí poburujú bez ohľadu na to, ako hlboko rozumejú politike,“ dodal sociológ.
Rozdelené Slovensko
Prečo sa nespokojnosť alebo frustrácia neprejavila aj v predčasných voľbách? „To sa ani nemohlo prejaviť, lebo voliči Roberta Fica buď túto tému vôbec nevnímajú ako dôležitú tému, alebo sú dokonca presvedčení o tom, že Fico robí správne kroky, pretože veria tézam o spolitizovaní špeciálnej prokuratúry, práci na objednávku alebo o porušovaní ľudských práv,“ zhodnotil Vašečka. „Z pohľadu súčasných demonštrujúcich ide o zásadnú vec a na nič nie sú tak citliví, ako na fungovanie právneho štátu a v tomto títo demonštranti zapadajú do európskeho mainstreamu. Voliči Roberta Fica sú citliví skôr na sociálne, či ako sa na Slovensku hovorí – chlebové témy,“ okomentoval.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Krajina je podľa neho dlhodobo veľmi rozdelená na mnoho rôznych častí, ktoré si nerozumejú. Netreba zabúdať ani na fakt, že sa protest odohral v Bratislave, ktorá má výrazne iné volebné preferencie ako zvyšok Slovenska. „Aj keď na námestí bolo veľmi veľa ľudí, dokonca aj zo širokého okolia Bratislavy, je to predsa len obraz západného Slovenska a Bratislavy, ktorá vníma veci inak. No protesty boli aj v Košiciach a v mnohých iných krajských mestách,“ uviedol sociológ.
„Tak ako v mnohých iných krajinách Európy, rozdiel medzi názormi, postojmi a potrebami rurálneho a urbánneho prostredia je aj na Slovensku zásadný. Rozdiel je akurát v tom, že Slovensko nemá veľkomestské prostredie, akým je Viedeň pre Rakúsko, Praha pre Česko, Budapešť pre Maďarsko či Varšava pre Poľsko,“ vysvetľuje Vašečka.
Bratislava a Košice by sa dali chápať ako veľkomestské prostredie, no je otázne, či to tak chápať vôbec môžeme. „Ak to mám povedať z hľadiska podpory proeurópskych politík, ktoré reprezentujú 21. storočie, Bratislava a Košice to neutiahnu sami,“ dodal. Podľa Lenča bolo vo voľbách, resp. na ich výsledku vidieť najmä nespokojnosť s vládnutím koalície na čele s hnutím Igora Matoviča.
Čo dosiahne opozícia?
Čo teda dosiahne opozícia odsúvaním zmien v Trestnom zákone či rušenia špeciálnej prokuratúry? Podľa Lenča sa vytvorí priestor na širšiu celospoločenskú diskusiu o týchto zmenách, ktorej sa chcela koalícia vyhnúť, aj preto sa pokúša zmeny presadiť v skrátenom legislatívnom konaní. „Opozícia oddialením rokovania a schvaľovania predmetných zmien môže dosiahnuť, že sa zvýšia tlak na vládnu koalíciu – zvonku (verejnosť, inštitúcie EÚ a pod.), ale tiež zvnútra koalície (potenciálna neochota niektorých jednotlivcov zahlasovať za tieto zmeny),“ okomentoval. Politológ Štefančík si myslí, že opozícia sa zrejme spolieha na to, že by Pellegrini mohol zmeniť názor, keďže ako potenciálny kandidát na prezidenta potrebuje aj hlasy z pravicového elektorátu.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Ak by to práve on začal blokovať, mohol by ovplyvniť, ako bude právny systém na Slovensku fungovať počas tohto vlastného obdobia. Aj keď si viem predstaviť, že on bude patriť rovnako medzi tých, ktorým po rozpustení ÚŠP padne veľký balvan zo srdca. Alebo aspoň krabica od šampanského,“ uviedol Štefančík. Ak by aj protesty trvali niekoľko mesiacov, podľa sociológa by nemali účinok. „Ale organizátorom to zrejme neprekáža, pretože protesty majú mnohí iné funkcie, okrem iného aj argumenty a silu, čiže v tomto zmysle sa môžu o tie námestia oprieť,“ zhodnotil Vašečka. „Dôležité je, aby aj v zahraničí bolo vidieť, že vláda nemá úplnú podporu v tom, čo robí. Okrem toho je to aj priestor na to, aby opozícia začala intenzívnejšie spolupracovať, čo je dôležité aj vzhľadom na silnú fragmentáciu politického spektra,“ ozrejmil.
Bývalé OĽaNO je však samostatnou jednotkou. Aj líder hnutia Slovensko sa rozhodol zorganizovať protest, na ktorom bolo len niekoľko desiatok ľudí. Podľa Sulíka organizuje zvyšná trojica strán protesty aj bez tých, ktorí zapríčinili návrat Fica, a teda aj bez Matoviča. Líder hnutia Slovensko tak ostal izolovaný. „Matovič sa sám vmanévroval do pozície, v ktorej je. Ak by chcel, aby sa s ním znovu „kamarátili“ ostatní v opozícii, tak by mal prestať útočiť aspoň v takomto momente, čo nerobí,“ uviedol Vašečka.
Podľa Štefančíka Matovič ukázal, že je pre ďalšiu spoluprácu nepoužiteľný. „Aj preto sa o ňom po voľbách vôbec neuvažovalo ako o možnom koaličnom spojencovi. S Igorom Matovičom je totiž každá spolupráca nebezpečná,“ zhodnotil politológ z bratislavskej univerzity. „Jeho strana má nulový koaličný potenciál a tak to ostane dovtedy, pokiaľ v nej bude pôsobiť jej súčasný predseda. Igor Matovič môže už čokoľvek tárať o mafiánoch vo vláde, keď to bol práve on, kto im svojím správaním vydláždil cestu do exekutívy zlatými dlaždicami,“ dodal.