Počasie, ktoré máme na Slovensku v posledných týždňoch, sa zdá mimoriadne teplé. Potvrdzujú to aj vaše dáta?
Áno, tie údaje z meteorologických staníc, ktoré máme k dispozícii z obdobia na konci marca a začiatku apríla, v tomto roku potvrdzujú, že toto obdobie je mimoriadne, až extrémne teplé. Napríklad 1. apríla, ale opäť potom zase 7. o 8. apríla boli zaznamenané celoslovenské rekordy v teplote vzduchu. Týka sa to aj meteorologických staníc, ako je Lomnický štít, aj tam je v súčasnosti tak teplo, že sú tam napríklad zaznamenávane v prípade priemernej dennej teploty vzduchu rekordné hodnoty pre celý mesiac apríl. To sa stalo 8. apríla 2024, keď na Lomnickom štíte priemerná denná teplota vzduchu dosiahla 6,5 stupňa Celzia. Takéto teploty tam neboli 8. apríla aspoň od roku 1951 a dlhodobý priemer na tejto vysokohorskej stanici je pre tento deň záporný, mínus 7,5 stupňa Celzia. Čiže tento rozdiel je významný.
Rekordné hodnoty teploty vzduchu pre celý mesiac apríl pre túto meteorologickú stanicu boli zaznamenané vždy prevažne až v posledných dňoch apríla, ale určite nie v prvej dekáde. Predchádzajúci rekord najvyššej hodnoty priemernej dennej teploty vzduchu bol zo dňa 30. apríla 2012. Bol to posledný aprílový deň, čo je také logické, že vtedy potenciálne ten rekord pre apríl môže byť zaznamenaný, ale teraz je to vlastne ešte v prvých dňoch mesiaca.
Toto všetko podporuje fakt, že vzduchové hmoty, ktoré teraz sú v strednej Európe, majú také vlastnosti, ktoré nezodpovedajú tomuto ročnému obdobiu, ale skôr nejakému obdobiu na konci mája, možno na začiatku júna. Dokonca na niektorých meteorologických staniciach boli teraz v tomto období zaznamenané také priemerné denné teploty vzduchu, ktoré sú tam štandardné niekedy v období vrcholného leta. Napríklad v Kamenici nad Cirochou na konci marca dosiahla priemerná denná teplota vzduchu viac ako 21 stupňov Celzia. A to je tam takým normálom niekedy v júli. Až takto mimoriadne sa akoby odkláňa od bežného štandardu. Je to veľmi výnimočná situácia.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
A čo túto situáciu spôsobilo, prečo tento rok je až tak mimoriadne teplo?
Treba na to pozerať z hľadiska cirkulácie vzduchu v atmosfére v priestore Európy. V tomto období na konci marca a na začiatku apríla, ale aj vo februári tlakové níže vo východnej časti Atlantického oceánu a na pobreží západnej, severozápadnej Európy boli veľmi výrazné. Po prednom okraji týchto tlakových níží dochádzalo k výraznému prúdeniu teplého vzduchu od juhozápadu. A dostával sa k nám teplý vzduch z tých regiónov, kde sa tohtoročná zima vyznačovala tým, že v niektorých dňoch teplota vzduchu dosahovala aj hodnoty, ktoré sa blížili k tropickým hodnotám.
Napríklad v Španielsku boli v priebehu zimy zaznamenané ojedinele teploty blížiace sa k 30 stupňom Celzia. Tieto vzduchové hmoty sa v prúdení mohli dostávať ďalej na sever a ovplyvňovať teplotné podmienky aj u nás na Slovensku. To bola napríklad aj príčina, prečo sa od juhu mohol dostať saharský prach do vyšších zemepisných šírok a zasiahol nielen juhozápadnú a západnú Európu, ale „doletel“ až do strednej Európy a ešte aj ďalej smerom na sever.
Čítajte viac EÚ za 600 miliónov eur kúpi 12 hasičských lietadiel, požičia ich šestici krajín
Predtým sa teda nič podobné nestávalo, prúd teplého vzduchu nebol až taký intenzívny?
