Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozefa Lenča prezidentke sa podarilo dosiahnuť to, čo pôvodne avizovala. „V kontexte toho, že pani prezidentka chcela, aby sa novelou zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky, a to v takej miere, že jeho prípadné rozhodnutie by zablokovalo účinnosť novely trestných kódexov, tak toto riešenie bolo v podstate jediné možné a tak správne,” hodnotí odborník. Priznáva, že toto rozhodnutie má množstvo rizík a v prípade, že nedopadne, ako prezidentka predpokladá, bude mať zlý dosah, a to nielen pre jej renomé. „Svojím rozhodnutím však pani prezidentka nateraz vstúpila do hry, prevzala iniciatívu a nasledujúce dni a týždne ukážu, či to bolo rozumné rozhodnutie,” zhrnul politológ.
Výhrady k obsahu aj k procesu
Prezidentka Zuzana Čaputová začiatkom tohto týždňa podá na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie novely Trestného zákona. Zároveň podáva návrh na pozastavenie účinnosti, kým súd o jej návrhu nerozhodne. Právo veta si v tomto prípade hlava štátu neuplatní, hoci má k schválenej novele mnohé výhrady. „Nevyhnutným predpokladom môjho podania na ÚS preto je, že som novelu musela podpísať, aj keď s ňou nesúhlasím, a preto ju na súde namietam. Je to však jediný spôsob, ako umožniť, aby sa nespustili účinky novely ani na jeden deň,“ ozrejmila.
Čaputová v prvom rade novelu namieta ako celok z hľadiska jej prijímania v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré považuje za nezákonné. Rovnako na viacerých bodoch akcentuje možný škodlivý účinok pre zabezpečenie spravodlivosti i vymožiteľnosti práva. „Nejde len o otázku premlčania pri násilných trestných činoch. Novela bude mať priame a nepriame dosahy aj na osoby poškodené majetkovou kriminalitou,“ zdôraznila hlava štátu.
Nevyužitie práva veta vysvetlila postojom koalície, ktorá podľa nej opakovane preukázala stotožnenie sa s prijatým znením novely. „Nemám žiadny dôvod sa domnievať, žeby sa koalícia zaoberala mojimi pripomienkami, nad rámec jednej jedinej, a tou sú premlčacie lehoty. Tie však môže koalícia zmeniť aj bez môjho veta,“ upozornila Čaputová. Poukázala tiež na to, že v prípade vetovania zákona by poslanci mohli o novele definitívne rozhodnúť tesne pred začiatkom navrhovanej účinnosti. „Neostal by tak priestor na posúdenie právnej normy Ústavným súdom,“ dodala.
Predseda NR SR a šéf Hlasu Peter Pellegrini postup prezidentky ohľadom novely Trestného zákona považuje za nezodpovedný. „Pani prezidentka svojím podpisom potvrdzuje, že s ním súhlasí tak, ako je schválený. Tu neobstojí argument ,ale ja som ho podpísala, len aby som ho mohla dať na Ústavný súd‘, pretože potom buď pani prezidentka je už dopredu dohodnutá s Ústavným súdom, a to by nemala byť, pretože Ústavný súd by mal byť úplne nezávislý aj od prezidentky, alebo potom ide hrať vabank a teraz je na 50 : 50, či jej to na Ústavnom súde vyjde.“
Premiéra Roberta Fica zase znepokojuje, že v prezidentkinom prejave podľa neho zazneli vyjadrenia, ktoré naznačujú, ako rozhodne Ústavný súd o novele Trestného zákona. Postup hlavy štátu skritizoval, vidí za ním jednoznačne opozičné gesto, a nie snahu korigovať znenie zákona. „Nevyužila právo veta, keď by sme mohli niektoré drobnosti opraviť. Podali sme jej pomocnú ruku, no ona ju musela odmietnuť,“ povedal Fico. Zopakoval zároveň, že cieľom novely a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) je zabrániť masívnemu porušovaniu ľudských práv, k akému podľa Fica za asistencie ÚŠP dochádzalo v období 2020 – 2023. „Tak ako pani prezidentka robí všetko pre to, aby novelizácia Trestného zákona a zrušenie ÚŠP nenadobudli účinnosť, my urobíme všetko, aby schválená trestnoprávna legislatíva vstúpila do platnosti,“ zdôraznil Fico.
Čítajte viac Pellegrini v Ide o pravdu: Prezidentka ako keby vyplakávala za opozíciu. Podpísať trestný zákon a obrátiť sa na súd nie je zodpovedné
Ústavný súd SR vo svojom stanovisku jednoznačne odmietol, že by s niekým komunikoval mimo zákonných procesných postupov. Reagoval tým na výroky premiéra Fica o tom, že prezidentka Zuzana Čaputová vraj zavádza verejnosť tvrdením, že v posledných dňoch neexistovala čulá komunikácia medzi prezidentskou kanceláriou a ústavným súdom. Ústavný súd v poslednom období zaznamenal viaceré bezprecedentné vyjadrenia predstaviteľov verejnej moci, „ktorými je bez akéhokoľvek reálneho základu spochybňovaná nezávislosť a nestrannosť Ústavného súdu a jeho sudcov“, informovala hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
„Ústavný súd ubezpečuje všetkých, že o veciach, o ktorých sa na Ústavnom súde koná, alebo o veciach, ktoré na Ústavný súd budú ešte len podané, nekomunikuje mimo zákonných procesných postupov s nikým,“ uviedla. ÚS deklaroval, že sa nielen svojou rozhodovacou činnosťou, ale aj komunikáciou svojich rozhodnutí a postupov snaží vštepovať všetkým adresátom rozhodnutí dôveru v inštitúcie a v ich rozhodovanie, a to isté očakáva aj od ostatných orgánov verejnej moci alebo osôb, ktoré formujú verejnú mienku.
