Denník Pravda sa v rámci predvolebného seriálu pozrel aj na oblasť obrany. Oslovil úradníckeho ministra, experta na obranu a do tretice aj politické subjekty. Kandidujúcich strán sa Pravda pýtala na priority v obrane aj opatrenia, ktoré by chceli presadiť ako prvé. V rámci ankety sme zaslali rovnaké otázky politickým subjektom, ktoré podľa prieskumov majú sympatie viac ako dvoch percent voličov. Tri z nich – Smer-SD, Sme rodina a OĽaNO – v stanovenom čase na otázky neodpovedali. Odpovede strán, ktoré odpovedali, si môžete vyklikať nižšie.
Čítajte viac Hlavné priority v justícii: Ktorá strana navrhne zrušiť súdnu mapu a ktorá chce obmedziť paragraf 363?
Zmeny sa odrazia v hodnotení NATO
Rezort obrany prevzal v roku 2020 po Petrovi Gajdošovi zo Slovenskej národnej strany (SNS) Jaroslav Naď (Demokrati, predtým OĽaNO). Po páde vlády Eduarda Hegera a vymenovaní úradníckej vlády prevzal ministerský post Martin Sklenár. V rezorte nebol nováčikom, pretože dovtedy pôsobil na pozícii generálneho riaditeľa Sekcie obrannej politiky Ministerstva obrany.
„Výzvou bolo pre mňa osobne zachovanie kontinuity smerovania, efektivity a tempa, v akom rezort fungoval za uplynulé takmer tri roky,“ uviedol pre Pravdu. Volebné obdobie 2020 až 2023 zhodnotil ako úspešné k čomu prispeli „revolučné zmeny“.
Prvý rok sa niesol v znamení pandémie a zdedeného stavu v rezorte. Kľúčovou udalosťou toho nasledujúceho bola zase evakuácia z Afganistanu a štart modernizácie. „Napokon uplynulý rok bol a je jednoznačne o posilňovaní obrany SR, modernizácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) a súbežne o pevnom spojenectve a podpore obeti agresie, napadnutého suseda – Ukrajiny,“ skonštatoval.
Posledné tri roky bolo zásadné pre rozvoj rezortu aj podľa odborníka na obranu Petra Bátora, ktorý je členom Stálej delegácie pri NATO. „Porovnať sa dajú snáď len s predvstupovým obdobím do Aliancie. V obrane sa urobilo viac ako snáď za celú dekádu predtým. Toto hodnotenie bude odrazené aj v hodnotení NATO,“ uviedol pre Pravdu.
Tri pozitívne udalosti podľa úradníckeho ministra:
- modernizácia,
- posilnenie obrany – spojenci,
- legislatívny, strategický a plánovací rámec.
Tri pozitívne udalosti podľa odborníka:
- vyššie investície a možnosť obstarať novú techniku,
- modernizačné projekty, investície do vojakov, infraštruktúry, kasární, pomoc zo zahraničia ako výmena za pomoc Ukrajine (tanky, protivzdušná obrana (PVO), zľavy na nové vybavenie),
- vyšší medzinárodný kredit za postoj k ruskej agresii na Ukrajine,
- žiadne škandály z prostredia vojenskej spravodajskej služby.
Významným krokom bola podľa Sklenára najmä modernizácia armádnej techniky, vrátane obstarávania novej kolesovej a pásovej techniky – Patria, CV-90 či delostreleckých systémov, no doriešiť museli aj nedostatky z minulosti ako dovybavenie vrtuľníkov UH-60 M Black Hawk. Armáde postupne prichádzajú aj tanky Leopard. Slovensko je bližšie k stíhačkám F-16, ale aj k obstaraniu PVO. „Slovenská republika sa týmito krokmi začala odpútavať od zastaranej sovietskej techniky smerom k moderným ozbrojeným silám,“ skonštatoval minister.
Za úspech pokladá aj to, že vlani zregrutovali najväčší počet ľudí za posledných desať rokov. Bátor v tomto prípade vníma nedostatky. Myslí, že aj napriek snahe nie sú OS SR personálne naplnené tak, ako by si to zaslúžili. Sklenár doplnila, že hlavnou výzvou budú predovšetkým špecializované odbornosti, v ktorých musí rezort obrany efektívne konkurovať súkromnému sektoru.
Obranyschopnosť Slovenska posilnilo podľa Sklenára aj prijatie Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO. Nie je to „len“ technika, čo rezortu pomáha napredovať. Za zásadnú považuje novelu zákona o OS SR, ktorá začlenila Slovensko do systému obrany východného krídla NATO.
