„Denník Pravda do volieb zverejnil analýzu celkovo jedenástich strán, ktoré sa držali stabilne nad hranicou troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Poslednou stranou, ktorú vám predstavíme, je Smer – sociálna demokracia. Aktuálne je na prvom mieste v prieskumoch všetkých relevantných agentúr.“
Základné údaje o strane
- vznik: 8. november 1999
- predseda a volebný líder: Robert Fico
- motto predsedu: „Credo Roberto experto“, teda „verte skúsenému Robertovi“. A kto má v slovenskej politike viac skúseností a inštinktu, ako práve Robert Fico? Takého nenájdete.“
- hlavné priority strany: rozbehnúť dlhodobé infraštruktúrne projekty, navrátiť sociálny dialóg do každodennej praxe, konsolidovať verejné financie, vrátiť suverenitu do zahraničnej politiky, prinavrátiť spravodlivosť späť do právneho štátu, riešiť problémy s nelegálnou migráciou, zaviesť štátnu bonifikáciu hypoték.
Dávame do pozornosti Pozrite si, kto kandiduje za Smer
Jazyk Smeru je však oproti minulosti oveľa ostrejší. Strana cieli aj na extrémnejšie vyhranených voličov strán Republika, ĽS NS, ale aj SNS. Tento ťah na bránu vyšiel a podarilo sa mu vziať si späť časť svojich voličov od Hlasu. Fico šikovne využil polarizáciu v spoločnosti a veľkú nespokojnosť s predchádzajúcou vládou a má v pláne štvrtýkrát zasadnúť do kresla premiéra.
Ambiciózny študent
Fico patril k ambicióznym študentom už na gymnáziu v Topoľčanoch. V štúdiu pokračoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už vtedy bol veľmi sebavedomý a zapájal sa do diskusií.
V apríli 1986 členom Komunistickej strany Československa (KSČ) v základnej organizácii KSČ na právnickej fakulte. Absolvoval niekoľko študijných pobytov vo Fínsku či Veľkej Británii, čo vtedy nebolo samozrejmosťou pre všetkých. Po štúdiu absolvoval vojenskú službu a neskôr sa venoval právnickej kariére, najmä oblasti trestného práva.
Do veľkej politiky sa dostal v roku 1992, keď bol prvýkrát zvolený za poslanca Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Strana vznikla po novembri 1989 premenovaním vtedajšej Komunistickej strany Slovenska. Po voľbách v roku 1994 bola SDĽ členom koalície, a aj keď bol Fico podľa vtedajšieho predsedu SDĽ Petra Weissa jeho najvhodnejším nástupcom, krátko pred zjazdom sa vzdal kandidatúry v prospech Ľubomíra Fogaša.
Po voľbách 1998, keď bola SDĽ v koalícii s SDK Mikuláša Dzurindu, SMK a so Stranou občianskeho porozumenia, začal Fico ostro vystupovať proti SMK. V tom čase bol najpopulárnejším politikom SDĽ, no kvôli hlbokému nesúhlasu a sklamaniu z obsahu a štýlu politiky vtedajšej Dzurindovej „vlády zmeny“ stranu opustil.
Fico zjednotil ľavicu
Rok po voľbách v decembri 1999 Fico založil stranu Smer ako alternatívu voči vtedajšej vláde. K názvu strany pridal prívlastok tretia cesta. Podľa tvrdenia vtedajších predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako „strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party alebo nemeckej SPD“.
Foto: TASR, Ivan Majerský
Kým popularita aj preferencie viedli k úpadku a neskôr aj k rozpadu SDĽ, hviezda Smeru stúpala a prvýkrát sa zúčastnil samostatne volieb v roku 2002. Strana skončila na tretom mieste, vládu skladalo SDKÚ. O štyri roky neskôr prišlo prvé víťazstvo a Fico sa v 42 rokoch stal prvýkrát premiérom. Vládu zložil s HZDS Vladimíra Mečiara a SNS pod vedením Jána Slotu.
O dva roky sa Ficovi podarilo zjednotiť tri ľavicové strany vrátane SDĽ. Integráciu potvrdil aj snem Smeru a všetky nakoniec zanikli. Smer si dal do názvu za pomlčku „sociálna demokracia". V roku 2010 vládu síce zložila Iveta Radičová (SDKÚ), no jej vláda neustála rozdielne názory a po necelých dvoch rokoch padla. Neschopnosť štvorkoalície dovládnuť viedla k obrovskej prehre pravice a zatiaľ historickému triumfu Smeru vo voľbách 2012. Aj vtedy išiel Smer do kampane s heslom, že „ľudia si zaslúžia istoty“.
