Ak to nebude možné, je úlohou samosprávy, aby našla miesto v inej škôlke, aj keď tá bude v inej obci. Preto je potrebné rozšíriť existujúce kapacity. Obce však odkazujú, že hlavné prekážky, ktorými sú byrokracia a nepriaznivá finančná situácia, naďalej trvajú. Navyše trápi ich aj nedostatok pedagógov.
Prekvapujúco tentoraz problémom nie sú peniaze. Na vybudovanie nových materských škôl sú dostupné financie z plánu obnovy, konkrétne až 82,5 milióna eur. Z týchto prostriedkov je možné budovať a zriaďovať nové škôlky, ako aj rozširovať kapacity tých existujúcich.
Slovenský plán obnovy ráta až s deväťtisíc novovzniknutými miestami pre škôlkarov. Zo strany samospráv však pretrváva nízky záujem, tvrdí minister školstva Tomáš Drucker (Hlas). Podľa jeho slov je rezort nútený obce žiadať a presviedčať, aby materské školy budovali. „Finančné prostriedky máme k dispozícii, no máme trochu problémy, aby ich dokázali využiť samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi materských škôl,” skonštatoval minister.
Dostatok miest pre všetky deti pritom Slovensko nemá ani dnes. Dáta Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) ministerstva školstva z vlaňajšej analýzy ukazujú, že naprieč krajinou aj dnes chýbajú miesta v škôlkach pre vyše 10-tisic detí. Najväčší deficit analytici zaznamenali v bratislavskej časti Ružinov, kde vlani sa do škôlky nevedelo dostať vyše 500 detí.
Podobný problém mali aj v Novom Meste či Petržalke, aj keď v menšom rozsahu. Problém však netrápi len hlavné mesto, nedostatok miest pre stovky detí majú aj menšie samosprávy. Podobné problémy analytici zaevidovali aj v Trebišove, kde podľa hodnotenia chýba takmer 400 miest, a tiež v obci Jarovnice Prešovského kraja, kde pri počte 7-tisíc obyvateľov chýba vyše 440 miest v škôlke.
Bezplatné šablóny
V praxi vyzerá „presvedčenie” samospráv na to, aby vyriešili problém so škôlkami, ako vysvetľovanie detailov a podmienok, za ktorých projekt môže získať financie z plánu obnovy, priblížilo ministerstvo školstva pre Pravdu. „Poskytujeme potenciálnym žiadateľom informácie týkajúce sa obsahu a podmienok v rámci jednotlivých vyhlásených výziev a rovnako odpovedáme na ich špecifické otázky týkajúce sa konkrétnych zámerov a projektov,” uviedlo tlačové oddelenie rezortu.
Čítajte viac Čoraz viac rodičov žiada, aby ich dieťa do škôlky neprijali. Prečo, keď miesta v škôlkach chýbajú?
Ministerstvo tiež vypracovalo pre záujemcov o výstavbu škôlok vzorové architektonické štúdie. Tie sú pre potenciálnych žiadateľov, teda obce, bezplatné a stiahnuť ich môžu priamo z webovej stránky ministerstva. Tým ušetria nielen peniaze, ale aj čas – nemusia totiž hľadať či obstarávať projekt stavby samostatne.
„Zároveň vďaka priebežnému kontaktu s potenciálnymi žiadateľmi sa ich snažíme motivovať, aby realizovali svoje verejné obstarávania a podávali žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu čo možno najskôr, aby mali dostatok času na samotnú realizáciu projektov,” uvádza ďalej rezort. Navyše sa ešte pripravuje ďalšia výzva pre neštátnych zriaďovateľov materských škôl, aby aj oni mohli požiadať o financie z plánu obnovy.
Financie a byrokracia
Ak by sa obec chcela uchádzať o podporu z plánu obnovy, mala by vytvoriť najmenej desať nových miest v už existujúcej škôlke alebo postaviť novú s podobnou alebo väčšou kapacitou. Najnižšia hranica sumy, ktorú by obec mohla získať, je 174-tisíc eur. Za každé novovytvorené miesto obec môže dostať ďalších 17-tisíc. Zatiaľ boli v rámci výzvy zazmluvnené projekty v sume 16 miliónov eur, na vyčerpanie zvyšných 65 miliónov zostáva dva a pol roka.
Čítajte viac Policajt pre každú školu, prevencia a kontrola vstupov. Štát ukázal, ako chce ochrániť školy
Vážnym problémom až do októbra bolo, že požiadať o peniaze z plánu obnovy nemohla každá obec, ktorá má záujem o miesta pre škôlkarov, vysvetľuje predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Rozhodujúcim pre zapojenie sa do výzvy totiž bol údaj o počte detí, ktoré by museli navštevovať materskú školu. Inak sa žiadosť o poskytnutie financií nepovažovala za oprávnenú. „Mnohé okresy tak boli vylúčené. V októbri 2023 však došlo k aktualizácii podmienok čerpania výzvy zo strany rezortu školstva. Problém odstránili, a tak sa môžu do výzvy zapojiť žiadatelia z celého Slovenska. To však vyžaduje čas,” zdôrazňuje Božik.
