Už o mesiac malo byť pre pacientov jasnejšie, kedy presne sa dostanú na operáciu či iný zdravotnícky výkon. Zdravotné poisťovne aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali po novom na svojich weboch sprecizovať tzv. čakacie listiny. Mal to byť aj varovne zdvihnutý prst pre poisťovne. Tie by v prípade, ak by nedodržali čakaciu lehotu, boli zákonom nútené uhradiť pacientovi liečbu v zahraničí.
Zdravotné poisťovne však nemajú k dispozícii dáta, na základe ktorých by mohli od začiatku budúceho roka zaviesť pre pacientov maximálne čakacie lehoty na operácie. Dôvodom sú meškajúce procesy a legislatívne chyby. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Petra Lániková priznala, že pôvodne bol celý proces zavádzania nových zoznamov čakajúcich poistencov na plánovanú zdravotnú starostlivosť navrhnutý ako dvojfázový. Teda najskôr sa mali zozbierať dáta a následne by sa projekt realizoval. To sa však podľa ministerstva pri poslednej novelizácii zákona v decembri 2022 nezohľadnilo a z toho dôvodu si budú pacienti musieť na maximálne čakacie lehoty ešte aspoň rok počkať. Ministerka Dolinková upozornila, že za posledné dva roky rezort zdravotníctva pod vedením nominantov hnutia OĽaNO v tejto oblasti neurobil žiadne posuny.
„Ja si myslím, že toto bola chyba práve ministrov za OĽaNO, ministrov zdravotníctva, ktorí túto dobrú myšlienku nedotiahli do konca. Preto nie je možné, aby tento zákon fungoval od 1. januára,“ ozrejmil podpredseda strany SaS Branislav Gröhling (SaS).
Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že ešte v prvom kvartáli 2022 vytvorilo pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov rezortu, zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, NCZI a dodávateľov systému. „Táto pracovná skupina vypracovala Odborné usmernenie k plánovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo vo finálnej podobe prijaté v lete 2023,“ ozrejmila hovorkyňa Lániková. „OĽaNO sľúbilo pred voľbami, že onkologický pacient, ktorý tuším do mesiaca nebude zoperovaný, tak mu zaplatia v zahraničí celú procedúru a výsledok vidíte. Rok sa neviete dostať k žiadnemu lekárovi,“ kritizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS, Život-NS).
Maximálne čakacie lehoty na operácie má v rukách prezidentka Zuzana Čaputová. Opozičné hnutie Slovensko ju vyzvalo, aby vrátila zákon, ktorým parlament odsunul optimalizáciu nemocníc a tiež stanovenie čakacej lehoty o rok. Ministerka zdravotníctva verí, že prezidentka návrh zákona podpíše. „Bolo to komunikované vopred so všetkými zástupcami v zdravotnom sektore, so zdravotnými poisťovňami, dokonca so zástupcami samosprávnych krajov, ktorí pochopili a dokonca podporili tento náš návrh,“ dodala Dolinková.
Čítajte viac UNB nie je v prvej lige nemocníc. Niektoré pôrodnice sa zrušia a zavedú sa aj maximálne „čakačky“ na operácie
Zoradení podľa vážnosti
Plán bol taký, že začatie poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa podmienok novej siete by sa malo spustiť od 1. januára 2024. Dovtedy mali byť vytvorené čakacie lehoty pre 614 medicínskych služieb, ktoré mali byť vykonané v rozmedzí od siedmich do 365 dní. „Tie, ktoré čakačky nemajú, sú akútne,“ priblížilo ešte v apríli ministerstvo zdravotníctva. Medzi akútne patrí napríklad operácia slepého čreva. Operácia nadobličky či výkony na močovode by mali byť urobené do 90 dní, resekcia prostaty do 120 dní. Infekcie a zápaly oka do desiatich a vrodené chyby oka do 30 dní. Na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu či kolenného kĺbu by mali pacienti čakať najviac 365 dní.
Čakacia listina je poradovník, ktorý sa tvorí, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže odliečiť pacientov do troch mesiacov. Na čakaciu listinu pacienta zaradí ošetrujúci lekár v prípade, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, teda takú, ktorú je možné odložiť bez ohrozenia života a vážneho ohrozenia zdravia. No hlavnú rolu v pridlhých čakacích lehotách zohráva nedostatok personálu.
Čítajte viac Na nový kĺb si pacient môže počkať rok. Lengvarský pokračuje v reforme
Pacient predsa počká
Poslanci Národnej rady však minulý týždeň schválili novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Optimalizácia siete nemocníc tak dostala zelenú, posunie sa akurát termín zavedenia maximálnych čakacích lehôt na operácie. Tých by sa pacienti mali dočkať až v roku 2025.
