Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 785 dní
- Rusi prišli už o 456-tisíc vojakov, tvrdí Kyjev
- V Černihive sa skončili záchranné práce, Rusi zabili 18 civilistov
- Borrell: EÚ musí Ukrajine poslať protiraketové systémy. Máme ich v kasárňach, musíme ich vytiahnuť a to rýchlo
- Fiala: ČR našla spôsob, ako využiť slovenskú zbierku na muničnú iniciatívu
- Toto nie je hra, Putin bude pokračovať v ťažení na Európu, ak mu to bude dovolené, povedal Johnson. Biden podporuje jeho nový plán
- Vláda v Kyjeve robí chybu. Väčšina Rusov nechce vojnu, len Putin áno, Ukrajinci to chápu, vyhlásila Navaľná
- Slovenská zbierka na muníciu pre Ukrajinu naplnila cieľ po necelých dvoch dňoch. Vyzbierala už takmer 1,4 milióna eur
- Rusi zabili už najmenej 543 ukrajinských detí od začiatku invázie. 1 296 utrpelo zranenia
Čítajte viac 784. deň: Ukrajinci útočili na Krym aj na Tatársko, spôsobili Rusom masívne straty. Okupanti zabíjali civilistov v Černihive
23:40 Ukrajina sa rozhodla udeliť najvyššie štátne vyznamenanie za zásluhy francúzskemu hercovi Alainovi Delonovi. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský veľvyslanec v Paríži Vadym Omelčenko. Ambasáda vyzdvihla Delonovu podporu Ukrajiny brániacej sa voči ruskej vojenskej agresii, uvádza TASR na základe správy tlačovej agentúry AFP.
„Od prvého dňa vojny Delon veľakrát hovoril na podporu Ukrajiny. Pre nás je symbolom, je dôležitý,“ uviedlo ukrajinské veľvyslanectvo. Pripomenulo, že Delon sa v roku 2022 zúčastnil na interaktívnej debate s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je sám bývalým hercom, a že počas televízneho programu čítal aj texty ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka.
„Pán Delon, drahý Alain, viem, že ste v nie veľmi jednoduchej situácii, a chcem vám povedať, že nie ste sám,“ povedal Omelčenko, ktorý udelenie ocenenia oznámil na televíznej stanici TV5 Monde. „Máte veľa obdivovateľov a ľudí, ktorí vás majú radi. Ja a moji ľudia sme vždy na vašej strane,“ dodal.
Delon (88) je v zlom zdravotnom stave od roku 2019, keď utrpel mozgovú príhodu. Francúzsky súd v januári vymenoval zákonného zástupcu, ktorého úlohou je pomáhať mu pri rozhodovaní týkajúcom sa zdravotnej starostlivosti. Zdravie herca je už mesiace aj dôvodom sporov medzi jeho potomkami.
Čítajte viac Už nemá dosah ani na vlastné peniaze: Alain Delon dostal zákonného zástupcu, rozhodovať bude za neho
22:43 Český prezident Petr Pavel vyzval Spojené štáty, aby schválili podporu pre Ukrajinu. Povedal to v relácii Christiane Amanpourovej stanice CNN. Obrana Ukrajiny, ktorá od februára 2022 čelí plnohodnotnej ruskej invázii, je podľa českej hlavy štátu dôležitá aj v celosvetovom kontexte.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa už niekoľko mesiacov snaží presadiť balík zahraničnej pomoci, ktorý v súčasnosti počíta s približne 61 miliardami dolárov na vojenskú a ekonomickú pomoc Ukrajine a partnerom v regióne. Schválenie bránia americké vnútropolitické spory – návrh prešiel Senátom, republikánske vedenie Snemovne reprezentantov ho však zatiaľ blokovalo. Hlasovanie snemovne je teraz naplánované na sobotu.
„Všetci dúfame, že zákon bude v sobotu schválený. Americkú podporu Ukrajine nejde nahradiť,“ povedal Pavel, podľa ktorého sa Európa snaží svoj diel pomoci pre Kyjev navyšovať a prijať väčšiu časť zodpovednosti. „Spojené štáty ale stále poskytujú najmenej 50 percent pomoci,“ dodal prezident.
„Ukrajina je rovnako dôležitá pre Európu, ako je pre Spojené štáty aj celý svet. Nejde len o obranu zvrchovaného štátu a jeho územia, ale o princíp. Tie sú pre Spojené štáty rovnako dôležité ako pre nás. Ak Rusko na Ukrajine uspeje, celá severoatlantická komunita príde o dôveru, pretože hovoríme o hodnotách, ale nerobíme nič preto, aby sme ich ochránili,“ uviedol Pavel. Ruskú inváziu na Ukrajinu preto podľa neho pozorne sleduje Čína, ktorú zaujíma reakcia Západu.
21:24 Situácia na ukrajinskom fronte je kritická a nasledujúce týždne môžu rozhodnúť o osude vojny, vyhlásil vo štvrtok po skončení summitu EÚ v Bruseli poľský premiér Donald Tusk. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry PAP.
Závery summitu podľa poľského premiéra obsahujú zmienku o záväzku Európskej únie dodať Ukrajine čo najskôr prostriedky protivzdušnej obrany. „Bolo tam spoločné vyjadrenie, že Európa preberá časť zodpovednosti za bezpečnosť vzdušného priestoru Ukrajiny,“ povedal Tusk.
Účastníkom dvojdňového summitu sa v stredu prostredníctvom telemostu prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Európske štáty vyzval, aby jeho armáde dodali prostriedky na zneškodňovanie ruských rakiet a dronov. Aj podľa neho je situácia na fronte kritická a najbližšie týždne môžu byť rozhodujúce.
Nemecko, ktoré čerstvo poslalo na Ukrajinu ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, vyzvalo na podobný krok aj ďalšie členské štáty EÚ. Podľa Tuska sa to však netýka Poľska. „Nemáme teraz dosť patriotov na to, aby sme sa o ne delili. Od Poľska ako štátu v prvej línii to nikto ani nečaká,“ dodal Tusk.