Na jar je striedanie teplých a chladnejších vzduchových hmôt bežnejšie ako v iných ročných obdobiach. Ale teraz sú tie rozdiely medzi hodnotami, ktoré sú zaznamenávané v meniacich sa vzduchových hmotách, mimoriadne vysoké.
Ďalším dôležitým faktorom je, že keď napríklad prúdi teplý vzduch k nám, tak to prúdenie nie je časovo také obmedzené ako v minulosti. Stávalo sa, že aj v minulosti sa oteplilo v tomto čase, ale bola to záležitosť len niekoľkých dní a potom sa zase ochladilo. Teraz sme zažili situáciu, že v priebehu februára bolo niekoľko takých dlhých období, keď sem začal prúdiť teplý vzduch. V marci sa to tiež zopakovalo a teraz takisto. Takže príliš často sa tie situácie vyskytujú a trvajú neúmerne dlhšie, ako to bývalo v minulosti.
Je možné z toho predpovedať, že ten trend pokračuje, že podobné netypicky teplé a dlhé obdobia budú aj v máji, aj v júni? Alebo sa skôr máme pripraviť na ochladenie?
Nedá sa na to jednoznačne odpovedať. Zo skúseností vyplýva, že keď v istej časti roka býval v minulosti takýto nadnormálne teplý charakter počasia, tak sa to potom v priebehu ďalších mesiacov zvyklo zmeniť. Ale teraz tá šanca, že by to nadnormálne teplé počasie mohlo pokračovať v nasledujúcich mesiacoch, je pomerne veľká, na tie konkrétne stavy si však budeme musieť počkať. Teplotné podmienky môžu byť komplikované výskytom zrážok a tam je predpoveď ešte viac neurčitá ako v prípade teploty vzduchu, pretože zrážky sú komplikovaný meteorologický prvok.
Foto: SITA, Jana Birošová
Ako to teplejšie počasie ovplyvňuje prírodu, živočíchy, rastliny? Je to pre ne významná a citeľná zmena?
Tak ako ľudia možno nie úplne priaznivo vnímajú to, čo sa teraz deje. Ja som si všimol napríklad včera, že bolo v prevádzke veľmi veľa sanitiek. Takéto výrazné prúdenie teplého vzduchu je pre starších ľudí a pre tých, ktorí majú chronické ochorenia, veľmi zaťažujúce. A myslím si, že rastliny a zvieratá majú podobný problém, ale ony nemajú také prostriedky, aby sa tomu bránili ako človek.
V ríši rastlín sledujeme teraz, ako sa nám výrazne posunuli fenologické fázy jednotlivých rastlín. Je to veľmi pekne poznať, keď sa pohybujete po ovocných sadoch, v akej pokročilej fáze vývoja sú už niektoré ovocné stromy. Už sme zaregistrovali aj kvitnutie takých kvetov v prírode, ktoré za normálnych podmienok prebieha až na konci mája.
Aké by mohlo mať dôsledky to skoršie kvitnutie rastlín?
Keď takto veľmi skoro niektoré rastliny kvitnú, môžu byť poškodené mrazmi. Pretože na jar sa v klimatických podmienkach Slovenska môžu vyskytovať mrazy ešte aj v máji. Známe sú pranostiky, ktoré sa spájajú s ľadovými mužmi a so Žofiou, a títo majú meniny na začiatku druhej májovej dekády, a to bude až o päť týždňov. Takže riziko výskytu mrazov je stále veľmi reálne a toto môže skoro kvitnúce stromy alebo mladé plody poškodiť. Toto je veľmi vážny dôsledok toho, čo sa teraz deje.
Nepriaznivá kombinácia môže nastať, keď sa veľmi rýchlo dostaví sucho a je aj nadnormálne teplo. To potom vedie k tomu, že v jarných mesiacoch sa vlaha z pôdy môže veľmi rýchlo strácať. To podporuje aj veterné počasie. Niektoré poľnohospodárske plodiny sa v tých suchých podmienkach nemôžu dobre rozvíjať a ak to dlho trvá, môže sa poškodzovať budúca úroda. Môže sa stať, že napríklad niektoré druhy obilnín, hlavne tie, ktoré sa vysievajú na jar, nemusia prinášať takú úrodu, ako by sa od nich očakávalo.