Ďalším problémom sú aj zdĺhavé obstarávania či nárast cien stavebných materiálov, a tým samotná príprava projektov v požadovanej kvalite. „Avšak veľmi dôležitým faktorom je zlá finančná situácia samospráv naprieč celým Slovenskom, čo vo veľkej miere brzdí investičné projekty,” pokračuje predseda ZMOS. Priznáva zároveň, že nové vedenie ministerstva školstva sa k samosprávam postavilo ústretovo. „Už len fakt, že nový minister školstva prijal pozvanie na zasadnutie Rady ZMOS a takmer dve hodiny odpovedal na mnohé otázky starostov a primátorov týkajúce sa financovania predprimárneho vzdelávania vnímame ako dobrý krok,” doplnil Božik. Verí, že sa rezort podnetmi samospráv bude aj reálne zaoberať.
Mesto Nitra za posledných desať rokov každý rok využilo výzvy na zvýšenie kapacít materských škôl, chystá sa podať žiadosť aj na príspevok z plánu obnovy, informoval hovorca mesta Tomáš Holúbek. Z predošlých skúseností si mestskí úradníci všimli viacero problémov, ktoré s týmto súvisia. „Pre menšie, ale aj väčšie samosprávy to môžu byť financie na projektovú dokumentáciu, financie na realizáciu, ktoré nie sú vždy preplatené na 100 percent. Problémom je aj podmienka vysúťaženého dodávateľa, čo v obci znamená predĺženie času k podaniu žiadosti o niekoľko mesiacov,” uvádza príklady.
Situáciu neuľahčuje ani to, že schválenie príspevku niekedy trvá aj rok. „A potom sa stáva, že ceny už nie sú aktuálne a dochádza k problémom pri realizácii. Pomohlo by, a ušetril by sa čas, ak by bolo verejné obstarávanie predložené až k podpisu zmluvy o dotáciu,” myslí si.
Čítajte viac Vláda chce zabetónovať Slovensko v minulom storočí. Skrýva sa za tým pohodlnosť alebo lobisti?
Nedostatok prestáva byť problém
Pokiaľ zmeny neboli zapracované, obce musia riešiť situáciu vo vlastnej réžii. V Bratislave, ktorá je suverénnym lídrom štatistík IVP, okrem problémov spomenutých predsedom ZMOS je tiež ťažké pre novú škôlku vyhľadať miesto. „Pozemky sú hlavnou príčinou väčšiny vleklých problémov v našom meste. Často nemôžeme opravovať cesty, chodníky a parkoviská, lebo sú to súkromné pozemky. Nemáme škôlky a nemôžeme rozširovať mnohé školy, lebo pozemky,” sťažoval sa pred pár rokmi ružinovský starosta Martin Chren. Napriek tomu mestská časť sa snaží kapacity svojich škôlok každým rokom rozširovať.
„Aj tento rok pribudnú ďalšie, v aktuálnom školskom roku sme vedeli prijať dokonca aj deti mladšie ako tri roky. Napriek tomu však pociťujeme veľký problém v otázkach personálneho zabezpečenia škôlok, či už ide o pedagogických alebo nepedagogických pracovníkov,” uviedla pre Pravdu hovorkyňa Ružinova Tatiana Tóthová.
Podobne proaktívne tému riešia aj v Trebišove, v ktorom podľa IVP tiež chýbajú stovky miest pre škôlkarov. Väčšinu z nich evidujú v mestských častiach s vysokou koncentráciou obyvateľov zo sociálne znevýhodneného prostredia, hovorí Ivana Kanuščáková z kancelárie primátora Trebišova. Vyriešiť nedostatok chce mesto výstavbou novej škôlky s kapacitou 160 miest. Projektovú dokumentáciu k nej mesto už malo kompletnú, ale muselo ju v priebehu roka 2023 prispôsobiť na podmienky výzvy z plánu obnovy. „Na základe tejto projektovej dokumentácie mesto v súčasnosti pripravuje ďalšie súvisiace podklady potrebné pre stavebné konanie a v nadchádzajúcich týždňoch mesto spustí verejné obstarávanie na dodávateľa stavby,” doplnila.
V Nitre vlani do materských škôl neprijali každé piate dieťa, celkovo miesto nedostalo 253 detí. Dôvodom však nebol nedostatok kapacít, ale nesplnenie podmienok, ako je vek dieťaťa, tvrdí hovorca Nitry Holúbek. „Prijaté boli všetky deti, ktoré dovŕšili tri roky veku a staršie, ktoré spĺňali podmienky prijatia stanovené zákonom,” doplnil. Nitra podľa neho v súčasnosti má dostatočné kapacity na prijatie všetkých detí s trvalým pobytom v meste, deficit však môžu spôsobiť rodiny zo satelitných obcí. „Nevieme odhadnúť počty detí z okolitých obcí. Mnohé z nich nemajú dostatočné kapacity v materských školách, hoci je tam výstavba domov či bytov,” poukázal.
Demografické prognózy však prípadné obavy z nedostatku kapacít pre všetky deti zmierňujú. Podľa analytikov IVP do roku 2030 by počet škôlkarov mal klesnúť zo súčasných 175-tisíc približne na 169-tisíc. Pre tento vývoj napríklad Národný kontrolný úrad odporúčal budovať nové škôlky tak, aby sa perspektívne dali využívať na iný sociálny či edukačný účel.