Veľký triumf, kauzy a pád
Takmer so 45-percentným ziskom a 83 mandátmi Smer zostavil jednofarebnú vládu a Fico sa stal druhýkrát premiérom. Dva roky po voľbách ohlásil, že bude kandidovať za prezidenta, napriek tomu, že v roku 2009 prípadnú kandidatúru odmietol so slovami „môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem“.
Robert Kaliňák bol trojnásobným ministrom vnútra a aj keď z aktívnej politiky odišiel, dnes zvažuje návrat aj kvôli tomu, že ho podľa jeho slov súčasná vláda "zatiahla do politického boja".
Nakoniec sa do druhého kola dostal s podnikateľom Andrejom Kiskom, ktorý ho však porazil. Počas tohto obdobia sa prevalili kauzy, ktoré čiastočne hýbali aj preferenciami strany. Ide napríklad o kauzu predraženého CT prístroja, kvôli ktorej odstúpil vtedajší šéf parlamentu Pavol Paška, či biznis vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý u seba zamestnával rodinu.
Voľby sa Smeru podarilo vyhrať aj v roku 2016 s dobrým, aj keď citeľne nižším výsledkom. Vládu v roku 2016 zostavil s Mostom-Híd, SNS a so stranou #Sieť, ktorá sa neskôr rozpadla. V tom istom roku prepukla kauza Bašternák spojená s dnes už odsúdeným daňovým podvodníkom Ladislavom Bašternákom. Ľudia vtedy vyšli do ulíc a protestovali pred komplexom Bonaparte. Protesty organizoval líder OĽaNO Igor Matovič.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu: Kollárov pád a rast OĽaNO. Po voľbách hrozí koaličný pat, jazýčkom na váhach bude Hlas
Najväčší zlom pre Smer však nastal v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Po obrovskom tlaku verejnosti došlo k rekonštrukcii vlády. Ako prvý podal demisiu Kaliňák a novou ministerkou sa stala Denisa Saková, deň po ňom so slovami „pán prezident, ty buď kľudný, ja nikam neodchádzam“ podal demisiu do rúk Kisku aj Fico. Voľby vyhralo takmer so sedempercentným náskokom hnutie OĽaNO a Smer sa ocitol v opozícii.
Preferenciami Smeru však najviac zatriasol odchod niekdajšej Ficovej pravej ruky Pellegriniho, ktorý založil s odídencami stranu Hlas. Smer bol preferenčne historicky najnižšie (okolo deviatich percent), kým Hlas vystrelil na úroveň okolo 20 percent.
Ostrejší Smer opäť na čele
Netrvalo dlho a Fica a jeho kolegov začalo byť z opozičných lavíc znova počuť. Keďže mnoho voličov odišlo k umiernenejšej sociálnej demokracii v podobe Pellegriniho, zameral sa na ostrejší jazyk, než bolo pri Smere zvykom. Rázne sa vyhraňoval v mnohých témach a do popredia sa dostali mladšie tváre ako Erik Kaliňák alebo staršie tváre so zmeneným imidžom aj názorom ako Ľuboš Blaha. Na mušku si vzali prezidentku Zuzanu Čaputovú, mimovládky i niektoré médiá a dôraz kládol na záujmy Slovenska. Aj preto si Smer do názvu pridal Smer – slovenská sociálna demokracia, aj keď v registri politických strán názov nezmenili.
Foto: TASR, Štefan Puškáš
Vo februári tohto roka sa Smer dokázal opäť dostať na čelo rebríčkov. Podľa šéfa agentúry Focus a sociológa Martina Slosiarika bol návrat Smeru na prvé miesto spôsobený tým, že sa vedel vymedziť v témach ako pandémia, obranná zmluva s USA, vojna na Ukrajine, migračná kríza, EÚ, NATO a pod. oveľa jasnejšie než jeho najbližší partner a zároveň najväčší konkurent – strana Hlas. „V týchto témach bol zároveň verbálne podstatne radikálnejší, čo viac korešpondovalo s nastavením ľavicovo-nacionálnych voličov,“ uviedol.
Podľa politológa je Smer v kampani veľmi aktívni a odhodlaný vyhrať voľby. „Vyjadrujú sa ku všetkému, čo môže vyvolať nejakú emóciu: k medveďom, hypotékam, migrantom. A keď by sa zdalo, že to bude nuda a nikto si ich nevšimne, príde ich najväčší pomocník, Igor Matovič, a spropaguje celú stranu ako nikto iný,“ zhodnotil. S Matovičom sa dostal nedávno do potýčky pre Úradom vlády aj Kaliňák. Kým Smeru bitka prešla, Matovič bol považovaný za provokatéra.
