Po tragickom útoku na študentov a pedagógov Karlovej univerzity v Prahe mnohé školy riešia otázku, ako zabezpečiť ochranu pre vlastných žiakov aj zamestnancov. Polícia a ministerstvo vnútra ešte začiatkom roka avizovali spustenie bezpečnostného auditu školských zariadení po celej krajine. Na jeho základe by mal neskôr vzniknúť systém odporúčaní na zvýšenie opatrení pre každú konkrétnu školu. Spustenie prvej etapy auditu v pondelok oznámili minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister školstva Tomáš Drucker (obaja Hlas). Vytvorili dotazník, ktorý by mala vyplniť každá základná a stredná škola, neskôr by sa do auditu mali zapojiť aj univerzity.
“Spúšťame bezpečnostný audit na našich základných a stredných školách, súčasťou čoho je rozposlanie dotazníkov na takmer všetky školy. Výstupom z toho by bolo, že následne môžeme nastaviť kategorizáciu škôl z hľadiska bezpečnosti, aby sme vedeli reagovať na všetky prípadné výzvy. Vieme už aj dnes predikovať určite rizikové lokality, ale audit by nám mal pomôcť a dať jasné ukazovatele a štatistiky, aby sme vedeli, v akom stave sú naše školy,” vysvetľoval na tlačovej konferencii šéf rezortu vnútra Šutaj Eštok.
Kategorizácia musí poskytnúť informácie ministerstvám a úradom, aby vedeli nastaviť, ako reagovať na bezpečnostné hrozby efektívne, ale aj hospodárne. “Veľmi dobre viete, že každé bezpečnostné opatrenie si vyžaduje finančné prostriedky,” zdôraznil minister vnútra. Dáta z auditu totiž pomôžu rozhodnúť, ktorý bezpečnostný prvok pre ktorú školu by bol vhodnejší a najúčinnejší. „Viem si predstaviť prísnejšie pravidlá na školách. Určite to môžu byť bezpečnostné rámy pri vstupe do školy, ale aj pozbieranie mobilov, ktoré by deti nemali na vyučovaní, ale odložené v skrinkách napríklad podľa ročníkov,“ uvádza príklady opatrení pre školy odborníčka na vzdelávanie Soňa Hanzlovičová.
Čítajte viac České školy po streľbe v Prahe menia bezpečnostné plány
Obmedzenie vnášania väčšej batožiny do priestorov tak, ako ho zavádzajú napríklad v Česku, by bolo podľa nej náročnejšie. „Pri väčšej batožine je to problematické, ťažko určiť, aká je veľká batožina. Deti nosia úbory na telesnú výchovu, niektoré deti chodia na tréningy,“ hovorí. Mnohým problémom sa dá podľa nej predísť aj lepším dodržiavaním školského poriadku. „Školský poriadok každej školy už dnes hovorí presne o všetkom, čo žiak môže nosiť do školy, ešte aj to, ako by mal byť oblečený. Vieme sa vmestiť do presných pravidiel, na ktoré však treba prísne dbať,“ zdôrazňuje Hanzlovičová.
Ministerstvo školstva už dnes upozorňuje, že kamerový systém či vrátničku nenasadia v každej škole, ale len v tých rizikových. Inak by to bolo podľa rezortu zbytočné plytvanie zdrojmi.
Prevencia a policajt pre každú školu
Kedy budú k dispozícii výsledky auditu, zatiaľ nevedeli odhadnúť ani minister vnútra, ani šéf rezortu školstva, ani policajný prezident. Veria len v to, že školy s poskytnutím dôležitých informácií nezaváhajú a odpovede zašlú v priebehu mesiaca. Ministerstvá ešte nemajú ani pripravený zoznam aspoň minimálnych požiadaviek, ktoré by školy mali spĺňať pre to, aby nedošlo k tragickým následkom.
Mnohé školy už pritom aj tak určité opatrenia zaviedli. Niektorým sa javia ako samozrejmosť, pripomenul policajný prezident Ľubomír Solák. “Ide napríklad o režim uzamykania, teda musíte si pre dieťa zazvoniť, inak nepustia vás. Je na stole otázka detekčných rámov, strážnej služby, turniketov alebo kamerového systému. Toto je podmienené financiami, aké množstvo k tomu bude,” uviedol Solák.