20:30 Česká vláda našla cestu, ako využiť financie z občianskej zbierky na Slovensku v prospech iniciatívy na nákup delostreleckých nábojov pre Ukrajinu. Po skončení mimoriadneho summitu EÚ to vo štvrtok večer povedal český premiér Petr Fiala.
Čítajte viac Fiala: Nájdeme spôsob, ako využiť slovenské peniaze na muníciu pre Ukrajinu
19:00 Šéfovia štátov a vlád Európskej únie si uvedomujú, že vplyv Ruska v Európskej únii je preukázateľný a že je potrebné byť na pozore. Český premiér Petr Fiala to uviedol po skončení summitu v Bruseli. Práve téma ruského zasahovania do diania v EÚ bola na programe v stredu večer, hneď po začatí summitu.
„Viedli sme diskusiu o tom, či je potrebné posilniť právomoci európskeho žalobcu, alebo ďalších inštitúcií, ktoré by mohli účinne brániť ruským pokusom o ovplyvnenie politiky,“ povedal Fiala novinárom. Štátnici si podľa neho vymieňali názory, čo by v tomto ohľade mohli jednotlivé štáty robiť. „Je potrebné tomu aktívne čeliť,“ dodal.
Čítajte viac Proruskú sieť v Česku pomohla odhaliť ukrajinská rozviedka. Politici mali za peniaze chváliť v médiách Putina
Český premiér a jeho belgický náprotivok Alexander De Croo v tejto súvislosti poslali list predstaviteľom inštitúcií EÚ a lídrom členských štátov, v ktorom informovali o záveroch vyšetrovania ruských pokusov zasahovať sa do chodu Európskeho parlamentu a do volieb. De Croo list zdieľal na sieti X. Okrem iného sa v ňom píše, že pokusy o zasahovanie „zahŕňali odovzdanie hotovosti, predovšetkým v Česku“.
Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) v marci oznámila, že sa jej podarilo „odhaliť a zmapovať“ aktivity vplyvovej siete financovanej z Ruska pôsobiacej v krajinách EÚ, a v Európskom parlamente. Česká vláda v reakcii uvalila sankcie na niekoľko fyzických a právnických osôb, vrátane mediálnej spoločnosti Voice of Europe. Vo zverejnenom liste Česko vyzýva na ich zaradenie aj na európske sankčné zoznamy, čo Belgicko podporuje.
Čítajte viac Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným
18:30 Poľská polícia v stredu zadržala muža, ktorý je podozrivý, že sa ruskej vojenskej rozviedke GRU snažil pomôcť s prípadným atentátom na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Informovala o tom poľská prokuratúra na svojej internetovej stránke. Hrozí mu až osem rokov väzenia.
Čítajte viac Zadržali muža, ktorý chcel Rusom pomôcť s atentátom na Zelenského. Zbieral informácie o letisku Rzeszów
18:10 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že Ukrajina naliehavo potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu. Vyjadril sa tak počas rokovaní ministrov zahraničných vecí skupiny G7 na talianskom ostrove Capri.
Krajiny NATO podľa jeho slov v poslednom čase síce prijali „povzbudzujúce“ záväzky čo sa týka vojenskej pomoci pre Ukrajinu, Stoltenberg však dodal, že Kyjevu toho „mali poskytnúť viac už skôr“.
Šéf NATO sa s novinármi rozprával tesne pred pracovným zasadnutím o Ukrajine, na ktorom zúčastňoval aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Stoltenberg tiež uviedol, že sa objavili „dôležité, povzbudzujúce signály“ novej vojenskej pomoci zo strany členských krajín NATO vrátane avizovaného sobotného termínu hlasovania Snemovne reprezentantov Kongresu USA o dlho odkladanom americkom balíku pomoci Ukrajine vo výške 60,8 miliardy dolárov.
„Je životne dôležité, aby spojenci NATO udržali a zintenzívnili svoju podporu. Dnes sa zameriame na vzdušnú obranu. Existuje naliehavá a zásadná potreba posilnenia protivzdušnej obrany,“ povedal Stoltenberg.
18:00 Kremeľ vo štvrtok odsúdil rozhodnutie francúzskych úradov skonfiškovať vilu, ktorá patrí súčasnému partnerovi exmanželky ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Akýkoľvek zásah do súkromného majetku je už od začiatku nezákonný,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Francúzske orgány podkopávajú základy svojho právneho systému. Už sme to povedali mnohokrát,“ dodal.
Ako v stredu informoval denník Le Monde, rozhodnutie o zhabaní vily patriacej ruskému obchodníkovi Arturovi Očeretnému bolo prijaté ešte v decembri 2023 po podnete protikorupčnej organizácie Transparency International, ktorá žiadala overenie pôvodu finančných prostriedkov použitých pri zakúpení tejto nehnuteľnosti.
Vilu prezývanú Suzanna v štýle Art Deco kúpil súčasný manžel Ľudmily Putinovej v roku 2013, keď ona a ruský prezident Vladimir Putin oznámili svoj rozvod. Putinovej druhé manželstvo nebolo oficiálne oznámené. Podľa medializovaných informácií sa však za podnikateľa Očeretného vydala v roku 2015.
Vila sa nachádza na pobreží Biskajského zálivu v lokalite Anglet neďaleko letoviska Biarritz. Očeretnyj ju kúpil za 5,4 milióna eur, pričom jej následné renovácie sú odhadované na ďalších 3,5 milióna eur. Vila s pozemkom zaberá 5000 metrov štvorcových.
Francúzske vyšetrujúce orgány tvrdia, že nemajú k dispozícii žiadne doklady, ktoré by vysvetľovali, ako sa Očeretnyj mohol stať vlastníkom nehnuteľnosti takej kvality a mať ešte aj dostatok financií na jej nákladnú renováciu a zariadenie. Na základe podozrenia z prania špinavých peňazí francúzska justícia túto nehnuteľnosť vzala pod svoju kontrolu. V prípade však dosiaľ úrady nikoho neobvinili.