Ľudia dali Ficovi ďalšiu šancu
V elektoráte Smeru je zastúpenie mužov a žien vyrovnané. Až polovicu však tvoria ľudia s nižším vzdelaním a bez maturity. „Takmer polovicu elektorátu tvoria starobní dôchodcovia. To, samozrejme, súvisí aj s tým, že viac ako polovica voličov Smeru je vo veku nad 60 rokov a ďalšia takmer pätina vo veku 50 až 59 rokov,“ zhodnotil Slosiarik.
Aj volič Smeru sa časom menil a s rastom elektorátu sa začal roztrieďovať. „Čiže okrem bývalých voličov Smeru v ňom pribúdali aj iní voliči. Smer nie je taký úspešný v oslovovaní bývalých voličov vládnej koalície, ako je to v prípade Hlasu. Voličov skôr získaval od strán ako napr. kotlebovci či Harabinova Vlasť. A tiež výrazným zdrojom hlasov sú aj nevoliči z roku 2020,“ zhodnotil Slosiarik s tým, že ide zrejme o voličov Smeru, ktorí však v roku 2020 neprišli voliť.
Najviac hlasov zdieľa Smer s Hlasom, SNS a Republikou. Oproti Progresívnemu Slovensku (PS), ktoré je jeho hlavným vyzývateľom v týchto voľbách a ktoré v preferenciách kontinuálne rastie, sa rast pri Smere zastavil. Limituje ho SNS a stabilizovaní hlavní konkurenti – Hlas a Republika. „O to viac sa ale bude snažiť Fico získať voličov, a tým rezervoárom sú práve strany Hlas, SNS a Republika,“ uviedol sociológ.
Napriek mnohým kauzám, prešľapom a protestom proti Smeru dostala Ficova strana od ľudí ďalšiu šancu. Volič už podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka zabudol. „Ľudia si však pamätajú, že za Fica nemuseli riešiť nejaké žabomyšie vojny medzi koaličnými partnermi,“ uviedol.
Čo sa týka programu Smeru, nie je v ňom nič prekvapujúce, aj v kampani znova stavili na sociálne istoty a stabilitu. „Za dôležité však považujem, že členstvo Slovenska v EÚ ani v NATO nespochybňuje. Osobitný prístup v oblasti zahraničnej politiky prezentuje vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Nemusíme s týmto pohľadom súhlasiť, ale Smer má plné právo prezentovať odlišný pohľad,“ zhodnotil Štefančík.
Čítajte viac Obvinení či stíhaní, no aj tak kandidujú. Právne je to v poriadku, eticky nie: Lídri mali zvážiť ich nominácie
Kontroverzne však podľa neho pôsobí návrh uplatňovať stabilizačné mechanizmy na udržanie absolventov lekárskych fakúlt na Slovensku. „Naopak, pozitívne môžem hodnotiť návrh vytvoriť finančné mechanizmy na podporu študijných pobytov študentov stredných škôl v zahraničí,“ dodal.
Viac ako polovica voličov preferuje sociálnodemokratický typ politiky s dôrazom na potrebu silného štátu, sociálnu politiku a sociálnu spravodlivosť. „Sú to predovšetkým sociálne témy, resp. opatrenia súvisiace s ochranou ľudí pred znižovaním životnej úrovne. Prirodzene aj vplyvom elektorátu vo vyššom veku je citlivou témou aj zdravotníctvo a pomoc dôchodcom a sociálne slabším. Nadpriemerná je napr. aj ochrana tradičných hodnôt,“ uviedol Slosiarik.
Ako rozdá Smer svoje karty?
Smer bude zatiaľ takmer s istotou po voľbách rozdávať karty ako prvý a podľa doterajších prieskumov to vyzerá tak, že bude mať oveľa väčšiu šancu zostaviť nejakú vládu. Určite príde so zaujímavými ponukami pre potenciálnych partnerov.
Jedno je isté. Bude veľmi záležať, ktoré strany sa do parlamentu nakoniec dostanú, aký silný mandát získajú a či do vlády so Smerom pôjde Pellegrini, alebo napríklad líder KDH Milan Majerský, ktorý zatiaľ Smer vylučuje, alebo Smer zostaví vládu so SNS a s Republikou.
Okrem toho sa v éteri kvôli lídrovi SNS Andrejovi Dankovi objavila aj informácia, že Fico ponúkol Pellegrinimu post premiéra, ak s ním pôjde do koalície. Obaja to však odmietli. A aj keď by vládu skladal Fico, najviac bude závisieť od toho, ktorým Smerom sa nakoniec poberie jeho bývalý spojenec.
Účasť Smeru v parlamente
- 2002 – 2006: v opozícii
- 2006 – 2010: v koalícii s HZDS a SNS
- 2010 – 2012: v opozícii
- 2012 – 2016: v koalícii (jednofarebná vláda Smeru)
- 2016 – 2020: v koalícii so SNS, Mostom-Híd a #Sieťou
- 2020 – 2023: v opozícii