Strana Most-Híd a Strana zelených v roku 2009 spolupracovala Banskobystrickom, ale aj v Bratislavskom kraji. Zo všetkých kandidátov boli zvolení len traja – Gábor Gál v Trnavskom kraji (bývalý minister spravodlivosti za Most-Híd v tretej Ficovej vláde), Alžbeta Ožvaldová v Bratislavskom kraji (dnes kandiduje za stranu Modrí, Most-Híd) a Miroslav Suja. V tom čase bol aj v predsedníctve Strany zelených.
Čítajte viac Najprv Uhrík, teraz Suja. Pred rokmi kandidoval za Most-Híd, Bugár: Nikdy sa k nám nehlásil
Stretli sme sa asi raz
Zsolt Simon Suju z čias župných volieb registruje „Nikdy nebol členom strany Most-Híd. So Stranou zelených sme spolupracovali aj v Bratislavskom kraji. Tak sa tam dostal aj Suja,“ povedal pre Pravdu s tým, že nešlo o koalíciu. „On bol kandidátom za Detvu, mali sme tam takúto kandidátku,“ hovorí ďalej Simon, ktorý sa stal krátko po vzniku Mosta-Híd krajským predsedom v Banskej Bystrici.
Strana sa profilovala ako prozápadná a liberálno-konzervatívna strana. „Stretli sme sa asi raz. Vtedy nemal takéto názory. Spomínal, že má maďarské korene, ak si dobre pamätám,“ opisuje situáciu spred štrnástich rokov Simon. Suja bol jediným zvoleným poslancom v Banskobystrickom kraji, prevahu mala v tom čase strana Smer.
„Vtedy v Banskobystrickom kraji vysoko vyhral Smer. Nejako viac sme sa neangažovali, takže ďalšia spolupráca so Sujom nebola,“ spomína predseda Maďarské fóra. V tom čase Simon neregistroval, že by sa Suja prejavoval radikálnejšie. Venoval sa témam ochrany prírody alebo zeleným témam. „Proti NATO alebo EÚ, to nie. Keby sa mi niekto jedným slovom vyjadril proti NATO alebo EÚ a podobne, tam by naša debata aj skončila,“ konštatuje Simon. Denník Pravda oslovil aj hnutie Republika. Pre Sme však Suja uviedol, že sa o tom, že kandiduje aj s podporou Mosta-Híd dozvedel až po zverejnení kandidátky.
Hnutie Republika zaslala stanovisko v nedeľu ráno. Suja v ňom zdôraznil, že členom strany Most-Híd nikdy nebol. „Bol som členom Strany zelených a oni spravili koalíciu bez môjho vedomia pred krajskými voľbami s Mostom-Híd, dozvedel som sa to až následne na to z kandidátnej listiny. Po voľbách prišiel za mnou Simon či nechcem za nich kandidovať do budúcna – spolupracovať, to som odmietol, lebo som sa nestotožňoval s politikou Most Híd,“ dodal.
Simon tvrdí, že návrh na člena strany dával Simon. „Návrh za člena som dával ja ako krajský predseda. No on sa ani nehlásil,“ povedal na margo spolupráce Simon.
Radikálny nebol, no každý má právo zblázniť sa
Členov Strany zelených vnímal ako aktivistov či ochranárov. „Nevnímal som, že by mal radikálne vyjadrenia, ani sa verejne nevyjadroval. Nevnímal som to ako problém vtedy, no je fakt, že kandidoval za nás, stretol som sa s ním, no neudržiavali sme s ním nejako viac kontakt ani po jeho zvolení. Nemalo to význam,“ hovorí.
Dnes je Suja v hnutí Republika podpredsedom a tímlídrom strany pre oblasť pôdohospodárstva a životného prostredia. Hnutie plánuje po voľbách iniciovať referendum o vystúpení z NATO a chce zo Slovenska spraviť neutrálny štát a je proti mimovládkam. Suja dnes vystupuje v mnohých témach paradoxne ostro proti akejkoľvek snahe o posilnenie ochrany prírody. Ľudí z ministerstva životného prostredia a environmentálnych aktivistov nazýva „ekoteroristami“, „je proti zonácii národných parkov“ či hrozbe „vyľudňovania vidieka medveďmi“.