V Európe boli od vtedy, ako Moskva vo februári 2022 napadla Ukrajinu, zmrazené či skonfiškované – v súlade s uvalenými sankciami – ruské majetky v hodnote miliárd eur. Kremeľ na takéto konfiškácie, ako aj snahy Európy využiť zhabané prostriedky na vyzbrojenie Ukrajiny reagoval s hnevom, pričom ich označil za „bezprecedentné porušenie“ medzinárodného práva.
16:30 Na sedem rokov poslal ruský súd do väzenia niekdajšieho generálneho riaditeľa a hlavného konštruktéra Podniku pre výskum a vývoj hypersonických systémov (NIPGS) Alexandra Kuranova, ktorého uznal vinným z vlastizrady. Informovala o tom dnes agentúra Reuters a server The Moscow Times. Teraz 76-ročný vedec čelil obvineniu, že odovzdal cudzincovi informácie obsahujúce štátne tajomstvo o vývoji hypersonických technológií.
Ruská tajná služba FSB zadržala Kuranova v roku 2021, keď stál na čele petrohradského NIPGS, kde sa podľa Reuters podieľal na vývoji novej verzie hypersonického lietadla Ajax zo sovietskych čias.
Súd prípad prejednával za zatvorenými dverami, čo je v Rusku obvyklá prax pokiaľ ide o obžalobu z vlastizrady alebo špionáže. Z dnešných informácií nie je jasné, či je rozsudok právoplatný, ani stanovisko samotného Kuranova. Súd mu okrem sedemročného väzenia v trestaneckej kolónii s prísnym režimom uložil tiež pokutu vo výške 100 000 rubľov (približne 1000 eur).
Úrady v Rusku v posledných rokoch obvinili množstvo ruských vedcov z vlastizrady kvôli podozreniu z odovzdávania citlivých materiálov do zahraničia. Kritici Kremľa tvrdia, že zatknutie niekedy pramení z nepodloženej paranoie, čo úrady popierajú, poznamenal Reuters.
16:23 Ukrajinské zbrojovky tento mesiac prvýkrát vyrobia desať ukrajinských samohybných húfníc Bohdana a v nasledujúcich mesiacoch toto množstvo ešte vzrastie, uviedol dnes na sociálnych sieťach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, citovaný médiami. Húfnice Bohdana sa podľa dostupných informácií montujú na podvozky českej automobilky Tatra.
„Podiel vlastnej výroby neustále rastie. Štát uzatvára s našimi podnikmi seriózne, dlhodobé kontrakty, ktoré poskytujú predvídateľnosť, možnosť najímať zamestnancov a získavať investície. Už tento mesiac náš priemysel prvýkrát vyrobí desať Bohdan a v máji a neskôr ich bude ešte viac,“ uviedol šéf štátu. Agentúra Unian pripomenula, že vlani v decembri boli ukrajinské zbrojovky podľa prezidentovho vtedajšieho vyjadrenia prvýkrát schopné vyrobiť šesť týchto samohybných húfnic za mesiac.
Bohdana, vyrábaná v západnom kalibru 155 milimetrov, bola prvýkrát nasadená do bojov o Hadí ostrov v roku 2022. Bohdana bola oficiálne prijatá do ukrajinskej výzbroje vlani, keď sa tiež objavila verzia na štvornápravovom podvozku Tatra, dodal Unian. Jej maximálny dostrel pri použití špeciálnej munície je šesťdesiat kilometrov.
Foto: TASR/AP, Efrem Lukatsky
16:16 Ruské útoky v Doneckej oblasti vo štvrtok dvoch civilistov zabili a troch zranili. Po útoku na mesto Selydove, ktoré leží zhruba 30 kilometrov západne od Rusmi okupovanej Avdijivky, záchranári našli pod troskami telo 63-ročnej ženy. Celkovo bolo pri útoku na mesto podľa ukrajinského ministerstva vnútra poškodených 11 budov, administratívne zariadenie a obchod. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin vo štvrtok uviedol, že v obci Očeretyne zahynul 56-ročný muž, keď ruský útok zasiahol jeho dom. Filaškin dodal, že ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia v dôsledku ruského útoku na mesto Krasnohorivka a v meste Časiv Jar bola zranená 74-ročná žena. „Zostávať v Doneckej oblasti je nebezpečné. Evakuujte sa!" vyhlásil Filaškin.
15:30 Ukrajina pôvodne považovala 161 detí, ktoré sa podarilo nájsť na nemeckom území, za unesené do Ruska, ale u väčšiny z nich sa podarilo potvrdiť, že pricestovali do Nemecka dobrovoľne ako utečenci so svojimi zákonnými zástupcami. Uviedol to dnes investigatívny portál Važnyje jistotii, ktorý sa pýtal nemeckej polície na spresnenie výroku šéfa ukrajinskej polície Ivana Vyhivského. Ten v stredu oznámil, že vďaka ukrajinskej spolupráci s nemeckými orgánmi sa podarilo nájsť v Nemecku 161 ukrajinských detí, ktoré boli hľadané ako nútene vysídlené.
Viaceré médiá z vyhlásenia vyvodili, že hľadané deti boli pôvodne zavlečené do Ruska, kým sa ocitli na nemeckom území. To sa ale vo väčšine prípadov podarilo vyvrátiť, oznámila dnes investigatívnemu portálu nemecká polícia.
„Len v niekoľkých konkrétnych prípadoch sú známky možného nezákonného prevozu detí alebo maloletých z okupovaných ukrajinských území na územie Ruska alebo do takzvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky,“ uviedol predstaviteľ Oddelenia kriminálnej polície Nemecka Jakob Bednarz.
Deti sa podľa neho podarilo nájsť tak, že nemecké orgány porovnali ukrajinské zoznamy detí, ktoré sú považované za unesené, so svojimi databázami. Následne sa policajti vydali na adresy uvedené v nemeckých databázach, kde prehovorili s deťmi a dospelými, ktorí ich sprevádzajú.
Ukrajinské organizácie uvádzajú, že Rusi za dva roky vojny proti Ukrajine odvliekli okolo 19 500 detí a že navrátiť sa podarilo asi len necelé štyri stovky z nich.