Ministerstvá vnútra a školstva sa zatiaľ chcú sústrediť na prevenciu bezpečnostných hrozieb. Polícia by sa mala zameriavať hlavne na elimináciu kriminality a zvýšenie osvety medzi žiakmi. Súčasťou plánovaných opatrení je aj bližšia spolupráca škôl s policajtmi. “Naša polícia je pripravená vyčleniť kontaktnú osobu pre každú jednu základnú a strednú školu, aby každá škola mala prístup k svojmu policajtovi, ktorý bude mať na starosti komplet všetky bezpečnostne témy. Aj v prípade, ak bude hlásené nejaké bezpečnostné riziko, aj v prípade, ak by sa niečo udialo,” oznámil Šutaj Eštok.
Druckerov rezort sa plánuje prioritne zaoberať duševným zdravím žiakov, ktoré je tiež dôležité pre predchádzanie bezpečnostných hrozieb. Žiaci tiež musia vedieť, ako sa majú správať v rôznych krízových situáciách. Do preventívnej práce by sa mali zapojiť aj učitelia, pretože vedia identifikovať zárodky patologického správania, úzkostlivé správanie deti a majú šancu ich nasmerovať k adekvátnej pomoci. O probléme by tiež mali diskutovať i s rodičmi.
Čítajte viac Pražská univerzita zvažuje kamery s detekciou zvuku. Po zásahu proti strelcovi ostalo zničených 130 dverí
“Potrebujeme vybudovať aj infraštruktúru pre podporu. Mnohé detské linky podpory robia neziskové organizácie, chýbajú nám intervenčné tímy, ktoré môžu zasiahnuť nielen v prípade krízovej situácie, keď je ohrozená bezpečnosť. Potrebujeme tímy, ktoré môžu zasiahnuť, keď je náročná situácia, v prípade nejakých samovražedných sklonov,” popísal minister Drucker.
Financovať zavedenie bezpečnostných opatrení na školách chcú aj z eurofondov, a to aj v rámci už vyhlásených výziev. Napríklad, na zvýšenie bezpečnosti budú prihliadať aj pri rekonštrukcii budov škôl či pri výstavbe nových školských zariadení. “Chceme, aby tie boli v štandardoch, ktoré zabezpečia bezpečné prostredia na školách,” uviedol príklad Drucker. Ďalšou možnosťou je projekt inštalácie kamerových systémov v miestach a obciach, ktorý je tiež financovaný z európskych peňazí. Kamery by totiž mohli umiestňovať tak, aby pomáhali monitorovať okolie škôl.
Univerzity už konajú
Zapojenie univerzít do bezpečnostného auditu až v druhej etape Drucker vysvetľoval aj tým, že ide o väčšie inštitúcie, a to nielen z hľadiska počtu študentov, ale aj množstva pracovísk a budov, v ktorých sídlia. Pripomenul, že niektoré z nich už majú inštalované turnikety a kamerové systémy. Avšak takisto potrebujú pomoc štátu. Podľa zistení Pravdy viaceré slovenské vysoké školy už témy zvýšenia bezpečnostných opatrení riešia vo vlastnej réžii.
Dôvodom sú napríklad aj stúpajúce počty problémov, ktoré univerzity majú riešiť v súvislosti s ochranou vlastných študentov. Ide napríklad o častejšie poplašné nahlásenie bômb, vyhrážanie študentom, ale aj zbrane v priestoroch školy. Podobný incident napríklad v decembri mali riešiť na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. “Mali sme tu konkrétne študenta, ktorý priniesol zbraň do školy. My sme to vyriešili interne, spolu s krajskou políciou, oni nás presne inštruovali, ako máme postupovať a všetko bolo v poriadku. Už viackrát sa to neopakovalo,” povedala pre Pravdu rektorka vysokej školy Katarína Slobodová Nováková. Skonštatovala však, že doteraz nemajú od ministerstva školstva žiadne usmernenia na to, ako majú v podobných prípadoch konať.
"My zatiaľ robíme to, čo máme vo vlastnej réžii s vlastnými ľuďmi. Máme tu špecializované psychologické centrum, kde poskytujú psychologickú podporu študentom a zamestnancom. Takisto máme bezpečnostného technika, ktorý pravidelne vyhodnocuje situáciu. Chodia k nám intenzívnejšie policajné hliadky. Máme nainštalovaný systém turniketov, ktorý teraz sprevádzkujeme a budeme aktualizovať, takisto chceme bezpečnostné brány ešte dokúpiť,” zhrnula.
