Magdaléna Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV vysvetlila, že tieto ukazovatele naznačujú, že ochranné sociálne normy a spoločnosti nefungujú správne. „Ak ľudia vnímajú kvalitu demokracie vo svojej krajine ako zlú, nedôverujú práve tým inštitúciám, ktoré ich majú chrániť, vnímajú vysokú korupciu a sociálnu nerovnosť, zvyšuje to ich podozrievavosť voči úmyslom elít. A je to prirodzené," uviedla Adamus s tým, že v negatívne vnímanom sociálnom prostredí sú vyššie šance, že znevýhodnených ľudí ohrozia elity. „Za takýchto podmienok sa konšpiračné presvedčenia nejavia ako nedostatok racionality jednotlivcov, ale skôr ako ich prirodzená reakcia na ohrozujúcu realitu,“ dodala Adamus. Ako SAV priblížila, jedným z faktorov, ktoré vzbudzujú pocit, že elity sa snažia oklamať a ublížiť ľuďom na nižších spoločenských priečkach, je prežívaná finančná neistota. „Z hľadiska finančne ohrozených ľudí, skrytým motívom elít je profitovať zo spôsobených sociálnych problémov, ako sú napríklad vojny, ekonomické krízy alebo vysoká nezamestnanosť," uviedla SAV.
Čítajte viac Školstvo je našou národnou tragédiou a nezlepšia ho iba peniaze či lepší učitelia. Čo nám chýba, aby sme ho posunuli dopredu?
Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV uviedla, že proces obviňovania elít oslabuje dôveru voči inštitúciám, elitám a establišmentu, pretože sú v tomto príbehu vnímaní ako spolupáchatelia sprisahania a zneužívania obyčajných ľudí. Preto podľa nej osoby, ktoré žijú v nepriaznivých životných podmienkach môžu prejavovať viac anti-establišmentových postojov a viac nedôvery voči elitám. SAV ďalej informovala, že viaceré štúdie potvrdzujú, že nízka dôvera v inštitúcie nielenže je systematicky spojená so zvýšenou podporou takýchto presvedčení, ale predovšetkým sa ukazuje, že by mohla byť mechanizmom, ktorý spája prežívanú finančnú neistotu s konšpiračnými presvedčeniami. „V atmosfére rozšírenej nedôvery konšpiračné presvedčenia prekvitajú najmä medzi tými, ktorí veria, že majú dôvod cítiť sa znevýhodnení a vykorisťovaní. Ak ľudia majú pocit, že normy sú sústavne porušované a inštitúcie ich dostatočne nechránia, má zmysel byť ostražití," dodala SAV s tým, že preto sa vo svojom výskume zamerala na úlohy prežívanej finančnej neistoty a dôvery v inštitúcie v procese podporovania konšpiračných presvedčení. V štúdii zistili, že ľudia, ktorí sa nachádzajú v ekonomických ťažkostiach, často menej dôverujú vláde a inštitúciám, a tak sú náchylnejší viac dôverovať konšpiračným teóriám.