15:00 Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu bol pri bojových akciách zabitých alebo zranených najmenej 1 839 ukrajinských detí. Uviedla to vo štvrtok ukrajinská generálna prokuratúra. Podľa jej údajov najmenej 543 detí prišlo o život a 1 296 utrpelo zranenia rôznej závažnosti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
14:20 Po minulomesačnej výmene veliteľa bola ruská Čiernomorská flotila najmenej aktívna v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine. V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.
Briti poukázali na skutočnosť, že moderné ruské lode, ako napríklad fregata triedy Grigorovič, majú vertikálne odpaľovacie systémy na vystreľovanie riadených striel na námorné a pozemné ciele. Takéto rakety sa dobíjajú v Sevastopoli. Rusko však z Krymu stiahlo väčšinu svojich lodí a ponoriek Čiernomorskej flotily ďalej na východ do Novorossijska.
V spravodajských službách sa uvádza, že Čiernomorská flotila zostane v Novorossijsku, pretože je to najlepší spôsob, ako sa vyhnúť útoku Ukrajiny z mora.
Britská rozviedka tiež dodala, že infraštruktúra technickej údržby, logistiky a manipulácie so zbraňami v prístave Novorossijsk sa s najväčšou pravdepodobnosťou zlepšila, aby podporila nové podmienky rozmiestnenia lodí ruskej Čiernomorskej flotily na neurčité obdobie.
14:03 Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo ruského veľvyslanca po zatknutí dvoch mužov, podozrivých zo špionáže a plánovania útokov v prospech Moskvy. Medzi ich cieľmi mala byť aj americká armáda.
Ruského veľvyslanca si predvolala ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, povedal hovorca ministerstva pre AFP.
„Budeme Ukrajinu aj naďalej masívne podporovať a nenecháme sa zastrašiť,“ uviedla dnes v reakcii na kauzu nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, podľa ktorej je to obzvlášť závažný prípad zo strany „zločinného režimu“. „Vieme, že ruský mocenský aparát sa zameriava aj na našu krajinu,“ poznamenal zase nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann, podľa ktorého musí Berlín na túto hrozbu reagovať rázne.
Hlavným podozrivým je tridsaťdeväťročný Dieter S., ktorý má nemecké aj ruské štátne občianstvo. Najneskôr od októbra 2023 podľa vyšetrovateľov systematicky sledoval vojenské objekty, železničné trate a ďalšiu infraštruktúru a obstarával fotografie a videá s cieľom pripraviť bombové útoky na zásobovacie línie pre ukrajinskú armádu. Dieter S. pritom podľa tlačovej správy najvyššieho prokurátora vyhlásil, že je "pripravený spáchať bombové a podpaľačské útoky, predovšetkým na infraštruktúru využívanú na vojenské účely a priemyselné objekty v Nemecku.
Čítajte aj Prokurátori v Nemecku obvinili bývalého zamestnanca tajnej služby zo špionáže pre Rusko
13:55 Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani vo štvrtok žiadal zavedenie ďalších sankcií voči Iránu za víkendový útok na Izrael a konkrétnu pomoc pre Ukrajinu.
Pomáhanie Ukrajine v boji voči ruskej invázii sa podľa jeho slov rovná úsiliu o dosiahnutie mieru. „Ak Ukrajina prehrá, (ruský prezident Vladimir) Putin si nikdy nesadne za stôl mierových rokovaní,“ povedal Tajani, ktorý otvoril dvojdňové rokovania ministrov zahraničných vecí skupiny G7 na talianskom ostrove Capri.
Ubezpečil tiež o podpore Izraela zo strany G7. „Sme priatelia Izraela. Podporujeme Izrael,“ uviedol.
Čítajte aj Tajani vyzýva na vytvorenie armády EÚ: Ak chceme byť mierovými silami, je to základ
13:50 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken upozornil vo štvrtok na naliehavú potrebu schválenia ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu v americkom Kongrese. Spravil tak počas stretnutia so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom.
Blinken rokoval s Kulebom počas stretnutia šéfov diplomacií skupiny G7, ktoré sa koná na talianskom ostrove Capri. Ministri tam majú vo štvrtok rokovať aj o pomoci pre Ukrajinu.
„V tejto chvíli je dôležité, aby všetci priatelia a podporovatelia Ukrajiny maximalizovali svoje snahy o to, poskytnúť… Ukrajine, čo potrebuje, aby pokračovala vo svojej efektívnej obrane proti agresii Ruska,“ uviedol Blinken.
Očakáva sa, že v sobotu bude Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu hlasovať o novej vojenskej pomoci, ktorá zahŕňa aj pomoc pre Ukrajinu v hodnote asi 60 miliárd.
13:45 Za necelé dva dni od spustenia verejnej zbierky na podporu českej iniciatívy nákupu munície pre Ukrajinu vybrali jej organizátori na Slovensku viac ako milión eur, čo bol pôvodný cieľ kampane. Oznámila to občianska iniciatíva Mier pre Ukrajinu, ktorá sa na organizácii zbierky podieľa.
Zbierka, ktorú podporili tiež rôzne osobnosti, pokračuje ďalej. Do dnešného popoludnia vyše 21-tisíc darcov venovalo spolu 1,38 milióna eur.
Podujatie pod názvom „Keď nie vláda, posielame my“ jej organizátori začali v utorok. Zdôvodnili tým, že kabinet slovenského premiéra Roberta Fica sa do českého programu zapojiť nehodlá.
Čítajte aj Keď nie vláda, prispejeme my. Slováci za jeden deň vyzbierali obrovskú sumu na muníciu pre Ukrajinu
13:30 V Rusku žijú protivojnoví Rusi, niektorí dávajú odpor najavo, ale možno ťažko čakať, že všetci vyjdú protestovať. Nie všetci sú hrdinovia. V rozhovore s magazínom Time to povedala Julija Navaľná, vdova po ruskom opozičnom predákovi Alexejovi Navaľnom.
„Obyčajní Ukrajinci chápu, že nie všetci Rusi sú proti nim. Ale pokiaľ ide o ukrajinskú vládu, myslím, že by bolo správne, keby týchto ľudí mala na pamäti. Toto zjavne nie je ruská vojna. Toto je vojna Vladimira Putina,“ uviedla Navaľná.
