Ministerstvo informovalo, že prázdne miesta v tabuľkách začali dopĺňať, a už takmer 50 nemocníc aktívne prispieva do evidencie plánovanej zdravotnej starostlivosti.
Novinkou, o ktorej sa hovorí už roky, by podľa ministerstva bolo aj to, že pacient, ktorý dostane termín operácie neskôr, ako je maximálna povolená doba, bude mať nárok na operáciu v nezmluvnej nemocnici, alebo aj v zahraničí.
Čakacia listina je poradovník, ktorý sa tvorí, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže odliečiť pacientov do troch mesiacov. Na čakaciu listinu pacienta zaradí ošetrujúci lekár v prípade, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, teda takú, ktorú je možné odložiť bez ohrozenia života a vážneho ohrozenia zdravia. No hlavnú rolu v pridlhých čakacích lehotách zohráva nedostatok personálu. Hovorkyňa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Ivana Linetová ozrejmila, že nedokážu ovplyvniť voľné kapacity u zahraničných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS) a nevedia ani zaručiť, či poistenec bude v zahraničí operovaný skôr, ako bude mať stanovený termín operácie na Slovensku. Zdôraznila však, že snahou VšZP je, aby finančné prostriedky zo zdravotného poistenia boli vynaložené na zdravotnú starostlivosť vykonanú v rámci Slovenka a neodchádzali k zahraničným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Čítajte viac Zásadná novinka pre pacientov sa odsúva o rok, na tieto veci si počkajú
No situácia je naprieč slovenskými nemocnicami podobná a zavedenie maximálnych čakacích lehôt pacienta skôr k lekárovi zrejme len tak jednoducho nedostane. „Čakacie doby vo Fakultnej nemocnici Nitra sú štandardné a porovnateľné s ostatnými zdravotníckymi zariadeniami na Slovensku,“ ozrejmila Tatiana Kubinec, hovorkyňa nitrianskej nemocnice. Najviac čakajú pacienti na zákroky pri chorobe obehovej sústavy, chorobe oka, ktoré si vyžadujú implementáciu zdravotníckej pomôcky, či choroby svalovej a kostrovej sústavy – vrátane implantácie TEP bedrových a kolenných kĺbov. Na bolestivý bedrový či kolenný kĺb si aj dnes pacient musí najskôr viac ako rok zvykať, až potom podľa zdravotných poisťovní nastane vhodný čas, aby sa dostal na operáciu. Samotný proces je tak síce transparentný, no dostupnosť plánovanej zdravotnej starostlivosti je stále horšia.
Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice Bratislava Evy Kliskej na predlžovanie čakacích lehôt plánovaných operácií pôsobí viacero faktorov. „Zo strany nemocnice je to najčastejšie z dôvodu príjmu akútnych stavov, ktoré musia byť zoperované bezodkladne, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k ohrozeniu na živote pacienta, čo je neprípustné. K posunu plánovaných výkonov dochádza aj zo strany pacienta, kedy napríklad pacient ochorie a nemôže byť zoperovaný, alebo odkladá operáciu z iných, nám neznámych dôvodov,“ ozrejmila.
Odvážny termín
Na spustenie programu podľa pôvodného plánu až do vlaňajška chýbali jasné kritériá napríklad v tom, kto bude viesť register čakacích lehôt, zbierať a vyhodnocovať dáta, či bude garantované finančné krytie na úhradu starostlivosti v rámci čakacích lehôt, prípadne pilotný projekt, ktorý by vychytal prvotné nedostatky tak, aby register čakacích lehôt mohol hneď po spustení bezproblémovo fungovať. Kým do konca minulého roka boli v „čakačkách“ približne dve percentá hospitalizačných prípadov, po novom sa to má týkať vyše 40 percent z nich. Nové čakačky by od budúceho roka mali pre pacientov priniesť maximálne lehoty, dokedy sa pacient musí dostať na operačný stôl.
Čítajte viac Chorí nech si na operácie počkajú. Poslanci zrušili nesplniteľnú reformu OĽaNO
No zásadné obmedzenie, ktoré predlžuje čakacie doby, je predovšetkým personálne zabezpečenie v nemocniciach. Chýbajú predovšetkým sestry a inštrumentárky, ktoré sú pre vyššie množstvo vykonaných operácií nevyhnutné. Preto je potrebné systémové riešenie pre zabezpečenie zdravotného personálu, aby sa dlhé čakacie doby naozaj podarilo odstrániť.
Vo FNsP F. D. Roosevelta pracuje aktuálne 784 sestier a 42 pôrodných asistentiek. „Hoci sa nemocnici zatiaľ darí zabezpečiť prevádzku jednotlivých oddelení, k ideálnemu stavu jej chýba približne 60 sestier a 10 pôrodných asistentiek. Najakútnejšia situácia je na Oddelení centrálnych operačných sál, kde by sme potrebovali prijať 20 operačných sestier. Sestry nám chýbajú aj na Neonatologickej klinike SZU a Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU,“ uviedla Ružena Maťašeje, hovorkyňa FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica.
