S príchodom vlny respiračných ochorení sa Slovenskom šíria správy o nedostatku liečiv a domácnosti si tak, preventívne a pre istotu, robia zásoby. Veľa z nich však zostane nepoužitých, a tak končia naspäť v lekárňach. Lieky, ktoré pacienti nespotrebujú a sú po dátume exspirácie, sa totiž považujú za liekový odpad. Nesmiete ich vyhodiť do ktoréhokoľvek smetiaka – musia byť odovzdané naspäť do lekárne.
Tu sa však objavuje problém. Niektoré lekárne z kapacitných dôvodov neprijímajú nový liekový odpad od občanov, hoci im to prikazuje zákon. Namiesto toho prosia ľudí, aby skúsili nájsť inú lekáreň, ktorá odpad zoberie, prípadne s ním počkali do času, kým nebude obnovená prevádzka spaľovní. To, či liek po záruke lekáreň prijme, závisí od návštevnosti aj od kapacity skladových priestorov. Denník Pravda navštívil osem lekární v širšom centre hlavného mesta. Výsledok? V piatich lieky prijali, v troch prevádzkach mali miestnosť určenú na nespotrebované lieky naplnenú až po strop. Každá lekáreň však jednotne odkázala, že liekový odpad im na jeseň neodviezli a obávajú sa, či im ho odvezú najbližšie na jar.
Čítajte viac Chýbajú lacné lieky na srdce. Štát nie je schopný zabezpečiť ich dovoz
Hľadá sa zodpovedný orgán
Z výročnej správy Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vyplýva, že v roku 2022 bolo vyzbieraných približne 242-tisíc kilogramov odpadu z 2 144 lekární a pobočiek verejných lekární. To je priemerne 112 kilogramov odpadu z jednej lekárne. V porovnaní s rokom 2018 narástlo celkové množstvo vyzbieraného odpadu z lekární takmer o stotisíc kilogramov. Za minulý kalendárny rok ŠÚKL uverejní údaje v najbližších mesiacoch.
Určiť, kto je zodpovedný za hromadenie liekov, nie je také jednoduché. Zatiaľ platí, že pôvodcom odpadu nespotrebovaných liekov je ŠÚKL. „Štátny ústav sa považuje za pôvodcu tohto odpadu a zabezpečí jeho zneškodnenie na vlastné náklady podľa osobitného predpisu,“ uviedla Jana Matiašová, hovorkyňa ŠÚKL. Jedna spaľovňa na liekový odpad zastavila činnosť vlani v marci, druhá nezvládala zvýšený objem a v septembri 2023 pozastavila činnosť pre technickú odstávku a na konci minulého roka vypršala jej zmluva so spoločnosťou, ktorá lieky z lekární zvážala. Momentálne nemá ŠÚKL zazmluvnenú ani spaľovňu, no pripravuje verejné obstarávanie.
„Podklady sú na ministerstve zdravotníctva a po tom, čo ministerstvo zdravotníctva povie, že sa môže začať súťažiť, tak ŠÚKL ju vypíše. Dovtedy sme lekárne poprosili o trpezlivosť,“ vysvetlila hovorkyňa Matiašová. Podľa ministerstva zdravotníctva je príslušným orgánom, ktorý rieši problematiku spaľovní a vydáva príslušné povolenia pre ich zriadenie, ministerstvo životného prostredia. To sa k spaľovniam priamo nevyjadrilo, no pre Pravdu upozornilo, že nie každý liek či liečivo sú nebezpečným odpadom, a to, akým spôsobom sú nespotrebované lieky a liečivá zhodnotené alebo zneškodňované, do veľkej miery závisí od ich vytriedenia.
ŠÚKL zároveň žiada ľudí, aby nespotrebované lieky vracali do lekárne iba vo vnútornom obale – blister, sklenená alebo plastová nádoba, hliníková tuba. Vonkajší obal lieku a príbalová informácia pre pacienta z nespotrebovaných liekov patria do bežného komunálneho odpadu. Lekárne zdôrazňujú, že medzi liekový odpad nepatria výživové doplnky, ako sú vitamíny a iné doplnky stravy, z kozmetických prípravkov, zo zdravotníckych pomôcok, z homeopatických liekov a ortuťové teplomery.
„Ročne sa zlikviduje v spaľovniach priemerne 210 ton odpadu z nespotrebovaných liekov, čo zaťaží štátny rozpočet, teda nás všetkých. Dbajme na to, aby sme správne zaobchádzali s liekmi. Nadmerné množstvo nespotrebovaných liekov zaťažuje našu peňaženku dvakrát. Prvýkrát, keď za lieky platíme, či už ako občania, alebo prostredníctvom zdravotných poisťovní, a druhýkrát za ich likvidáciu,“ upozornil bývalý riaditeľ ŠÚKL Peter Potúček.
Čítajte viac Opäť chýbajú aj bežne dostupné a lacné lieky. Ktoré sú to a čo s tým vie urobiť nová vláda? Vypočujte si odborníkov
Čo patrí medzi liekový odpad a ako s ním zaobchádzať?
- Lieky, ktoré nespotrebujete a sú po dátume exspirácie, sú považované za liekový odpad. Vyhodiť ich ale nemôžete do ktoréhokoľvek smetiaka. Odovzdať ich musíte naspäť do lekárne.
- Pri možných únikoch odpadov do prostredia znečisťujú pôdy a vody. Je to záťaž nielen pre životné prostredie, ale ohrozené je aj verejné zdravie. „Nevhodná likvidácia liekov potom prispieva k znečisťovaniu životného prostredia, čo má vplyv na všetky ekosystémy vrátane človeka,“ ozrejmila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Dáša Račková.
- Súčasťou odpadu sú nielen voľnopredajné lieky, ale aj nespotrebované antibiotiká či tiež lieky po nebohom príbuznom.
Výpadok spaľovní
Rezort zdravotníctva dodal, že pre samotné zneškodňovanie liekového odpadu majú na Slovensku aktuálne platné povolenie tri spaľovne, a to FCC Slovensko v Kysuckom Novom Meste, Duslo Šaľa a Archív SB Liptovský Mikuláš. Spoločnosť FCC Slovensko však svojich obchodných partnerov informovala, že jej činnosť pre likvidáciu liekového odpadu bude až do začiatku roku 2024 pozastavená. Jediný zostávajúci poskytovateľ Duslo Šaľa nemá dostatočnú kapacitu, aby nahradil tento výpadok. Navyše bol do 31. októbra 2023 dočasne zatvorený. „Minulý rok sme spálili 90 ton liečiv. Čiže keď štátny ústav deklaruje, že má zhruba 250 ton liečiv niekde v lekárňach, tak to by v našich podmienkach trvalo zhruba tri roky,“ uviedol riaditeľ úseku energetiky Duslo Šaľa Marek Kurňava.
Nespotrebované lieky sa zvážajú do spaľovní dvakrát ročne – na jar a na jeseň. Rezort zdravotníctva priznáva, že do obnovenia činnosti FCC Slovensko nebolo možné vykonávať zber a odvoz liekového odpadu z lekární v jesennom období, no štát aj napriek problémom neplánuje žiadnu novú investíciu do novej prevádzky zneškodňovania liekov a liečiv.
Nespotrebované lieky sa zvážajú do spaľovní dvakrát ročne – na jar a na jeseň. Rezort zdravotníctva priznáva, že do obnovenia činnosti FCC Slovensko nebolo možné vykonávať zber a odvoz liekového odpadu z lekární v jesennom období, no štát aj napriek problémom neplánuje žiadnu novú investíciu do novej prevádzky zneškodňovania liekov a liečiv.