Súčasná „veľká modernizácia“ je zarámcovaná aj novými dokumentmi, a preto nie je živelným procesom, ale výsledkom plánovania, uviedol minister. „Okrem toho bol aktualizovaný Plán použitia OS SR v čase vojny, ktorý berie do úvahy aj poučenia z rusko-ukrajinskej vojny a celkovo zvyšuje úroveň pripravenosti štátu na obranu,“ dodal.
Šetrenie by bolo nezodpovedné
Do problémov sa rezort obrany dostal najmä pre jeho dlhodobé podfinancovanie. Ani po rokoch, ktoré mu priali, by nemal zaspať na vavrínoch. Armádu potrebuje Slovensko urýchlene rozvíjať tak, aby bola moderná a dobre vycvičená. „Preto treba dotiahnuť prezbrojenie pozemných jednotiek a zabezpečiť ich výcvik s modernou výzbrojou. Na to je nutné udržať stabilný obranný rozpočet na úrovni minimálne 2 percent z HDP a z nich vyčleňovať aspoň 20 percent na hlavnú výzbroj a techniku a súvisiaci výskum podľa kritérií NATO,“ vyzdvihol. Šetrenie na obrane by bolo nezodpovedné aj pre situáciu na Ukrajine.
Tri problematické oblasti podľa úradníckeho ministra:
- dotiahnutie modernizačných projektov a znižovanie investičného dlhu spôsobeného rokmi podfinancovania rezortu obrany,
- personál,
- Ukrajina.
Priamy vplyv na našu bezpečnosť bude mať výsledok vojny na Ukrajine. V podpore susedov, vrátane výcviku ukrajinských vojakov, by sme preto podľa Sklenára nemali ustať.
Nová vláda by si mala podľa odborníka Bátora dať záležať na tom, aby doťahovala veci do konca. „Okamžite po sformovaní novej vlády bude potrebné pokračovať v dobudovaní ťažkej mechanizovanej brigády a to praktickými krokmi – začať posledné obstarávania čo možno najskôr a vyčleniť na to potrebné zdroje. Budú to nemalé zdroje, ale toto je jediné riešenie, ktoré musíme prijať,“ zdôraznil.
Poľaviť by sa nemalo ani v spoločných cvičeniach so spojencami v zahraničí. Dotiahnuť bude treba aj novú protivzdušnú a protiraketovú obranu. „A poslednú by som vyzdvihol schopnosť prijať zahraničných vojakov, ak to bude potrebné. Mať pre nich vytvorené podmienky na ich pôsobenie na Slovensku – od ubytovacích kapacít až po poslednú infraštruktúru,“ dodal.
So Sklenárom sa zhoduje, že základom sú zdroje, teda dve percentá HDP na obranu. Na sanovanie obrany bude treba však viac. „Dohoda naprieč politickým spektrom o stabilnom financovaní našej obrany by bola ideálnym riešením, aj keď som si vedomý, že toto je skôr z oblasti zbožných prianí,“ podotkol Bátor.
Čo by minister odkázal budúcej vláde?
„Vláda by na prvom mieste mala zachovať súčasné zameranie zahraničnej a obrannej politiky v rámci nastavenej euroatlantickej orientácie. Tá predstavuje základné bezpečnostné a obranné ukotvenie SR. To sa v súčasnosti na pozadí prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojny ukazuje ako stále dôležitejšie. Aj preto by nová vláda pokračovať v trende udržateľného zvyšovania obranných výdavkov. V tejto oblasti by rozhodne nemala šetriť, pretože šetriť na poistke štátu sa ešte nikomu neoplatilo. V neposlednom rade by som rád apeloval na zachovanie demokratickej kontroly Ozbrojených síl SR – verím, že len preventívne,“ uviedol dosluhujúci minister obrany Martin Sklenár.
Na čo by sa mala budúca vláda zamerať podľa odborníka:
- kontinuita v duchu „nemeniť opäť a opäť rozhodnutia, ale dotiahnuť ich do konca“,
- pokračovať v pomoci Ukrajine, s tým súvisí pomoc nášmu obrannému priemyslu,
- dohoda medzi stranami na viac ako 2 percentách HDP na obranu,
- dobudovanie ťažkej mechanizovanej brigády,
- personálna stabilizácia OS SR,
- cvičenia so spojencami.
Priority kandidujúcich subjektov si môžete pozrieť na nasledujúcich stranách