Veľkému spájaniu je definitívny koniec a hnutie OĽaNO a priatelia to zrejme risknú v koalícii so Za ľudí a Kresťanskou úniou. Podľa politológa je zostavovanie kandidátky individuálne vec. Prvé miesta sú však väčšinou výkladnou skriňou strany.
Kto predstavil kandidátku?
Všetkých 150 mien na kandidátke zatiaľ zverejnili na svojich webových stránkach len tri strany – Progresívne Slovensko, Saska a KDH. Smer zatiaľ predstavil deväť mien. Pred novinármi predstavili zhruba tretinu. Ako prvá predstavila kandidátku Saska. V prvej desiatke oproti minulým voľbám chýba Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá založila stranu Jablko a spojila sa s Demokratmi Eduarda Hegera, a Martin Klus, ktorý zo strany odišiel minulý rok po tom, čo odmietol hlasovať za pád vlády a predčasné voľby.
Do prvej desiatky sa dostali aj noví členovia Vladimíra Marcinková a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková zo Za ľudí a exposlanec OĽaNO Juraj Krúpa. K liberálom sa znova pridala aj Jana Kiššová a k novým poslancom patrí aj Ábel Ravasz či Alojz Hlina, ktorý bude kandidovať z posledného miesta na rozdiel od minulých volieb, kedy bol lídrom KDH.
Zmeny sa udiali aj v Smere. Peter Pellegrini po necelých troch mesiacoch od volieb odišiel spolu s ďalšími desiatimi členmi zo strany a založil si Hlas. Kým v minulých voľbách bol po rekonštrukcii vlády Pellegrini premiérom aj jednotkou na kandidátke, Smer nabral druhý dych a jednotkou je opäť Robert Fico.
Dvojkou je súčasný podpredseda parlamentu Juraj Blanár a na tretie miesto sa posunul Ľuboš Blaha. V prvej desiatke je aj exminister vnútra Robert Kaliňák a jeho synovec Erik Kaliňák, ktorý minulý rok kandidoval zo 150. miesta a do parlamentu sa neprekrúžkoval. Za Smer bude kandidovať aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorého meno figuruje v niekoľkých kauzách.
Kandidátky už zverejnilo aj Progresívne Slovensko (PS) a KDH. Čo sa týka PS, jednotkou bude Michal Šimečka. V minulých voľbách sa v koalícii so Spolu do parlamentu nedostali, z chýb sa poučili a do volieb kandidujú samostatne. Dvojkou bude ľudskoprávna aktivistka Lucia Plaváková a trojkou niekdajší líder a predseda PS Michal Truban. Na kandidátke PS bude chýbať aj Jozef Mihál, ktorý sa presunul k Demokratom. Naopak pribudol Ján Hargaš a Tomáš Valášek, obaja boli predtým v Za ľudí.
Lídrom KDH sa stal Milan Majerský, v prvej desiatke je napríklad Peter Stachura či Igor Janckulík. Jedenáste miesto patrí exministrovi Jánovi Horeckému a dvanástkou je František Mikloško. KDH rokovalo o možnej spolupráci so Za ľudí, s lídrom Demokratov Hegerom či s lídrom strany Modrí, Most – Híd Mikulášom Dzurindom. Nakoniec idú do volieb samostatne.
Lákadlo pre voličov je hore, zvyšok je stafáž
Dzurindova história je v týchto voľbách zložitejšia. Najprv sa spojil s Miroslavom Kollárom a zo Spolu sa stala Modrá koalícia. Kollár sa neskôr dohodol s Hegerom, z Modrej koalície sa stali Demokrati a s Dzurindom sa rozišli. Dzurinda si nakoniec založil stranu Modrí – Európske Slovensko, spojil sa s časťou platformy Most – Híd, ktorá kvôli Györgyovi Gyimesimu odišla z maďarskej Aliancie – Szövetség. Nespojili sa ani s Maďarským fórom Zsolta Simona, ktorý k sebe pribral strany štyri menšie strany vrátane ODS Pavla Macka.
Čítajte viac Demokrati musia zabrať. Dokáže ich nová jednotka oživiť? Heger si poškodil imidž, konkurencia je veľká
Hlas zverejní prvé detaily kandidátky v piatok, k väčším prekvapeniam však zrejme nedôjde. Pellegrini sa spojil s Dobrou voľbou, ktorej líder Tomáš Drucker bude mať svoje miesto v prvej desiatke. Líder Sme rodina Boris Kollár plánuje kompletnú listinu predstaviť na začiatku júla, kedy je aj termín na jej podanie rezortu vnútra.
K Sme rodine sa pridala strana Starostovia a nezávislí. Jej predseda a starosta obce Veľké Úľany František Gőgh doplnil, že hlas regiónov sa v uplynulom období opomínal a aj preto založil stranu. Keďže však nie sú dostatočne silný, využili ponuku Borisa Kollára. Na kandidátke Sme rodiny by mal byť aj primátor mesta Poprad Anton Danko, ktorý v minulých voľbách kandidoval za SNS, či primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal (exposlanec za Most-Híd, pozn. red.).