„Legislatíva bola od začiatku plánovaná s ročným prechodným obdobím, keď sa o čakacích dobách budú iba zbierať údaje a nebude zadefinovaná maximálna čakacia doba. Bez dát nemôžu byť ustanovenia zákona riadne vykonateľné, preto považujeme posun za nevyhnutný,“ ozrejmila Kristína Baluchová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union.
Aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa priznáva (VšZP), že v mnohých prípadoch sú čakacie lehoty dlhé. „V takom prípade sa VšZP usiluje svojho poistenca aspoň nasmerovať k inému, najbližšiemu vhodnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlila Ivana Linetová z oddelenia komunikácie VšZP.
Ministerka zdravotníctva Dolinková pre denník Sme nevyvrátila, ale ani nepotvrdila, či má tento odklad reformy niečo spoločné s možnou kandidatúrou lídra Hlasu Petra Pellegriniho (Hlas) za prezidenta. No jednu reformu siete nemocníc, vtedy známu ako stratifikácia, odložil Robert Fico (Smer) pred voľbami v roku 2020 a hnutie Sme rodina pri ďalšom pokuse o optimalizáciu siete nemocníc kampaňovalo v regiónoch proti krokom koalície. Dolinková je aj napriek odkladu reformy presvedčená, že peniaze z plánu obnovy ohrozené nie sú.
Navrhnuté boli maximálne čakacie lehoty na plánované výkony a zákroky, ktoré sa pri prezentácii verejnosti stretli aj s nevôľou pacientov, pretože sa im podľa Asociácie na ochranu práv pacientov zdali príliš dlhé.
Treba však povedať, že tie čakacie lehoty môžu byť aj kratšie, bude to závisieť od kapacitných možností jednotlivých nemocníc a zdravotné poisťovne budú mať prehľad a aj nástroje na motiváciu poskytovateľov. Môžu sa pýtať, prečo niektorí vedia skrátiť čakacie lehoty a iní nie. Rovnako môžu ponúknuť svojim poistencom podstúpenie plánovanej starostlivosti v inom nemocničnom zariadení, kde bude čakacia lehota omnoho kratšia.
Čítajte viac Dostupné interrupcie? Utópia. Slovensko je v rebríčku medzi najprísnejšími
Prvotné nedostatky
Napriek tomu, že sa o zavedení maximálnych čakacích lehôt aktívne hovorí od roku 2021 a zavedené mali byť ešte v roku 2022, dnes stále chýbajú jasné kritériá napríklad o tom, kto bude viesť register čakacích lehôt, zbierať a vyhodnocovať dáta, či bude garantované finančné krytie na úhradu starostlivosti v rámci čakacích lehôt, prípadne pilotný projekt, ktorý by vychytal prvotné nedostatky tak, aby register čakacích lehôt mohol hneď po spustení bezproblémovo fungovať.
„Tvorba zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti bola viac naviazaná na plán obnovy a možnosť čerpania finančných zdrojov na výstavbu a prestavbu nemocníc, nie na konkrétne detaily, ako sa budú riešiť v praxi čakacie doby na vyšetrenia, ako sa Slovensko vyrovná s nedostatkom zdravotníkov,“ ozrejmila Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Spresnila, že obavy zdravotných poisťovní pramenia aj z toho, že v prípade, keď navrhované čakacie lehoty nebudú vedieť svojim poistencom garantovať, tak im absolvovanie zákroku budú musieť uhradiť u nezmluvného poskytovateľa, prípadne v zahraničí, a na to nemusia mať dostatok finančných zdrojov. „Tie však chýbajú najmä v rámci odvodov za poistencov štátu, na to dlhodobo upozorňujú organizácie v zdravotníctve, aj my za pacientov,“ dodala Lévyová.
Operácia v zahraničí
Ak by zdravotné poisťovne spomínané maximálne čakacie lehoty pre svojich poistencov nezabezpečili, museli by im uhradiť operáciu na súkromnej klinike alebo v zahraničí. Tento nárok pre pacientov do legislatívy presadil exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO, dnes hnutie Slovensko). Parlament sa týmto návrhom zaoberá v zrýchlenom legislatívnom konaní.
Na margo starostlivosti v zahraničí však treba podotknúť, že tým pomôžeme iba zahraničným nemocniciam, nie našim, a ani slovenským pacientom.
„Poškodíme slabo plateným slovenským nemocniciam, pretože peniaze budeme namiesto im platiť do zahraničia. Poškodíme aj slovenským pacientom, pretože za cenu jednej operácie v Rakúsku vieme zaplatiť na Slovensku aj dve alebo tri,“ povedal hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky. To podľa neho znamená, že na Slovensku by bolo menej odliečených pacientov alebo budú dlhšie čakať.