Čítajte viac Vláda v Kyjeve robí chybu. Väčšina Rusov nechce vojnu, len Putin áno, Ukrajinci to chápu, vyhlásila Navaľná
13:10 Spojenecká akcia na obranu Izraela musí poslúžiť ako príklad k posilneniu protivzdušnej obrany Ukrajiny. Ako referuje web The Guardian, vo štvrtok to na sociálnej sieti X uviedol litovský prezident Gitanas Nauseda.
„Ukrajinské mestá sú denne napádané, pričom ich obloha zostáva nechránená. Európska koalícia protivzdušnej obrany pre Ukrajinu môže priniesť zmenu,“ poznamenal Nauseda.
13:00 Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej sily zasiahli ruské vojenské letisko na Krymskom polostrove, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014.
Útvar ukrajinskej vojenskej tajnej služby uviedol, že ozbrojené sily v stredu podnikli „úspešnú“ operáciu na leteckej základni pri meste Džankoj na severe Krymu a okrem ďalších cieľov poškodili radary a systémy protivzdušnej obrany.
Ukrajina útočila v stredu dronmi a raketami na viacero miest v Rusku aj na Krymskom polostrove. Jedným z cieľov bezpilotných lietadiel bola aj letecká továreň v meste Kazaň na západe Ruska.
Foto: Anton Geraščenko / Twitter
12:56 Kremeľ vo štvrtok uviedol, že ďalší americký balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu nezmení situáciu na bojisku.
Významný balík pomoci pre Ukrajinu blokovali niekoľko mesiacov republikáni v Snemovni reprezentantov USA aj napriek viacerým žiadostiam Kyjeva. V stredu však napokon predstavili návrhy zákonov, ktoré predpokladajú pomoc v hodnote 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu, 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indicko-tichomorskom regióne vrátane Taiwanu.
„V žiadnom prípade to neovplyvní vývoj situácie na fronte,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Všetci odborníci teraz tvrdia, že situácia na fronte je pre ukrajinskú stranu veľmi nepriaznivá. Preto (americká pomoc) nebude môcť nič zmeniť.“ dodal.
12:54 Americký prezident Joe Biden v stredu večer podporil sadu návrhov zahŕňajúcu dodatočnú podporu Ukrajiny a Izraela, s ktorou po dlhých prieťahoch prišiel republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson. Jej schválenie by po mesiacoch odblokovalo americkú pomoc krajine napadnutej Ruskom a Biden uviedol, že by ju okamžite podpísal. Úspech plánu v snemovni bude pravdepodobne vyžadovať spoluprácu republikánov a demokratov, upozorňujú americké médiá.
„Snemovňa tento týždeň musí tento balík schváliť a Senát by ju mal rýchlo nasledovať,“ uviedol na sociálnej sieti X Biden. Hlasovanie na pléne snemovne sa čaká v sobotu večer, no nie je jasné, či by sa v prípade súhlasu kongresmanov ihneď zaoberali záležitosťou senátori. Podľa pôvodného legislatívneho kalendára majú Kongresu cez víkend začať týždňové prázdniny.
V snahe posilniť podporu medzi svojimi straníckymi kolegami k nemu Johnson pripája štvrtý návrh s viacerými položkami populárnymi medzi republikánmi. Zahŕňa plán úpravy hospodárskej pomoci Kyjevu v podobe odpustenej pôžičky alebo mechanizmu, ktorý by umožnil využiť na podporu Ukrajiny zmrazené ruské aktíva, ale aj opatrenia umožňujúce zákaz sociálnej siete TikTok.
„Robím to, čo považujem za správnu vec. Myslím, že poskytnúť Ukrajine smrtiacu pomoc je v tejto chvíli zásadné. Skutočne verím informáciám od spravodajcov a brifinkám, ktoré sme dostali. Myslím, že Vladimir Putin by pokračoval v ťažení Európou, keby mu to bolo dovolené,“ povedal v stredu predseda snemovne. „Toto nie je hra,“ povedal Johnson. Vyjadrenie ilustruje posun v stanovisku republikánskeho politika po tom, ako sa z pozície pomerne neznámeho kongresmana dostal do čela parlamentnej väčšiny.
O americkej legislatíve o poskytnutí pomoci v celkovej hodnote 95 miliárd dolárov Ukrajine, Izraelu a Taiwanu by Snemovňa reprezentantov Kongresu USA mala hlasovať v sobotu.
12:05 Ruská kampaň šírenia dezinformácii v USA pred americkými prezidentskými voľbami sa podľa spoločnosti Microsoft počas ostatných šiestich týždňov už vážne rozbehla. Nedosiahla však ešte taký vrchol ako v predchádzajúcich kampaniach. Cieľom novej kampane je šíriť „rozdeľujúci obsah“ vrátane kritiky americkej podpory Ukrajine, uvádza sa v správe Microsoftu. Avšak napriek obavám, že Rusko zvýši šírenie dezinformácií pomocou umelej inteligencie, Microsoft uviedol, že prevládajú tradičné metódy ovplyvňovania. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Čítajte aj Rusko rozsieva hnev a dezinformácie cez 50-tisíc trollov. Nemci odhalili masívnu kampaň Kremľa
11:28 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v stredu uviedol, že v prípade porážky Ukrajiny v konflikte s Ruskom nastane tretia svetová vojna. Americký Kongres vyzval, aby schválil meškajúci balík vojenskej pomoci pre jeho krajinu.
„Tieto peniaze sme potrebovali včera, nie dnes, nie zajtra,“ povedal Šmyhaľ v stredu pre BBC vo Washingtone. Ak Ukrajina nebude chránená, padne a zničený bude aj svetový systém bezpečnosti. „Alebo tu bude množstvo konfliktov, množstvo takýchto vojen, a nakoniec to môže viesť k tretej svetovej vojne,“ povedal.
Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu má v sobotu hlasovať o balíku, ktorý zahŕňa pomoc pre Ukrajinu aj Izrael. Ukrajinský premiér vyjadril presvedčenie, že Kongres pre jeho krajinu pomoc v hodnote 61 miliárd dolárov odobrí.