Kollár aktuálne čelí kauze ohľadom sporu s jeho bývalou partnerkou Barborou Richterovou. Priznal sa, že ju vyfackal a zopakoval by to, keby bol jeho syn znova v ohrození. Richterová tvrdí, že ju zmlátil do bezvedomia. Obaja podali trestné oznámenia, líder Sme rodina bude v utorok čeliť odvolávaniu. Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner však nepredpokladá, že by mu mohla kauza uškodiť. Aspoň nie zásadne. „Kauza prefrčí a prebije ju predvolebná kampaň plná sociálneho populizmu – pomoci rodinám, dôchodcom, sociálne slabším a odkázaným,“ uviedol pre Pravdu.
Čítajte viac Zložiť koalíciu bude ťažké, no túžba po moci je silnejšia. Karty môže zamiešať Danko: Hlas a PS sa teraz bijú o druhé miesto
Prvé detaily prezradil aj líder SNS Andrej Danko, na ktorého kandidátke budú poslanci zo strany Život okolo Tomáša Tarabu, členovia strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti (NK/NEKA) či Slovenský patriot. Lídrom bude Danko, nasledujú traja podpredsedovia (v strane ich je aktuálne osem, pozn. red.) a finálnu päťku uzavrie Taraba. Nasledujú vedúce osobnosti SNS a desiatka je vyhradená pre človeka, ktorý do strany prišiel s Tarabom. Danko zatiaľ neprezradil o koho ide.
Na dvanástom miesta bude Martina Šimkovičová, osemnástka patrí Milanovi Belicovi. Z posledného miesta bude kandidovať šéf NK/NEKA Rudolf Huliak. Na kandidátke bude aj líder strany Slovenský patriot Miroslav Radačovský, ale aj Adam Lučanský (syn bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, pozn. red.). Do akej miery dôležité je poradie na kandidátke a o čom vlastne vypovedá? Každá politická strana má vlastné pravidlá zostavovania kandidátok. „V OĽaNO môže byť jednotkou doslova ktokoľvek, napríkad v roku 2020 to bola dovtedy neznáma učiteľka Mária Šofranko, ale nič to nehovorilo o jej pozícii v hnutí,“ uviedol politológ.
Štandardne sú na čele kandidátky lídri strán, vrcholní predstavitelia straníckeho aparátu a najpopulárnejšie tváre politickej strany. „Prvé miesta na kandidátke by mali byť „výstavné“, čo najlepšie môže daná politická strana voličom ponúknuť, malo by to byť lákadlo pre voličov. Je to aj preto, že zvyšok kandidátky je zvyčajne štafáž do počtu, keďže najväčšiu šancu na parlament majú tí, ktorí sú na kandidátke na popredných miestach,“ okomentoval Cirner.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
O kandidátke väčšinou rozhoduje predseda strany a úzka stranícka elita. „Umiestnenie na kandidátke vypovedá tiež o blízkosti kandidátov k predsedovi/predsedníčke alebo straníckej elite, respektíve to hovorí o ich postavení v rámci daného politického subjektu,“ dodal.
Kedy budú kandidátky zverejnené?
- Lehota na doručenie kandidátnej listiny sa končí v nedeľu 2. júla 2023 o 24:00 h.
- Politické strany môžu utvoriť koalíciu a podať spoločnú kandidátnu listinu. Na kandidátnej listine môže politická strana alebo koalícia uviesť najviac 150 kandidátov.
- Po podaní kandidátnej listiny nie je možné dopĺňať kandidátnu listinu o ďalších kandidátov ani meniť ich poradie.
- Za poslanca môže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši 21 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Politická strana tiež predkladá potvrdenie o uhradení volebnej kaucie 17-tisíc eur.
- Štátna komisia preskúmava predložené kandidátne listiny do 12. júla.
- Najneskôr 22. júla kandidátne listiny, ktoré sú v súlade so zákonom, štátna komisia zaregistruje. Bezodkladne po zaregistrovaní kandidátnych listín určí žrebom číslo, ktorým sa označí kandidátna listina každej politickej strany alebo koalície.
Zdroj: MV SR
OĽaNO a Za ľudí to zrejme risknú v koalícii
Čo sa týka hnutia OĽaNO a priatelia, jeho líder Igor Matovič aktuálne rokuje o spolupráci so stranou Veroniky Remišovej Za ľudí, ktorá má v prieskumoch okolo jedného až dvoch percent. Prvé rokovania prebehli 17. júna. Do volieb zrejme pôjdu ako volebná koalícia, ktorá na vstup potrebuje sedem percent.