„Situácia nie je dramatická vo všetkých odboroch medicíny, podľa mojich informácií sa najviac čaká na rôzne kĺbové náhrady. Pri mnohých výkonoch máme dostatočné ostatné kapacity, ale je nedostatok pomocného zdravotného personálu a bez vyriešenia tohto problému sa ďalej nepohneme,“ zdôraznil Jaroslav Šimo, prezident Slovenskej lekárskej komory.
Podľa prezidenta lekárskej komory by malo ministerstvo prioritne riešiť čakacie lehoty na zákroky pri ochoreniach kardiovaskulárneho aparátu či malígnom type onkologických ochorení, respektíve až na záver riešiť čakacie lehoty pri elektívnych zákrokoch.
Ak pacient bude mať termín operácie neskôr, dostane nárok na operáciu v nezmluvnej nemocnici alebo v zahraničí. Do tvorby čakačiek sa zapojilo 46 nemocníc, ktoré posielajú návrhy, ako dlho sa na jednotlivé operácie bude čakať. „Pacienti budú vidieť, kde a ako rýchlo sa dostanú k tej zdravotnej starostlivosti. To je, myslím, veľký krok vpred. Anekdoticky vieme, že sú poskytovatelia, kde napríklad pri totálnej endoprotéze je čakačka viac ako rok, u iných je mesiac alebo dva,“ priblížil Matej Mišík, riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva. Ako to bude vyzerať? Termín, ktorý dostanete, zvaliduje zdravotná poisťovňa a postúpi NCZI. „Na jednom mieste si bude môcť poistenec pozrieť, koľký v poradí je,“ uviedol Mišík.
Čítajte viac Bývalé OĽaNO vyzvalo Čaputovú, aby nepodpísala zákon rušiaci pacientom maximálne čakacie lehoty na operácie
Náhradné riešenia
Ak vám nemocnica poskytne termín, ktorý je dlhší než maximálna čakacia doba, môžete svoj nesúhlas vyjadriť poisťovni. Tá má potom podľa aktuálneho návrhu asi desať dní na to, aby vám ponúkla náhradné riešenie. „Najprv hľadá zdravotná poisťovňa u zmluvných poskytovateľov na Slovensku, potom u nezmluvných a keď sa ani to nepodarí, tak v zahraničí,“ priblížil Mišík. Ak napríklad čakáte na operáciu bedrového kĺbu a nedočkáte sa jej tento rok, od prvého januára síce budete medzi prvými pacientmi na zozname, ale maximálna čakacia lehota vám plynie – rovnako ako ostatným – až od januára. Ak by zdravotné poisťovne spomínané maximálne čakacie lehoty pre svojich poistencov nezabezpečili, museli by im uhradiť operáciu na súkromnej klinike alebo v zahraničí. Tento nárok pre pacientov do legislatívy presadil exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO, dnes hnutie Slovensko).
Konkrétne maximálne čakacie lehoty budú závisieť aj od kapacít zdravotníctva. „Veľkým problémom je aj výrazný nedostatok sestier. Sú odbory, kde tie čakacie lehoty sú minimálne. Väčší problém je pri operáciách srdca,“ uviedol Jaroslav Šimo, prezident Slovenskej lekárskej komory. „Na základe týchto dát tam uvidíme, či si môžeme dovoliť nastaviť niektoré čakačky ambicióznejšie alebo práve naopak,“ doplnil Mišík.
Operácia v zahraničí? Ťažko
Zdravotné poisťovne budú spoluzodpovedné za zber údajov. Zavedenie čakacích lehôt bude znamenať posun v otázke nároku pacienta a tento krok štátu vítajú – no sú skeptické. Dĺžka čakacích lehôt závisí v najväčšej miere od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Podľa našich informácií je zásadné obmedzenie, ktoré predlžuje čakacie doby, predovšetkým personálne zabezpečenie v nemocniciach. Nemajú dosť personálu, predovšetkým sestry a inštrumentárky, aby vedeli viac operovať. Preto je potrebné systémové riešenie pre zabezpečenie zdravotného personálu, aby sa dlhé čakacie doby naozaj podarilo odstrániť. Inak nám hrozí, že jediné, čo dosiahneme legislatívou k čakacím zoznamom, je to, že budeme odčerpávať peniaze zo slovenského zdravotníctva a hradiť pacientom drahú liečbu v zahraničí,“ ozrejmil hovorca súkromnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky.
Hovorkyňa štátnej VšZP Linetová vysvetlila, že ani od 1. januára 2025 nebude mať poisťovňa povinnosť ponúknuť poistencovi zahraničného PZS. „Poisťovni vznikne povinnosť ponúknuť poistencovi iba zmluvných PZS, u ktorých je čakacia doba na konkrétnu operáciu menšia, a teda neprekračuje maximálnu čakaciu dobu,“ spresnila Linetová.
Dodala, že aj v súčasnosti, ak sa poistenec rozhodne vycestovať do iného členského štátu EÚ formou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, je uhradená priemerná výška zákroku ako na Slovensku. „Upozorňujeme, že niektoré výkony, ktoré poistenec plánuje v inom členskom štáte EÚ, podliehajú udeleniu predchádzajúceho súhlasu na účely uhradenia,“ podotkla.