Čítajte aj Lévy: Sme uprostred tretej svetovej vojny. Západ robí tú istú chybu, ako pred druhou
11:11 Európska komisia (EK) na budúci týždeň pošle Kyjevu druhú tranžu makrofinančnej pomoci Európskej únie v celkovej sume 1,5 miliardy eur. Potvrdil to v stredu šéf Generálneho riaditeľstva pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Gert Jan Koopman na americko-ukrajinskom partnerskom fóre vo Washingtone. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Štvorročný nástroj pre Ukrajinu Európska únia schválila vo februári. Tvoria ho úvery v objeme 33 miliárd eur a granty v sume 17 miliárd eur. Prvú tranžu z tohto nástroja v objeme 4,5 miliardy eur EK poslala Ukrajine 20. marca.
10:56 Krajiny Európskej únie musia Ukrajine poslať svoje protiraketové systémy, aby posilnili jej vzdušnú obranu. Vyhlásil to vo štvrtok šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Zároveň upozornil, že Európa sa nemôže spoliehať na to, že Ukrajine budú pomáhať Spojené štáty. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Máme (protivzdušné raketové systémy) Patriot, máme protiraketové systémy. Musíme ich vytiahnuť z kasárni, kde sú len pre prípad potreby, a poslať ich na Ukrajinu, kde zúri vojna,“ uviedol Borrell pre novinárov na stretnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G7, ktoré sa koná na talianskom ostrove Capri.
„V opačnom prípade budú systémy elektrickej energie na Ukrajine zničené. Nijaká krajina nemôže bojovať bez elektrickej energie v domoch, v továrňach,“ uviedol Borrell s tým, že elektrina je potrebná aj na fungovanie internetu a všetkého iného. „Som si istý, že to spravíme, no musíme to spraviť rýchlo,“ povedal.
Čítajte aj Borrell: Schyľuje sa k vojne, nie je to fantázia. EÚ musí vytvoriť obranný euroval
10:49 Americkí analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vo svojej správe z noci na dnes ocenili ako dobre skoordinované posledné ukrajinské údery na Ruskom anektovaný polostrov Krym. Ukrajinským silám sa počas noci z utorka na stredu podarilo zasiahnuť vojenskú leteckú základňu v meste Džankoj na Kryme, čo podľa ISW potvrdzujú overené zábery. Na letisku boli zrejme poškodené odpaľovacie zariadenia pre rakety S-400, uviedli tiež analytici s odvolaním sa na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer potvrdil, že išlo o ukrajinskú operáciu.
Foto: Anton Geraščenko / Twitter
Správa ISW pripomenula, že podľa stredajších správ ukrajinských médií a ukrajinskej rozviedky podnikli ukrajinské sily tiež údery cieliace na letisko v ruskej Samare, radarovú stanicu v Mordvinsku alebo letecký závod v Tatársku. „Ukrajinské útoky na ruskú leteckú infraštruktúru na okupovanom Kryme, rovnako ako v Rusku sa zdajú byť dobre koordinovanou radou úderov s veľkým dosahom, ktoré sú zamerané na ruské letectvo, protivzdušnú obranu a radary,“ píše sa v správe inštitútu.
Čítajte aj 784. deň: Ukrajinci útočili na Krym aj na Tatársko, spôsobili Rusom masívne straty. Okupanti zabíjali civilistov v Černihive
10:40 Juhokórejskej podnikateľke zamietli ruské úrady vstup do krajiny a následne na ňu uvalili 30-ročný zákaz vstupu. Incident zrejme nesúvisí s bilaterálnymi vzťahmi medzi obomy krajinami, ktoré sa zhoršili v súvislosti s vojnou Moskvy na Ukrajine, uviedol vo štvrtok predstaviteľ Soulu. TASR sa odvoláva na agentúru Jonhap.
Žena viac ako 20 rokov podnikala v Rusku. Minulý mesiac jej zamietli vstup do krajiny a následne dostala zákaz vstupu až do roku 2054. Ruské úrady podľa nej ako dôvod odmietnutia vstupu uviedli len „štátne tajomstvo“. Dodala, že zákaz prišiel po zamietnutí jej žiadosti o získanie trvalého pobytu ruskými imigračnými úradmi.
10:38 Nová vzletová dráha a armádne zázemie, ale tiež výstavba obchodov, škôlok či bytov čaká v rámci rozšírenia rumunskú základňu Mihail Kogalniceanu blízko čiernomorského prístavu Konstanca, kde sú nasadení vojaci NATO. Cieľom projektu je takmer zdvojnásobiť kapacitu základne, ktorá je teraz asi pre 5000 vojakov, a urobiť z nej rozlohou najväčšie zariadenie svojho druhu v Európe. Práce na výstavbe sa už začali, očakáva sa, že sa skončia v roku 2040.
Čítajte viac Nové letecké dráhy aj škôlky. Sto kilometrov od Ukrajiny rastie najväčšia základňa NATO
10:20 V Černihive na severe Ukrajiny sa skončili záchranné práce po stredajšom ruskom raketovom útoku, oznámil dnes ráno šéf oblastnej správy Vjačeslav Čaus. Bilancia mŕtvych sa podľa neho zvýšila na 18, zranených je 78 ľudí. V stredu ukrajinské úrady hovorili o 17 mŕtvych a najmenej 60 zranených.
V Černihive ruský útok, ktorý podľa Čausa Rusi vykonali pomocou troch balistických rakiet Iskander, podľa skorších správ zasiahol 16 výškových obytných budov, nemocnicu alebo školu. Bývalý ukrajinský poslanec Ihor Mosijčuk tvrdí, že v Černihive bol zasiahnutý tiež hotel, kde boli ubytovaní vojaci.
Záchranári pátrali po ľuďoch uväznených pod troskami jednej úplne zničenej budovy. Vyslobodiť sa im podľa dnešného oznámenia podarilo troch preživších.
Rusko pokračovalo v útokoch na Ukrajinu aj dnešnú noc. Ukrajina ohlásila, že sa jej podarilo zostreliť všetkých 13 dronov Šáhid, ktoré na ňu Rusko vyslalo.