Jedným z prejavov klimatickej zmeny je tiež, že sa zlepšili zrážkové podmienky v chladnejšej polovici roka. Zimy už nie sú také mrazivé a studené, ako bývali v minulosti Preto počas týchto zím bolo zaznamenávaných aj viac zrážok a padajú viac v tekutej ako v tuhej forme. A to nie je dobré, pretože keď padajú v tekutej forme, voda z takej krajiny, ako je Slovensko, kde je veľa svahov a pohorí, odteká veľmi rýchlo. Bolo by lepšie, keby tu istý čas zotrvávala v snehovej pokrývke a tá snehová pokrývka by pomalším topením vytvárala predpoklady na to, aby sa vlaha mohla v krajine dlhšie udržať, aby sa dostala tam, kde je to potrebné.
Čiže otepľovanie neprináša poľnohospodárom výhody, že by napríklad mohli pestovať viac druhov rastlín, zberať viac úrod ročne?
Na Slovensku máme vyššie nadmorské výšky a niektoré plodiny teraz majú lepšie podmienky na pestovanie. Ja som si všimol, že v oblastiach v nadmorskej výške niekde na úrovni 300 až 500 metrov sa v minulosti nerodili také množstvá obilia, ako teraz, lebo tam nebolo tak teplo. Takisto treba pripomenúť, že ani kukurica sa nepestuje už len v tých tradičných kukuričných oblastiach, ale už sa pestuje aj v niektorých kotlinách na strednom Slovensku. Teplotné podmienky tam dosiahli takú úroveň.
Ale keby sme napríklad hodnotili zemiaky, tak v súvislosti s tým, že sa dlhšie obdobia nevyskytujú zrážky a dlhšie obdobia je zase horúco, strácame vhodné podmienky na pestovanie zemiakov. S tým potom môžu súvisieť napríklad aj také informácie, že v týchto tradičných zemiakarských oblastiach sa čoraz menej rodia dobré zemiaky, takže ich treba dovážať z iných regiónov, a preto sú drahšie.
Ale zmena ešte nie je taká, aby sa na Slovensku dalo pestovať ovocie a zelenina typické napríklad pre Taliansko a iné južne krajiny?
Ja som už zaregistroval ľudí, ktorí sa snažia o pestovanie napríklad olív, že zakladajú také maličké plantáže olivovníkov u nás v oblastiach na juhozápadnom Slovensku. Ale sú to skôr výnimočné iniciatívy a tie teplomilnejšie rastliny, ktoré sa napríklad v južnom Taliansku môžu pestovať, u nás zatiaľ nemajú dobré podmienky, lebo mrazy môžu poškodzovať vegetáciu na jar, ale aj v priebehu zimy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Teplejšie zimy znamenajú, že už v najbližších rokoch môžeme zabudnúť na lyžovanie? Alebo je to zatiaľ príliš pesimistická predpoveď?
Táto zima bola ukážkou toho, ako to môže v budúcnosti vyzerať. Nie sú dobré podmienky na to, aby sa kumulovala snehová pokrývka, ide predovšetkým o lyžiarske strediská s nižšou nadmorskou výškou, ktoré sú niekde pod úrovňou 1 000 metrov nad morom alebo okolo tejto úrovne. Tieto majú veľmi zlú perspektívu do budúcnosti, pretože v týchto nadmorských výškach bude menej padať sneh a strediská budú odkázané na to, aby si ho vyrábali technicky. To je tiež problém, pretože taký sneh sa môže vyrábať, len keď vonku mrzne. Ale počas oteplení, ktoré sa teraz cez zimu pravidelne vyskytujú a dlho trvajú, sa technický sneh roztopí. Takže v strediskách potom musia ten proces niekoľkokrát opakovať, čo je finančne nákladné, a to si potom musia prenášať do ceny skipasov. V konečnom dôsledku to zrejme povedie k tomu, že tieto lyžiarske strediská v budúcnosti budú čoraz zriedkavejšie v prevádzke.
