Server píše o protestoch na Slovensku a informoval aj o tom, že Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO) už v decembri uviedol, že vládny návrh zmien v trestnom práve na Slovensku znamená vážne nebezpečenstvo narušenia právneho štátu, spomenul aj rezolúciu Európskeho parlamentu. Je to naozaj také vážne? S touto otázkou sa obrátil na české esá trestného práva Tomáša Sokola, Marka Nespala, Lukáše Trojana a Filipa Seiferta.
JUDr. Marek Nespala, advokát, predseda Výboru pre odbornú pomoc a ochranu záujmov advokátov ČAK, člen prezídia Únie obhajcov ČR, podotkol, že Európska komisia má právo žiadať „zákonnú ochranu konkrétnych a špecifických objektov v podobe trestno-právnej reprobácie“, ale nie hovoriť, ako to urobiť.
„Tým mám na mysli druhy a výmery trestných sankcií a špecifikáciu orgánu činného v trestnom konaní v takých veciach príslušného. Ad absurdum by potom mohla od Európskej komisie zaznieť napr. aj požiadavka na stanovovanie trestných sankcií v rámci konkrétnych sadzieb a výmerách. Také požiadavky, teda na druh orgánu a spôsobu trestného postihu už podľa môjho názoru predstavujú excesívny presah pôsobnosti inštitúcií EÚ do suverenity členského štátu“ povedal pre Advokátní deník.
Doplnil, že podľa skúseností slovenských kolegov "bola v nedávnej dobe na Slovensku trestná represia v predmetnej oblasti zhusta nadužívaná a nástroje trestného práva používané ako politický regulatív spoločnosti, čo práve umožňujú drakonické tresty a špecifické justičné orgány, ktoré ich aplikujú. Takú prax trestnej politiky samozrejme v slobodnej a demokratickej spoločnosti nemožno akceptovať.
Mgr. Lukáš Trojan, člen predstavenstva ČAK, člen prezídia Únie obhajcov ČR, zapísaný tiež na zozname advokátov vedenom SAK uviedol, že po zoznámení sa s legislatívnymi zmenami „nielenže sa nemôžem stotožniť s výhradami zo strany eurokomisára pre spravodlivosť Didie Reyndersa, ale domnievam sa, že slovenská právna úprava ide správnym smerom“. Stanovisko Európskej komisie považuje za politické, nie odborné.
„Ak sa osoba, ktorá hodnotí legislatívne zmeny v oblasti trestného práva, neuspokojí s čítaním titulkov a politických skratiek a namiesto toho sa zoznámi s prijatými zmenami, zistí, že u našich slovenských susedov sa objektívne nedeje nič iné ako to, že prispôsobujú mimoriadne prísne nastavený systém trestanie tomu, čo je štandardom tzv. západnej Európy vrátane slovenskej právnej úpravy,“ odpovedal Advokátnímu deníku.
K rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry uviedol: „Neverím tomu, že rôzne "špeciály“ vedú k zlepšeniu odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti. Domnievam sa, že efekt je presne opačný. Uzavretý systém vedie skôr či neskôr k zapuzdreniu, získaniu pocitu „nadradenosti“ nad ostatné zložky a falošnému elitárstvu. Taká pozícia často vedie k jednaniu, ktoré je na hrane či už za hranou zákona".
„Samotnej novele trestného zákonníka nemožno fakticky vytknúť žiadnu pasáž. Jedná sa o novelizáciu, ktorá má depenalizačný charakter a ktorá približuje slovenskú právnu úpravu tej českej. Aj v rámci českého právneho prostredia sa aktuálne vedú diskusie vo vzťahu k potrebnej depenalizácii predovšetkým v oblasti hospodárskej, daňovej, majetkovej a drogovej trestnej činnosti,“ dodal.