Ruská armáda sa v noci na štvrtok pokúsila zasiahnuť kritickú infraštruktúru v ukrajinskej Ivanofrankivskej oblasti na západe krajiny. Všetky ruské drony protivzdušná obrana Ukrajiny zničila, ale trosky z nich spôsobili požiare. Nijaké obete nehlásili.
„Nepriateľ na úsvite zaútočil na Ivanofrankivskú oblasť dronmi. Jeho terčmi boli zariadenia kritickej infraštruktúry," uviedla na komunikačnej platforme Telegram šéfka vojenskej administratívy oblasti Svitlana Onyščuková.
10:05 Nemecká polícia v stredu v Bavorsku zatkla dvoch nemeckých Rusov, ktorí podľa vyšetrovateľov chystali sabotážne akcie s cieľom narušiť nemeckú podporu Ukrajine. Sú podozriví aj zo špionáže a jeden z nich tiež zo členstva v teroristickej organizácii. O prípade dnes informovalo nemecké najvyššie štátne zastupiteľstvo a server verejnoprávnej televízie ARD, podľa ktorého obom mužom hrozí trest odňatia slobody vo výške až desať rokov.
Hlavným podozrivým je tridsaťdeväťročný Dieter S., ktorý má nemecké aj ruské štátne občianstvo. Najneskôr od októbra 2023 podľa vyšetrovateľov systematicky sledoval vojenské objekty, železničné trate a ďalšiu infraštruktúru a obstarával fotografie a videá s cieľom pripraviť bombové útoky na zásobovacie línie pre ukrajinskú armádu. Chcel tak zabrániť tomu, aby z Nemecka do Ruskom napadnutej východoeurópskej krajiny smerovali zbrane a ďalší materiál. Jeho aktivity sa popri nemeckých zariadeniach týkali aj objektov americkej armády v spolkovej republike.
Dieter S. pritom podľa tlačovej správy najvyššieho prokurátora vyhlásil, že je „pripravený spáchať bombové a podpaľačské útoky, predovšetkým na infraštruktúru využívanú na vojenské účely a priemyselné objekty v Nemecku“. O svojich plánoch i získaných informáciách hovoril so styčným dôstojníkom ruskej tajnej služby.
Od marca 2024 Dieterovi S. podľa vyšetrovateľov sa získavaním informácií pomáhal 37-ročný Alexander J., ktorého poznal už z čias svojho nasadenia na strane Doneckej ľudovej republiky. Pomoc Alexandra J. najvyššia prokuratúra hodnotí ako obzvlášť závažný prípad práce pre zahraničnú tajnú službu.
Čítajte aj Nemecký vojak ponúkal služby ruským špiónom
9:55 Nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck vo štvrtok nečakane pricestoval do Kyjeva, aby rokoval o povojnovej obnove a prejavil podporu po ruských útokoch na kľúčovú ukrajinskú infraštruktúru.
„Táto návšteva prichádza v čase, keď Ukrajina potrebuje všetku pomoc, ktorú môže v boji za slobodu dostať,“ povedal Habeck novinárom v ukrajinskom hlavnom meste.
„A je to boj za slobodu, ktorý je dôležitý a na ktorý nesmie svet, Európa a Nemecko zabúdať,“ uviedol. Dodal, že Ukrajina „bojuje za hodnoty, ktoré charakterizujú Európu“.
Habecka na návšteve sprevádza podnikateľská delegácia a bude hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Takisto sa stretne s ukrajinskými predstaviteľmi na diskusiách o núdzovej pomoci a podnikateľských vzťahoch, ako aj o prípravách na výročnú ukrajinskú Konferenciu o obnove, ktorá sa má v Berlíne konať v júni.
9:52 Ak by sme vypočuli obavy a potreby Ruska, k žiadnej vojne nemuselo dôjsť, prípadne by už dávno skončila. Mohli sme sa vrátiť k mieru a obojstranne prospešnému obchodovaniu s ním. Aspoň takto vnímajú situáciu na Ukrajine niektorí dobrosrdeční ľudia alebo pragmatickí biznismeni. Paradoxom je, že Putin nám celú dobu hovorí, čo chce, a nie je v tom len obchod.
Čítajte viac Pochopiť Putina? Celú dobu veľmi jasne hovorí, čo chce
9:47 Rusko vo štvrtok uviedlo, že v oblastiach hraničiacich s Ukrajinou zneškodnilo 20 dronov a dve balistické rakety.
„Počas noci bolo prekazených niekoľko útokov kyjevského režimu,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Dodalo, že protivzdušná obrana musela zasahovať nad Belgorodskou, Voronežskou i Rostovskou oblasťou, kde sídli veliteľstvo ruskej ofenzívy na Ukrajine.
Podľa rezortu sa podarilo zneškodniť 20 bezpilotných lietadiel, z toho 16 bolo zostrelených nad Belgorodskou oblasťou, ktorá je takmer denne vystavovaná ukrajinským útokom. Protivzdušná obrana okrem toho zničila dve rakety Točka-U a päť balónov, ktoré mali odvrátiť pozornosť vzdušnej obrany.
8:39 Bývalý prezident USA Donald Trump absolvoval v stredu v New Yorku súkromné stretnutie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Počas spoločnej večere diskutovali o prebiehajúcich vojnách na Ukrajine a na Blízkom východe, ako aj o výdavkoch aliancie NATO, informoval vo štvrtok spravodajský web Politico.
Trumpov tím poskytol o stretnutí len málo informácií. Uviedol však, že reč bola aj o Dudovom návrhu, aby členovia NATO zvýšili svoje výdavky na obranu na tri percentá svojho hrubého domáceho produktu.
Duda o tom v marci písal aj v článku pre denník Washington Post. Tvrdil v ňom, že „ruské imperiálne ambície a agresívny revizionizmus tlačia Moskvu k priamej konfrontácii s alianciou NATO“ a že aliancia NATO musí byť pripravená postaviť sa tejto hrozbe.
Duda v posledných mesiacoch vyvíja tlak na administratívu Trumpovho nástupcu v Bielom dome Joea Bidena, aby USA poskytli viac pomoci bojujúcej Ukrajine, s ktorou má Poľsko spoločnú hranicu.