Iná je situácia v tých strediskách, ktoré sa nachádzajú vyššie v horách. Tam ten vývoj nemusí byť až taký nepriaznivý. Teplotné podmienky tam stále ešte umožňujú, že zrážky tam padajú vo forme snehu a toho snehu je tam dosť. Ide teraz o to, že proces otepľovania bude v budúcich desaťročiach napredovať. Takže aj nadmorská výška, kde bude ešte možne prevádzkovanie lyžiarskych stredísk, bude tiež stúpať. Na Slovensku sa budú zrejme podmienky na lyžovanie zhoršovať.
Akási šanca v Európe existuje stále v niektorých lyžiarskych strediskách v Alpách, ktoré sú napríklad na ľadovcoch. Tam ten negatívny vývoj nemusí byť až taký rýchly, hoci aj tam sa podmienky zhoršujú. Ale zrejme neostane lyžiarskym strediskám nič iné, len sa adaptovať a budú musieť zrejme pripraviť pre návštevníkov aj nejaký iný program. A ony sa prispôsobujú, v posledných dvoch zimách počas Vianoc a počas Nového roka bolo málo snehu a mnohí návštevníci vtedy využívali bicykle alebo iné športové aktivity vo voľnej prírode. Je to paradoxné, že práve v tom období, keď by tie podmienky mali byť typicky zimné, tak nie sú. Ale toto je zrejme perspektíva do budúcnosti.
Čítajte viac ČR zaznamenala prvý tropický deň, v Českých Budejoviciach namerali 30,9 stupňa
Na čo by sa podľa vášho názoru mali Slováci tento rok pripraviť, na aké počasie? Podľa súčasných trendov, podľa údajov, ktoré sledujú vedci, čaká nás extrémne horúce leto alebo extrémne chladná jeseň?
Nedá sa robiť predpoveď počasia na niekoľko mesiacov dopredu. Čo je veľmi reálne, a to súvisí s klimatickou zmenou, nevyhneme sa výrazným výkyvom v charaktere počasia. Zažívame teraz obdobia, keď je extrémne teplo a potom vo veľmi krátkom čase sa dosť prudko ochladí. Konkrétne taký príklad, ktorý sme zažili teraz na začiatku apríla. Ochladenie, ktoré tu nastalo medzi 1. a 2. aprílom, bolo také výrazné, že napríklad v Poprade sa približne za 20 hodín ochladilo o viac ako 20 stupňov Celzia. Tak to je to, čo robí aj ľuďom problém a s týmto sa budeme musieť aj v tomto roku, ale aj v budúcnosti vedieť nejako porátať, budeme sa tomu musieť prispôsobovať.
Určite budeme mať v lete problémy s vlnami horúčav. Otázkou je iba, koľko tých vĺn v lete bude, aké budú výrazné a ako dlho budú jednotlivé vlny trvať. Predtým to tak nebývalo, v niektorých letách pred 50 rokmi ani vlny horúčav neboli zaznamenávané. Teraz sa tie vlny horúčav už stali akýmsi štandardom klimatických podmienok u nás. Ďalším problémom, ktorý takisto súvisí so suchom, je to, že teraz počasie má veternejší charakter, fúka silnejší vietor a to takisto prispieva k tomu, že krajina sa rýchlejšie vysušuje.
Čítajte viac Klimatická zmena pribrzdila zrýchľovanie rotácie Zeme. Zrejme to ovplyvní meranie času
A potom s vlnami horúčav súvisí, že ak sa nevyskytujú zrážky, veľmi rýchlo nastupuje sucho. Ročný režim zrážok je tiež zmenený a zmena spočíva v tom, že hlavne v mesiacoch, ktoré sú teplejšej polovici roka, zrážky nepadajú pravidelne, ako padali v minulosti. Prevažne padajú pri búrkových lejakoch a za hodinu naprší 50 milimetrov zrážok, ale potom sa stane, že napríklad 10 dní sa žiadne zrážky nevyskytujú a je veľmi teplo. Toto všetko pre krajinu znamená jej vysušovanie. S týmito negatívami sa teraz stretávame a budeme sa s nimi stretávať zrejme aj v budúcnosti.