Viac ako tretina z testovaných 15-ročných žiakov má problém čítať z porozumením, pochopiť podstatu problému či úlohy, nájsť dôležitú informáciu a vedieť ju správne využiť. To bude mať v konečnom dôsledku vplyv nielen na to akých politikov budú v budúcnosti voliť do čela krajiny, ale celkovo na ich schopnosť byť v živote úspešní. Práve to je podľa Ivany Pichaničovej z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže jednou z hlavných vecí, ktoré testovanie PISA skúma a prečo sú jeho výsledky pre Slovensko tak veľmi dôležité. „Tie výsledky predpokladajú schopnosť našich 15-ročných žiakov, ktorí už môžu vstupovať na trh práce, konkurovať ich rovesníkom v iných krajinách žiakom v riešení problémov reálneho života. Ide naozaj o schopnosť porozumieť textu, pracovať s ním, vytiahnuť si z neho dôležité informácie a dokázať kriticky vyhodnotiť dezinformáciu od pravdy,“ vysvetľuje.
Desaťročia všetci hovoria o tom, že do školstva ide málo peňazí, učitelia nie sú v spoločnosti vážení, čomu zodpovedá ich plat a záujem o toto povolanie. V blízkej budúcnosti príde pre odchod do dôchodku k veľkému odlivu učiteľov a zvyšovanie prestíže pedagógov bude nutnosťou. Ako hovorí Vladimír Crmoman z komory učiteľov, platy nie sú jediným problémom nášho školstva. „Potrebujeme celkovo zmeniť klímu na školách, aj personálne zlepšiť podporu učiteľov. Celé roky sme tu trpeli na to, že takéto zásadné veci, ktoré mali byť v systéme sme tu lepili cez eurofondy. Platili sme cez ne napríklad asistentov, po pár rokoch tá podpora skončila a deti a školy zostali bez nej. Potrebujeme to dostať do systému, aby každé dieťa malo rovnaké právo na vzdelanie,“ dodáva Crmoman.
Práve v tom, že každé dieťa rovnaký prístup ku vzdelaniu nemá, sme na Slovensku spomedzi všetkých testovaných krajín najhorší. Deti z chudobných pomerov majú u nás najmenšiu, až takmer žiadnu, šancu vymaniť sa pomocou vzdelania poskytnutého štátom z bludného kruhu generačnej chudoby a zabezpečiť si tak lepší život a budúcnosť. Hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Róbert Chovanculiak. „Teraz sa spúšťa kurikulárna reforma a tá sa skôr zameriava na priemerné a nadpriemerné školy, kde sa zmení obsah vzdelávania a kde sa kladie dôraz na aktívne učenie a podobne, ale obávam sa, že toto nedokáže pomôcť deťom z chudobného prostredia. Na Slovensku máme 50 škôl, ktoré majú najhoršie výsledky, kde sa za desať rokov deti nenaučia ani základnú gramotnosť, čítať a počítať. To je niečo čo vieme aj bez výsledkov PISA a na čo by sa mala sústrediť reformná snaha vlády,“ hovorí analytik Chovanculiak.
- Ako súvisí korupcia a neefektivita s tým, že sme sa za posledných 15 rokov školstve nepohli dopredu? * Do akej miery je za zlepšenie zodpovedný učiteľ, rodič, škola a jej vedenie, a do akej štát a politici, ktorí ho vedú?
- Ako to, že sa o zmene spôsobu učenia na našom území hovorilo už pred sto rokmi a stále sme aj v súčasnom Slovensku iba na začiatku?
- Prečo odborníci očakávajú, že aj ďalšie kolo testovania PISA pre nás dopadne zle, prípadne horšie?
Vypočujte si v podcaste denníka Pravda.