Foto: TASR, Jakub Kotian
„Požiadavka z oboch strán bola, že by chceli ísť s nami do koalície. My sa koalície nebojíme. S veľmi veľkou pravdepodobnosťou s nimi nakoniec pôjdeme do koalície,“ potvrdil Matovič vo víkendovej diskusii. Rokovania o predvolebnej koalícii pre Pravdu potvrdila aj šéfka Za ľudí Veronika Remišová. „Strana Za ľudí vždy presadzovala rozumné riešenia, nemáme žiadnu korupčnú kauzu a neklameme voličov, hoci sme často boli v menšine. Je pre nás dôležité, aby tento typ slušnej politiky bol na Slovensku prítomný, preto sme do rokovaní aj vstúpili,“ uviedla. Vysvedčenia od voličov a ani zvýšeného kvóra pre koalíciu sa nebojí.
Cieľom rokovaní je podľa Remišovej vytvoriť pre voliča silnú a autentickú ponuku založenú na antikorupčných hodnotách a na silnom prorodinnom štáte. „Zároveň je to ponuka pre voliča, ktorý reálne vníma hrozbu návratu mafie v podobe vlády nového a starého Smeru spoločne s extrémistami alebo v kombinácii s niektorou z vajatajúcich strán, ktoré sa chystajú do koalície s novým Smerom a nie sú schopné sa voči tomuto zlu vyhraniť,“ dodala.
Čítajte viac Politický cestovateľ? No ukrižujte ma, tvrdí Hlina. Nestal som sa liberálom, ponuka Sasky bola veľkorysá
Remišovej by sa okrem iného podarilo vytvorením predvolebnej koalície dodržať sľub zo septembra 2021. V relácii Na telo TV Markíza totiž vylúčila, že by opätovne kandidovala do parlamentu na kandidátke OĽaNO.
Podľa politológa si to Matovič dobre premyslí. „Ale ak má interné prieskumy verejnej mienky, kde má preferencie nad sedem percent, mohol by to risknúť, keďže v takejto koalícii by mohli minúť v predvolebnej kampani oveľa viac financií,“ uviedol Cirner. Ak by teda OĽaNO kandidovalo ako dvojkoalícia, mohli by na kampaň minúť až šesť miliónov eur.
Na výhru vo voľbách to zrejme nebude, no podľa politológa môže Matovič získať pomerne slušný výsledok. „Pán Matovič vie robiť predvolebné kampane a už voličov neúnavne mobilizuje. Voliči rýchlo zabúdajú a v predvolebnej kampani sa dajú takpovediac opiť rožkom, čo pán Matovič dobre vie,“ uviedol.
V minulých voľbách to v koalícii risklo PS/SPOLU a ich neúspech sa určite zapíše do politických dejín. Ak by to nakoniec OĽaNO risklo v koalícii, bola by to odlišná situácia. „PS/Spolu nezvládli adekvátne kampaň, navyše tam vznikla strana Za ľudí exprezidenta Kisku, čo im tiež zobralo hlasy,“ uviedol s tým, že pri OĽaNO je presvedčený, že v parlamente budú, pokiaľ sa nič vážne nestane, napríklad veľká korupčná kauza alebo odchod Matoviča do politického dôchodku.
Čítajte viac Progresívci predstavili kandidátku pre voľby. Do súboja o parlament ich povedie Šimečka
OĽaNO štandardne kandidovalo so stranami NOVA, KÚ a Zmena zdola, čím v podstate obchádzali zákon. Ak sa spoja dve až tri strany, potrebujú na vstup do parlamentu sedem percent, pokiaľ ide o spojenie štyroch a viac strán, potrebovali by až 10 percent. Ústavný právnik Marek Domin v staršom texte pre Univerzitu Komentského v Bratislave poukazuje na to, že práve pri OĽaNO išlo v podstate o obchádzanie zákona,
„Z formálneho hľadiska teda kandidátnu listinu podá jedna politická strana pod vlastným názvom, čoho dôsledkom je postačujúci zisk päť percent z celkového počtu platných hlasov voličov, no z obsahového (materiálneho) hľadiska pôjde skôr o koaličnú kandidátnu listinu,“ konštatoval ústavný právnik.
Okrem kandidátov samotnej politickej strany, ktorá kandidátnu listinu podala (či už sú jej členmi, alebo nie) sa na takúto kandidátnu listinu umiestnia aj kandidáti inej alebo iných politických strán. „Už takéto konanie vyvoláva pochybnosti o tom, či nejde o obchádzanie zákona,“ uviedol. Už v roku 2020 by ako koalícia potrebovalo OĽaNO 10 percent.
„Uvedený názov flagrantne manifestuje, že v danom prípade z materiálneho (obsahového) hľadiska o kandidátnu listinu jednej politickej strany, ale prakticky ide o koaličnú kandidátnu listinu štyroch politických strán,“ skonštatoval. Ak strana kandiduje v koalícii, zákonom je upravené aj rozdelenie mandátov po voľbách, ale aj rozdelenie financií pre jednotlivé strany.