ÚS od všetkých aktérov politického priestoru nástojčivo žiada, aby s verejnosťou komunikovali takým uvážlivým spôsobom, ktorý nebude bez dôvodu vystavovať neprimeraným rizikám jeho systémovú inštitucionálnu nezávislosť ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti a nebude ho nenáležite vťahovať do otvoreného politického súboja.
Hra o čas
Tromfy v rukáve má stále koalícia. Nie je totiž isté, kedy sa novela objaví v Zbierke zákonov a nadobudne tak platnosť. Tohto si je vedomá aj prezidentka Čaputová. V nedeľnej relácii TV Markíza Na telo hlava štátu pripomenula, že koalícia po schválení novely parlamentom otáľala, prezidentka dostala zákon od vlády až šesť dní po hlasovaní v NR SR. Preto nevylučuje, že vláda aj ďalej bude naťahovať čas.
„V piatok som podpísala zákon a ešte do hodiny, poobede v piatok, bol ten zákon doručený Národnej rade, ktorá ho potom doručí ministerstvu spravodlivosti, aby zabezpečilo jeho zverejnenie. Toto sú otázky hodín. Predpokladám, že v pondelok nič nebráni tomu, aby bol zákon zverejnený v Zbierke zákonov,” uviedla Čaputová. Nevylučuje však, že vláda bude robiť obštrukcie a počká až do 15. marca, teda do dňa, keď novela má nadobudnúť účinnosť. Podľa Čaputovej právneho názoru však nič nebráni tomu, aby sa Ústavný súd jej návrhom zaoberal a rozhodol o ňom aj v prípade, ak by ho nestihli zverejniť v Zbierke zákonov.
Ústavný právnik Vincent Bujňák pripomína, že podľa rokovacieho poriadku Národnej rady predseda NR SR má zaslať novelu na vyhlásenie v Zbierke zákonov najneskôr do 21 dní od jej schválenia. Peter Pellegrini by tak mal spraviť do konca februára. „Zákon o tvorbe právnych predpisov následne uvádza, že ministerstvo spravodlivosti ako vydavateľ zbierky zákonov dbá na to, aby boli právne predpisy vyhlásené v Zbierke zákonov do 15 dní od predloženia žiadosti o vyhlásenie,” ozrejmil právnik. Dodal, že všetky tieto lehoty sú poriadkové, teda právny poriadok s ich uplynutím nespája právne následky.
Čítajte viac Trestný zákon po podpise Čaputovej putuje na Ústavný súd. Tromfy v rukáve má však stále koalícia
Odborník zároveň upozorňuje na ďalšiu právnu normu, podľa ktorej sa pri schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov dbá na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu v Zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní. „Ide o tzv. legisvakakčnú dobu, ktorá slúži na to, aby sa adresáti novej právnej úpravy mohli oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami a vedeli sa na ne pripraviť. Nulová alebo extrémne krátka legisvakačná doba sa tak môže stať aj argumentom v konaní pred Ústavným súdom,” poukazuje ústavný právnik.
Keby súd rozhodol, že zastaví účinnosť a novelu namietne, bude to znamenať, že nateraz nebudú platiť zmeny, ktoré vládna koalícia chcela zrealizovať v súvislosti so zrušením UŠP a zmenami v trestných kódexoch. „Celý proces sa bude musieť začať od začiatku a bude musieť prebiehať v medziach ústavy,“ hovorí Lenč.
Ak však Ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, nie je garantované, že rozhodne pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov. „ÚS je pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti zdržanlivý. V rokoch 2001 až 2011, teda za prvých desať rokov od získania tejto právomoci, vyhovel z 32 takýchto návrhov len v ôsmich prípadoch. V druhom desaťročí, teda od roku 2012 do roku 2021, mu predložili 73 návrhov na pozastavenie účinnosti, pričom Ústavný súd v 17 prípadoch týmto návrhom vyhovel,” poukazuje na štatistiky právnik.
Čítajte viac Na Ústavný súd sa pre novelu Trestného zákona plánuje obrátiť aj opozícia
Aj keby súd návrhu vyhovel, pre pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona nález ÚS by tiež mal byť zverejnený v Zbierke zákonov ešte pred 15. marcom. V minulosti sa tieto lehoty darilo dodržať, hovorí ústavný právnik. Najčerstvejší prípad pochádza z roku 2021, keď ÚS rozhodoval o pozastavení účinnosti ustanovenia Zákonníka práce, ktoré by umožňovalo zamestnávateľom dať zamestnancovi výpoveď, ak tento dovŕši 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. „Ustanovenie malo byť účinné od 1. januára 2022, Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti 15. decembra 2021 a jeho uznesenie bolo v Zbierke zákonov publikované 29. decembra 2021,” pripomenul Bujňák.