Poslanci KÚ Anna Záborská a Richard Vašečka tak plánujú urobiť na aktuálnej schôdzi Národnej rady. Poslanci plánujú presadiť aj pamätný deň zápasu za ľudské práva – výročie sviečkovej manifestácie, a to 25. marec ako štátny sviatok bez nároku na pracovné voľno a uznesenie proti súdnemu aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). KÚ vysvetlila, že návrhy zákonov reagujú na aktuálne dianie doma a v Európe a spoločným menovateľom sú základné ľudské práva. „Dnes viac ako inokedy sa sloboda slova a prejavu skloňuje vo všetkých pádoch. Nemôžeme zabudnúť, že novembru '89 predchádzali udalosti na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, kde sa zišli tisícky ľudí, aby sa so sviečkami v rukách pokojne modlili za dodržiavanie základných ľudských práv, najmä za slobodu vierovyznania,“ uviedla Záborská s tým, že návrhy KÚ sú práve o uplatňovaní a dodržiavaní práv, nie o ideológii.
Čítajte viac Záborskej posadnutosť
Vašečka v súvislosti s výchovou detí v oblasti sexuálneho správania podotkol, že primárnymi vychovávateľmi sú pre deti rodičia a nesú za ne plnú zodpovednosť. „Nevidíme najmenší dôvod, prečo by sme mali pred nimi tajiť informácie o výchove a vzdelávaní ich detí v oblasti, ktorá je v prvom rade v ich kompetencii,“ dodal Vašečka. Poslanci súčasne navrhujú, aby sa pamätný deň 25. marec, a teda Deň zápasu za ľudské práva, stal štátnym sviatkom bez nároku na pracovné voľno. „V tento deň si pripomíname konanie sviečkovej manifestácie v roku 1988, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný signál aj do zahraničia,“ priblížil Vašečka s tým, že takáto udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Čítajte viac Súd odmietol sťažnosť Kočnera v prípade odpočúvania porád s obhajcami vo väzbe
Rokovať sa bude aj o návrhu uznesenia z dielne KÚ, ktoré poukazuje na „rozmáhajúci sa súdny aktivizmus“ ESĽP. V návrhu sa odporúča vymedziť sa proti praktikám, ktoré európsky súd v ostatných rokoch používa. KÚ poukazuje napríklad na problém súdnej interpretácie ústavných textov či ľudskoprávnych dohovorov. „Návrh reaguje aj na rozhodnutia, keď ESĽP „objavuje“ v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty neodsúhlasili. Len za posledný rok vo viacerých krajinách zasahovali do rodinného práva členských štátov, ktoré sú ich zvrchovanou právomocou,“ informovala KÚ. Záborská dodala, že aktivistické používanie právomocí môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty, ako aj postupného rozpadu autority tejto inštitúcie. „ESĽP potrebujeme vrátiť autoritu a fungovanie bez súdneho aktivizmu,“ uzavrela Záborská.