Je Slovensku treba deravé moratórium? Volebný rozruch síce stíšilo, no ani zďaleka nemá volič od politikov pokoj

Zárukou informačného pokoja a času na rozmyslenie pred voľbami by malo byť predvolebné moratórium. Absolútne politické ticho pre voličov však neexistuje ani počas neho. Zakázané je totiž len zverejňovať nové informácie. Tie, ktoré už „vonku“ sú, nemusia okamžite zmiznúť z verejného priestoru. Z neprelepených bilbordov sa tak často aj v deň volieb prihovárajú nadrozmerné tváre lídrov a s príchodom sociálnych sietí sa ešte viac formuje otázka, či nie je moratórium výdobytkom minulosti a či má svoj zmysel. Politici aj napriek zákazom uverejňujú kampaňové videá a po novom sa objavujú „deepfake“ zvukové nahrávky, ktorá predstierajú, že sa predseda jednej z kandidujúcich strán dohovára s reportérkou Denníka N Monikou Tódovou na falšovaní volieb.

Volebné moratórium momentálne zakazuje politickým stranám a koalíciám viesť volebnú kampaň a médiám informovať o ich pozitívnom, aj negatívnom hodnotení. „Vypnutie“ sa začína 48 hodín predo dňom konania volieb, čo znamená od polnoci 28. septembra 2023. Počas moratória je zakázané uverejňovať aj prieskumy, ako aj volebné ankety, nesmú sa ani vhadzovať letáky do schránky a nie je povolená ani platená reklama.

Sociálna trhlina

Politici ale naďalej môžu pridávať osobné statusy, videá, aj fotografie. Ak ich nesponzorujú, teda nepriplatia si za to, aby ich videlo viac ľudí, nejde o porušenie zákona. „Ak sa bavíme čisto o sociálnych sieťach, tak tam platí, že nemôžu mať reklamu. To aj dodržiavajú, no moratórium sa nevzťahuje na ich komunikáciu s voličmi. Toto však pomáha tým politikom, ktorí majú viac fanúšikov a aj počas moratória sa ich statusy dostanú k viac voličom,“ ozrejmil pre denník Pravda Gabriel Tóth, komunikačný expert z New School Communications.

Zdôraznil však, že veľká časť populácie získava svoje informácie práve zo sociálnych sietí, kde politici s nimi komunikovať môžu. „Moratórium je také deravé, až nefunguje. Keby platilo, že nič sa nesmie komunikovať, tak dobre, no volič je neustále politikmi bombardovaný a za mňa je to opatrenie až zbytočné,“ spresnil.

„Ak to chápem správne, zákonodarca to myslel tak, že dva dni bude pokoj. Ľudia budú mať čas doma premýšľať o tom, koho budú voliť. Podľa mňa to tak ale vôbec nefunguje a rozumiem tomu, že priamo počas volieb, teda v sobotu, platí nejaké moratórium, ale hrať sa na to dva dni pred voľbami nie,“ uzavrel Tóth.

Prieskum budúcnosti

Tieto opatrenia však platia len pre politickú reklamu. Iné pravidlá platia pre predvolebné prieskumy, pričom posledný prieskum preferencií volebných strán mohol byť zverejnený v stredu 27. septembra. V posledných voľbách bolo zverejňovanie prieskumov zakázané až dva týždne pred voľbami.

V Národnej rade schválili poslanci 2. decembra 2021 novelu zákona o volebnej kampani, podľa ktorej sa zakazuje zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v čase 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň ich konania až do skončenia hlasovania. Prezidentka Zuzana Čaputová novelu podpísala 15. decembra 2021. V deň konania volieb je povolené robiť prieskum verejnej mienky, no pod podmienkou, že sa vykoná len s voličmi, ktorí opustili volebnú miestnosť, tzv. exitpoll, no nesmie byť narušený priebeh volieb a zakázané je akékoľvek ovplyvňovanie voličov.

Čítajte viac Výpočet mandátov: Aký silný vplyv majú nevoliči na výsledok parlamentných volieb?

Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík podotkol, že podľa neho by bolo pozitívne, „keby sa ľudia vôbec nerozhodovali podľa prieskumov“. „Keby sa nerozhodovali len podľa toho, kto môže alebo nemôže niekoho poraziť, alebo či sa môže alebo nemôže dostať do parlamentu. V prvom rade by mali čítať volebné programy a odpovedať si na otázku, aká je skúsenosť s daným subjektom alebo politikmi. Pozitívna, negatívna alebo dokonca žiadna?“ pýta sa Štefančík.

Pripomenul, že v dobe internetu a sociálnych sietí, po ktorých sa šíria rôzne overené či neoverené informácie, by podľa neho naopak prospelo, keby dáta pred voľbami pochádzali z overených zdrojov. Teda z médií, ktoré moratórium dodržiavať musia. „Prieskumy sa budú robiť aj bez ohľadu na moratórium a je len otázka, akým spôsobom sa dostanú von,“ podotkol.

Politológ Štefančík dodal, že podľa neho by predlžovanie moratória nemalo žiaden zmysel. „Tak by sa informácie zverejňovali na zahraničných portáloch. A to by mohlo spôsobiť ešte väčší zmätok,“ upozornil.

50 dní politických prázdnin

V roku 2019 bola poslanecká snaha o zavedenie 50-dňového moratória. Zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov schválili 28. októbra 2019 poslanci Národnej rady v rámci novely zákona o volebnej kampani. Prezidentka zákon nepodpísala a vrátila ho do parlamentu, ktorý 26. novembra prelomil jej veto. Opätovne za zákon hlasovalo až 80 zákonodarcov, vrátane takmer všetkých poslancov koaličných strán vtedajšej vlády.

Ústavný súd však platnosť 50-dňového moratória na volebné prieskumy svojím rozhodnutím 18. decembra 2019 pozastavil. Čaputová žiadala pozastaviť účinnosť pre možné ohrozenie informačného základného práva všetkých oprávnených voličov a Ústavný súd SR jej námietke nakoniec vyhovel.

Čítajte viac Manuál k parlamentným voľbám 2023: Čo robiť vo volebnej miestnosti a akých chýb sa vyvarovať?

Čaputová vo svojom podaní upozorňovala, že napadnuté ustanovenie neprípustným spôsobom obmedzovalo právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie bez cenzúry. Parlamentné voľby a im predchádzajúcu predvolebnú kampaň prirovnala prezidentská kancelária k druhému polčasu finálového futbalového zápasu Ligy majstrov.

„Moratórium na zverejňovanie prieskumov v trvaní 50 dní sa dá prirovnať k tomu, ako keby v spomínanom finálovom zápase Ligy majstrov vo futbale na štadióne na posledných 50 minút usporiadatelia zhasli všetky svetlá a televízie vypli všetky kamery. Dôsledkom by bola úplná tma, v ktorej by hráči nemali ako pokračovať v hre a diváci by nič nevideli. Podstata a zmysel tohto finálového zápasu by tak boli nepochybne zmarené,“ uvádza sa v podaní.