Čo hovorí Simon na tento názorový obrat? „Viete, každý má právo sa zblázniť,“ uviedol. „Ak by mal v tom čase vyjadrenia ako dnes, nenapísal by som ho tam,“ hovorí Simon. Po voľbách v roku 2009 si už nepamätá, že by sa stretli. Suja bol členom Strany zelených niekoľko rokov, za Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽS NS) kandidoval prvýkrát v roku 2017 v župných voľbách a neskôr v parlamentných voľbách v roku 2020.
O Černákovi som nevedel
Suja je známy tým, že v 90. rokoch bol pravou rukou mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka. Táto informácia sa na verejnosť dostala pred župnými voľbami v roku 2017. Suja, v tom čase mestský poslanec v Detve, informáciu potvrdil. „Bol som vycvičený v piatom pluku špeciálneho určenia. Mal som teda špeciálny výcvik, tak som začal trénovať chalanov v súkromnej bezpečnostnej službe u Černáka,“ povedal vtedy pre Plus 7 dní.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Simon v tom čase túto informáciu nemal. „Nemal som vedomosť, že mal takéto prepojenia,“ reaguje Simon. Vedeli len o tom, že bol aktívny v Strane zelených. „Ani by mi nenapadlo, že zo Strany zelených by mal niekto podobné prepojenia. Ja som túto informáciu určite nemal,“ hovorí Simon.
„Nebolo to vtedy verejne známe a ak aj, on sa tým nejako verejne nepýšil. Ja osobne takéto prepojenie som vtedy neregistroval,“ dodal. Informáciu zverejnil na sociálnej sieti kandidát za Sasku Alojz Hlina a neskôr aj exminister obrany kandidujúci za Demokratov Jaroslav Naď.
Bugár o tom nevedel, Sólymos sa ohradil
Zsolt Simon odišiel z Mosta-Híd v roku 2016, keď sa strana pod vedením dlhoročného predsedu strany Bélu Bugára vstúpila do koalície so Smerom a SNS. Bugár aktuálne v kampani pomáha strane Modrí, Most-Híd. Zaoberať sa „naďovinami“ je podľa neho strata času.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
„Most-Híd vznikol štyri mesiace pred župnými voľbami. O kandidátoch do miestnych a župných volieb rozhodovali miestne príslušné orgány. Takže to počujem prvýkrát,“ reagoval pre Pravdu Bugár. Neregistroval ho Bugár ani potom, čo bol Suja zvolený? „Nie, nikdy sa k nám nehlásil,“ dodal.
K Sujovej kandidatúre sa vyjadril aj László Sólymos, aktuálny predseda strany Most-Híd. Banskobystrická organizácia strany Most-Híd v župných voľbách v roku 2009 kandidovala v koalícii so Stranou zelených. „Pán Suja bol kandidátom zelených, a nie Mostu-Híd. Toľko k faktom. Exminister, ktorý sám seba považuje za demokrata, by sa namiesto šírenia dezinformácií mal držať faktov. Aj v kampani,“ uviedol v stanovisku na margo Naďa.
„Pán Jaroslav Naď by sa mal zamyslieť aj nad dôsledkami svojich nepodložených a zavádzajúcich vyjadrení. Pretože ja neviem, ako by toto „odhalenie“ mohlo pomôcť jeho strane Demokrati. Myslím si, že tým pomáha hlavne strane Andreja Danka, do ktorej niektorí členovia strany Republika prejdú,“ uviedol Sólymos.
V spojených voľbách však vznikajú rôzne koalície, strany v nich podporujú spoločných kandidátov, podobne to urobila s Republikou aj strana Smer – v spojených voľbách na jeseň minulého roka mali spoločných kandidátov v Banskobystric¬kom kraji.
Cez týždeň vyšlo najavo, že aj predseda hnutia Republika Milan Uhrík bol v minulosti aktívnym členom SDKÚ a pôsobil aj v jej prozápadnej mládežníckej organizácii SDKÚ Nová Generácia, ktorá s SDKÚ spolupracovala. Líder Republiky sa najprv vyjadril, že išlo o „študentský krok vedľa“, neskôr vyjadrenie korigoval. Napísal, že to nebola chyba a nehanbí sa za to. Podľa neho išlo o skúsenosť, za ktorú je dnes vďačný, pretože bez nej by možno nikdy nedospel k názorom, ktoré má dnes.