Tim Cook, šéf spoločnosti Apple, je posledným z celého radu topmanažérov, ktorí kritizovali rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa opustiť Parížsku dohodu o klimatických zmenách. Prečo sa dokonca aj ropné koncerny chcú podieľať na boji proti globálnemu otepľovaniu?
Klimatické zmeny sa samozrejme týkajú všetkých vrátane veľkých spoločností a predstavujú reálne riziko napríklad pre infraštruktúru alebo zvyšujú tlak na sprísňovanie regulácie. V neposlednom rade sa firmy snažia nepokaziť svoju reputáciu v očiach verejnosti, ktorá podporuje boj proti klimatickým zmenám. Inými slovami, nechcú prísť o zákazníkov. Zároveň nechcú zaostať vo svojej konkurencieschopnosti v rozvíjajúcej sa nízkouhlíkovej ekonomike. Európska únia odhaduje, že nízkouhlíková ekonomika už teraz dosahuje objem približne 4,2 bilióna eur. To je obrovská podnikateľská príležitosť.
Foto: Reuters, JONATHAN ERNST
Čiže vlastne chcú zostať pevnou súčasťou svetovej ekonomiky, ktorá sa postupne premieňa na ekologickejšiu?
Firmy chcú byť čo najlepšie pripravené na akékoľvek nové regulácie, ktoré vychádzajú z boja proti klimatickým zmenám. Ide napríklad o regulácie v energetike a vo využívaní fosílnych palív. Zároveň nechcú odradiť svojich zákazníkov a investorov, ktorí čoraz negatívnejšie vnímajú veľkých producentov skleníkových plynov. Či už ide o spotrebu palív, alebo o recykláciu. Ľudia prestávajú kupovať tovary, za ktorých výrobou sa skrýva vysoká produkcia skleníkových plynov.
Čo je za Trumpovým rozhodnutím opustiť Parížsku dohodu?
Vo svojom prejave tvrdil, že dohoda je pre Ameriku finančne nevýhodná, pripraví ľudí o zamestnanie a aj keby USA zostali súčasťou Parížskej dohody, tak by podľa neho prispeli len 0,2 stupňa Celzia v boji proti raste teploty.
Drvivá väčšina klimatológov a odborných štúdií však tvrdí niečo iné.
Trump citoval štúdiu, ktorá nezahŕňala financie, ktoré by USA mohli získať, ak by implementovali plán boja proti klimatickým zmenám. Podľa Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) takto mohli USA získať 230 miliárd dolárov. A to je ešte konzervatívny odhad. Trump si zároveň vybral výsledky štúdie, ktorá vôbec nezahŕňala nové pracovné miesta, ktoré vzniknú vďaka nízkouhlíkovej ekonomike. Takisto neviem, odkiaľ zobral to číslo 0,2 stupňa Celzia. Parížska dohoda síce nie je dostatočne ambiciózna, aby sa vďaka nej podarilo udržať oteplenie pod dvoma stupňami Celzia do konca tohto storočia, no má v sebe zabudované mechanizmy, vďaka ktorým môže byť každých päť rokov prehodnotená a krajiny si môžu stanoviť ambicióznejšie ciele.
Trump sa však rozhodol ísť iným smerom, chce rozvíjať nové ropné polia a zvyšovať ťažbu.
Americký prezident akoby zabudol alebo opomenul ekonomické prínosy, ktoré prichádzajú s akciou proti klimatickým zmenám. Nezohľadnil vplyv tejto akcie na zvyšovanie zamestnanosti a zároveň podhodnotil prínosy Parížskej dohody. Jeho energetická stratégia zahŕňa využívanie všetkých energetických zdrojov vrátane podpory pre uhoľný sektor.
Predpokladám, že ropné spoločnosti s touto stratégiou počítajú.
Niektoré ropné firmy vyzvali Trumpa, aby zostal verný Parížskej dohode. Argumentovali tým, že USA by mali viac využívať plyn ako palivo pri prechode na čisté zdroje energií. Pri spaľovaní plynu nevzniká toľko skleníkových plynov, ako je to pri iných fosílnych palivách. Iným firmám samozrejme vyhovuje, že USA budú využívať všetky dostupné energetické zdroje.
Ako teda Trumpovo rozhodnutie chápať?
Nuž, ako chybu, lebo toto rozhodnutie je postavené na chybných, respektíve zle interpretovaných údajoch. USA sa pod vedením Baracka Obamu stali jedným z lídrov v boji proti klimatickým zmenám. Obama investoval veľa úsilia do rokovaní s Čínou, ktorá je jedným z najväčších producentov skleníkových plynov. Čína sa rozhodla zostať súčasťou Parížskej dohody a USA tak prišli o svoju líderskú pozíciu. USA sa tak pripravili o kapitál klimatickej diplomacie. Môžu prísť aj o trhové príležitosti vyplývajúce z nízkouhlíkovej ekonomiky. Podľa nášho prieskumu americkí občania žiadajú pokračovať v boji proti klimatickým zmenám. Je to pre nich druhá najdôležitejšia vec v zahraničnej politike USA. Prezident tak ignoruje požiadavky svojich občanov. Samozrejme, Trumpovo rozhodnutie nie je dobrou správou pre ostatné krajiny, lebo budú musieť vynaložiť ešte viac úsilia a viac investovať, aby sa podarilo splniť ciele stanovené v Parížskej dohode. Bude to pre všetkých drahšie. I keď na druhej strane, mnohé americké štáty a mestá okamžite vyhlásili, že v boji proti klimatickým zmenám budú pokračovať navzdory Trumpovmu rozhodnutiu. Aj ropné spoločnosti sa ďalej pripravujú na nízkouhlíkovú budúcnosť. Chcú byť na to pripravené, aby obstáli v globálnom konkurenčnom prostredí.
Takže názor Američanov na klimatické zmeny je veľmi podobný názoru Európanov?
Myslím, že áno. V poslednom zverejnenom prieskume Európskej komisie sa uvádza, že až 69 percent Európanov považuje klimatické zmeny za veľmi vážny problém. Až 93 percent Európanov požaduje spoločný, globálny postup proti klimatickým zmenám. Niečo viac ako 90 percent ľudí chce, aby sa pokračovalo v efektívnejšom využívaní energií a obnoviteľných zdrojov energie. Dokonca okolo 80 percent ľudí je presvedčených, že klimatická akcia a energetická efektívnosť podporujú ekonomický rast a vytváranie nových pracovných miest. Nepoznám presné čísla z USA. Zrejme nie sú až také vysoké ako v Európe, no ani sa podľa mňa od európskych až tak nelíšia.
Žijete v Madride, ako Španielsko bojuje proti klimatickým zmenám?
Podobne ako ostatné krajiny Európskej únie máme stanovené ciele pre roky 2020 a 2030. Boli sme jednou z prvých krajín, ktoré vytvorili národný adaptačný plán a v súčasnosti pracujeme na troch kľúčových iniciatívach. Stále máme čo robiť, najmä čo sa týka znižovania emisií z dopravy a zo stavebníctva. Takisto riešime energetické zdroje. Naším jasným cieľom je však pripraviť sa na prechod k nízkouhlíkovej ekonomike. Budeme mať k tomu aj zákon. Vlastne to je hlavné posolstvo Parížskej dohody, že budúcnosť je nízkouhlíková. Je to jednoznačný signál pre celý svet.