Táto pozícia Dudu potenciálne stavia do konfliktu s Trumpom, ktorý nápad ruského prezidenta Vladimira Putina podniknúť inváziu na Ukrajinu označil za „geniálny“ a „dôvtipný“.
Politico pripomenul, že Duda a poľský premiér Donald Tusk sa v marci vo Washingtone stretli s Bidenom, aby lobovali za dodávky zbraní a schválenie balíka pomoci pre Ukrajinu americkým Kongresom.
Čítajte viac Fiala: Nájdeme spôsob, ako využiť slovenské peniaze na muníciu pre Ukrajinu
Duda sa v marci stretol aj s predsedom Snemovne reprezentantov Mikeom Johnsonom, ktorý teraz presadzuje alternatívny balík štyroch návrhov zákonov. Tri z nich predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu; 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indicko-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.
Biden podporuje tento Johnsonov plán. Trump sa v piatok vyjadril, že pomoc Ukrajine by mohla byť skôr vo forme pôžičky ako daru, dodal Politico.
7:56 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 910 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 456 960, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, osem obrnených bojových vozidiel pechoty a 13 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 196 tankov,13 835 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 637 delostreleckých systémov.
7:19 Francúzske súdy nariadili skonfiškovať vilu, ktorá patrí súčasnému manželovi exmanželky ruského prezidenta Ľudmily Putinovej.
Ako v stredu informoval denník Le Monde, rozhodnutie o zhabaní vily patriacej ruskému obchodníkovi Arturovi Očeretnému bolo prijaté ešte v decembri 2023 po podnete protikorupčnej organizácie Transparency International, ktorá žiadala overenie pôvodu finančných prostriedkov použitých pri zakúpení tejto nehnuteľnosti.
Cena vily Souzanna, ktorá sa nachádza na pobreží Biskajského zálivu v lokalite Anglet neďaleko letoviska Biarritz, sa odhaduje na 5,4 milióna eur. Vila s pozemkom zaberá 5000 metrov štvorcových.
Vilu v štýle Art Deco kúpil súčasný manžel Ľudmily Putinovej v roku 2013, keď ona a ruský prezident Vladimir Putin oznámili svoj rozvod. Putinovej druhé manželstvo nebolo oficiálne oznámené. Podľa medializovaných informácií sa za podnikateľa Očeretného vydala v roku 2015.
Francúzske vyšetrujúce orgány tvrdia, že nemajú k dispozícii žiadne doklady, ktoré by vysvetľovali, ako sa Očeretnyj mohol stať vlastníkom nehnuteľnosti takej kvality a mať ešte aj dostatok financií na jej nákladnú renováciu a zariadenie. Na základe podozrenia z prania špinavých peňazí francúzska justícia túto nehnuteľnosť vzala pod svoju kontrolu.
V auguste 2022 zverejnili spolupracovníci ruského opozičného politika Alexeja Navaľného investigatívnu reportáž, z ktorej vyplýva, že Očeretnyj a Putinová vlastnia v španielskom meste Málaga dva byty v celkovej hodnote asi dva milióny eur a apartmán vo švajčiarskom Davose v približnej hodnote 3,5 milióna eur.
Navaľného investigatívny tím tiež zistil, že príjmy Putinovej a Očeretného pochádzajú najmä z prenájmu priestorov v centre Moskvy, čo im prináša 250 miliónov rubľov ročne (2,49 milióna eur).
6:22 Mark Rutte, holandský premiér a hlavný kandidát na prevzatie funkcie generálneho tajomníka NATO koncom tohto roka podľa britského denníka The Guardian uviedol, že je nutné dostať na Ukrajinu rakety zem-vzduch a chce presvedčiť krajiny „sediace na hromadách Patriotov“, aby ich prenechali Ukrajine.
„Vieme, že veľa krajín sedí na hromadách systémov Patriot, možno ich nechcú dodať priamo. Môžeme ich od nich kúpiť, dodať na Ukrajinu, máme k dispozícii peniaze. Je to kľúčové,“ povedal pri príchode na summit lídrov EÚ.
Holandsko vo svojom rozpočte pred dvoma dňami prisľúbilo Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 4 miliárd eur počas nasledujúcich dvoch rokov a takisto niekoľko Patriotov, hoci Rutte nepotvrdil koľko.
6:00 Šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ sa vo štvrtok večer, v prvý deň mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, zhodli na potrebe poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
V prijatých záveroch k Ukrajine sa uvádza, že EÚ by mala Ukrajine urgentne poskytnúť protivzdušnú obranu a urýchliť a zintenzívniť poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci vrátane delostreleckých nábojov a rakiet.
Lídri EÚ zároveň ostro odsúdili pokračujúce raketové útoky Ruska na civilné a infraštruktúrne ciele a na energetický sektor na Ukrajine. Členské štáty sa zhodli, že zvýšia materiálnu pomoc, najmä v podobe generátorov na výroby elektriny.
V neposlednom rade premiéri a prezidenti privítali aj pokrok pri realizácii návrhu, aby výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe boli použité v prospech Ukrajiny.
Ukrajina potrebuje protivzdušnú obranu, ukrajinské nebo si zaslúži byť rovnako bezpečné, ako tomu bolo nedávno v Izraeli. Účastníkom summitu Európskej únie to v stredu povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa s nimi spojil prostredníctvom videokonferencie.
Okrem protivzdušnej obrany Zelenskyj spomenul aj ďalšiu pomoc, ktorú Kyjev nevyhnutne potrebuje. „Zbrane pre našich vojakov. Delostreleckú muníciu. Autá. Drony. Všetko, čo nám pomáha udržať frontovú líniu,“ vymenoval Zelenskyj. „Ďakujem vám za vaše iniciatívy… Bohužiaľ sme ale ešte nevideli milión kusov delostreleckej munície z Európskej únie, o ktorých sa toľko diskutovalo,“ dodal s tým, že pre vojakov na fronte to znamená, že musia na toľko potrebnú pomoc čakať. Vyzval preto na urýchlenie dodávok zbraní a munície.