Ministerstvo školstva ešte nezaslalo univerzitám žiadne oficiálne stanovisko či odporúčanie k problematike bezpečnosti, potvrdila pre Pravdu Poľnohospodárska univerzita v Nitre a Prešovská univerzita. Vysoké školy aj bez toho uvažujú zrealizovať viacero opatrení. “Medzi nimi napríklad turniketový vstup na študentských domovoch. K dôležitým opatreniam patria aj bezpečnostné školenia a usmernenia pre vysokoškolských učiteľov a pracovníkov, resp. študentov,” uviedla pre Pravdu hovorkyňa Poľnohospodárskej univerzity Renáta Chosráviová. Odhadované náklady na tieto kroky sú v desaťtisícoch až státisícoch eur, keďže univerzita prevádzkuje viac ako 25 samostatných budov, kde sa realizuje vzdelávanie, veda a výskum.
Na Žilinskej univerzite od nového kalendárneho roka opätovne zaktivovali systémy kontroly vstupov prostredníctvom turniketov vo vybraných budovách. “Vstup do budov je riadený zamestnaneckou, resp. študentskou kartou. V budovách, ktoré nie sú vybavené turniketmi, sú zabezpečené zvýšené kontroly službou na vrátnici. Univerzita prevádzkuje kamerový dohľadový systém, ktorým monitoruje vybrané vnútorné a vonkajšie priestory univerzity,” uviedol pre Pravdu prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Jozef Ristvej. Doplnil, že univerzita v súčasnej dobe čaká, či budú štátom vytvorené minimálne bezpečnostné štandardy pre univerzity a pridelené pre nich zodpovedajúce zdroje.
Podobne vo vlastnej réžii koná aj Slovenská technická univerzita, ktorá momentálne realizuje audit existujúcich bezpečnostných opatrení. “Na jeho základe pristúpime k potrebným zmenám a úpravám. Pôjde o prehodnotenie opatrení na zamedzenie potenciálneho ohrozenia zvonka – funkčnosť bariér, turniketov, režimu vstupu do budov, kamerových systémov a takisto opatrení na čo najväčšiu elimináciu potenciálneho rizika zvnútra – zvýšený dôraz na prevenciu, poradenstvo a psychologickú pomoc študentom a podobne,” uviedol hovorca vysokej školy Juraj Rybanský. Dodal, že STU z vlastnej iniciatívy komunikuje s bezpečnostnými expertmi policajného zboru o vhodnosti a účinnosti jednotlivých opatrení – či už existujúcich, alebo takých, ktoré bude vhodné urobiť.
V USA opatrenia pomohli iba mierne
Najčastejšie k útokom na školách, a to hlavne s použitím zbrane, dochádza v Spojených štátoch amerických. Nové federálne údaje zverejnené vo štvrtok ponúkajú pohľad na mnohé rastúce spôsoby, akými školy posilnili bezpečnosť za posledných päť rokov, keďže krajina zaznamenala tri najsmrteľnejšie zaznamenané školské streľby a ďalšie, bežnejšie incidenty so zbraňami v škole. Dôvody sú tiež čoraz častejšie. Za posledných desať rokov ich počet v USA stúpol desaťnásobne, z 34 v roku 2013 až na 346 vlani.
Tamojšie školy míňajú stovky miliónov na zavedenie bezpečnostných opatrení, napríklad dve tretiny verejných škôl v Spojených štátoch teraz kontrolujú prístup do školských areálov – nielen do budovy – počas školského dňa, informoval denník The New York Times. Takmer polovica verejných škôl má „alarmové tlačidlo“, ktoré v prípade núdze spojí školu priamo s políciou. Tretina verejných škôl deväťkrát alebo viackrát do roka realizuje evakuačné cvičenia, náhodné používanie detektorov kovov používa každá desiata škola v USA. V niektorých školách konajú ešte razantnejšie, až tri percentá škôl uviedli, že ozbrojujú učiteľov alebo iných zamestnancov, ktorí nepatria do oblasti bezpečnosti.
Najčastejšie útoky s použitím zbrane vykonávajú jednotlivci a často sú spojené aj s psychologickými problémami. Riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová preto zdôraznila, že škola by sa mala najprv zaoberať prevenciou rizikového správania. “Ak chceme mať bezpečnú školu, tak máme vedieť, že túto prevenciu tam realizujú všetci, od triednych učiteľov cez školské podporné tímy až po centrá podpory a prevencie,” zdôraznila.