Tvorbu našich zákonov a politiky dlhodobo sprevádza nedostatok dialógu. Dnes to môžeme vidieť aj pri návrhu expresného zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry či zásahoch do trestnej politiky štátu, ktoré majú ísť skráteným legislatívnym konaním. Aktuálna DEMDIS Diskusia nám však ukazuje, že takýto postup zhodne nepovažujeme za šťastný.
Ako sa teda postaviť k zmenám diskusiou? Ako skvalitniť sociálny dialóg v krajine, kde slušná diskusia hrá zväčša druhé husle?
Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime spoločné riešenia!
Hlasujte aspoň za sedem komentárov, a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
V čom je konflikt?
Základné názorové štiepenie medzi zúčastnenými názorovými skupinami A a B spočíva v otázke príčin nedostatku sociálneho dialógu a jeho účelnosti.
Skupina A na plnej čiare podporuje uplatňovanie sociálneho dialógu pri tvorbe legislatívy. Špecifická je v identifikácii dôvodov, prečo sa to vždy nedarí napĺňať. Je totiž presvedčená, že „politici sa obávajú dialógu, pretože by mohol odhaliť chyby ich návrhov”. Aj preto si myslí, že „sociálny dialóg prekáža tým, ktorí sledujú svoje súkromné záujmy, a nie verejné blaho”.
Skupina B je vo vnímaní účelnosti a potreby sociálneho dialógu skeptickejšia. Vláda má totiž v prvom rade „používať získanú moc a netreba sa zdržiavať diskusiami”. Skupina by zároveň vláde pridala moc – myslí si, že „potrebujeme centralizovať moc, aby vláda nebola otravovaná diskusiami”. A to aj azda preto, že „ani funkčný sociálny dialóg nezlepší kvalitu legislatívy”.
Sociálny dialóg nevyhnutnosťou
Napriek pestrosti postojov zúčastnených názorových skupín nachádzame široký súbor konsenzuálnych postojov, ktoré majú vysokú podporu naprieč tábormi.
„Funkčný sociálny dialóg” považujeme za „nevyhnutnosť” a vláda by mala do neho „aktívne zapájať zainteresované strany”. A to tak, aby k „prijímaným zákonom mali možnosť vyjadriť sa všetci, ktorých sa to týka”.
Zhodu nachádzame aj na dôvodoch – „chýbajúci sociálny dialóg prispieva ku konfliktom a zbytočne ,blbej’ nálade”. „Bez diskusie sociálnych partnerov a nájdeného konsenzu či aspoň kompromisu sa Slovensko nikam neposunie.” Funkčný dialóg zároveň považujeme kľúčový „aj pre udržanie domácich podnikov aj prilákanie zahraničných investorov”.
Nešiť zákony horúcou ihlou
Napriek zhodnej podpore funkčného dialógu vidíme aj viaceré úskalia, ktoré sú s ním spojené. Takmer 40 % zúčastnených si myslí, že „sociálny dialóg je len fraška. Vláda si potom nájde ,správnych’ či ,poslušných’ predstaviteľov sociálnych partnerov”.
Problém zhodne vidíme aj v „narýchlo naverbovaných poslancoch, ktorí nie sú schopní viesť štát profesionálne”. Aj preto panuje zhoda na tom, že zásadná legislatíva by sa nemala šiť horúcou ihlou – poslaneckými návrhmi či prílepkami”. Za problematické považujeme, „ak za posledný rok až štvrtina schválených zákonov obišla štandardný legislatívny proces a medzirezortné pripomienkovacie konanie (MPK)”.
Diskusia nám tak ukázala, že napriek počiatočnej nezhode panuje silný konsenzus na potrebe funkčného sociálneho dialógu. Ten sa však neraz môže robiť len naoko a pro forma. Otázkou tak je, ako zabezpečiť, aby dialóg medzi partnermi bol nielen prítomný, ale aj funkčný? A je preň priestor pri centralizácii moci?
Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime spoločné riešenia! Pretože demokracia je diskusia.
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live výsledky môžete sledovať zas tu.