JUDr. Tomáš Sokol, člen predstavenstva ČAK, prezident Únie obhajcov ČR, zapísaný tiež na zozname advokátov vedenom SAK uviedol, že „to, čo na začiatku januára vykonali na Slovensku, možno označiť za dosť hlbokú legislatívnu orbu. Avšak legitímnu. Čo je tak asi všetko, čo sa dá aktuálne na túto tému povedať alebo napísať. Ostatné sa ešte len uvidí.“
Podľa Sokola „je isté, že vládna koalícia pretlačila novelu s vysoko senzitívnym obsahom ‚na silu‘, čo sa jej bude asi ešte viackrát vracať. Možno pochybovať, že bolo v silách všetkých poslancov sa s obsiahlym materiálom detailne zoznámiť a niektorí zrejme hlasovali podľa politickej príslušnosti. To ale asi nie je nič neobvyklé aj v prípade iných zákonov a nič to nevypovedá o obsahu noviel“.
Konštatoval, že „v tejto chvíli nie je jasné, do akej miery budú schválené zmeny napadnuté, prípadne spochybnené iným spôsobom. Čo však možno povedať celkom iste, je, že ide o výsostne záležitosť Slovenskej republiky. A na nejaký fatálny dopad týchto zmien na fungovanie právneho štátu, prípadne výkonu trestného súdnictva to rozhodne nevyzerá. Tento posledný fakt zrejme buď nepochopil, alebo ignoruje eurokomisár pre spravodlivosť, pán Didier Reynders“.
Zaujala ho však publikácia vlády pod názvom Únos spravodlivosti, najmä kapitola o kajúcnikoch.
„V odbornej hantýrke sa tak nazýva spolupracujúca osoba či spolupracujúci obvinený. Podobný inštitút máme aj u nás, ale skutočne len podobný. Za seba by som tých slovenských s istou znalosťou konkrétnych prípadov asi skôr nazýval kalkulovníci. Teda spolupáchatelia, ktorí kalkulujú s tým, že keď udajú komplica, zaistia si beztrestnosť. Čo možno aj tak fungovalo, súdiac podľa niektorých informácií. Zmena, ktorú prináša novela trestného poriadku, je jednoznačné pozitívum,“ povedal Sokol.
Čítajte viac Vláda zverejnila 140-stranovú brožúru, ako mali byť porušované ľudské práva v rokoch 2020/23. Pozrite si celý materiál
K zníženiu trestov povedal, že „v ČR sa o tom, že hrozba trestu nemá príliš veľký vplyv na páchanie trestnej činnosti učia už študenti na právnickej fakulte. Zatiaľ čo nemalá časť populácie stále žije v presvedčení, že najlepšou prevenciou kriminality sú napchaté väznice“.
JUDr. Filip Seifert, MBA, člen prezídia Unie obhájců ČR hovorí, že „zmeny trestných sadzieb by mali vychádzať z odbornej diskusie a mali by byť podložené faktami a praktickými poznatkami. Nemali by teda byť náhodným ad hoc politickým rozhodnutím a rozhodnutím čiastkovým. Zmeny by potom mali byť spoločnosti vopred dostatočne komunikované a vysvetlené, aby každá takáto zmena nevzbudzovala pochybnosti, aby spoločnosť mala naďalej dôveru v justičný systém“.
„Zmeny majú svoj rub a líc. Na jednej strane vo všeobecnosti pomaly dochádza k sprísňovaniu trestnej represie, čo vo svojom dôsledku, pokiaľ sú zmeny nerozumné, približuje spoločnosť k policajnému štátu a k inkvizičnej justícii, čo vedie tiež k oslabeniu dôvery v štát a k potlačeniu slobody a práv osôb. Pokiaľ zmena napravuje predošlé nedôvodné zvýšenie represie, tak ju nemožno hodnotiť ako nesprávnu. Na druhej strane nedôvodné oslabenie zisťovania trestných činov a dôsledkov trestnej zodpovednosti môže viesť k selektívnemu uplatňovaniu trestnej zodpovednosti a nekoncepčnému zásahu do celého systému, čo nebude mať vo svojom konečnom dôsledku pozitívne dopady,“ uviedol pre Advokátni denník.