„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať na webe vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Siedmou stranou je Slovenská národná strana (SNS).“
Základné údaje o strane
- vznik: 7. marca 1990
- bývalí predsedovia: Víťazoslav Móric, Ľudovít Černák, Anna Malíková, Ján Slota
- predseda a volebný líder: Andrej Danko
- motto predsedu: „Sú tri príkazy práva: čestne žiť, druhému neškodiť, každému dať, čo mu patrí. (Ulpianus)“
- hlavné priority strany: pomoc seniorom, mladým rodinám či rodičom samoživiteľom; pomoc občanom s vysokou infláciou, zníženie DPH na ceny potravín, regulácia cien energií a pomoc s vysokými úrokmi hypoték
Dávame do pozornosti Pozrite si, kto kandiduje za SNS
Slotova éra
Slovenská národná strana (SNS) patrí k najstarším politickým stranám na Slovensku. Pôvodná SNS vznikla koncom 19. storočia. Rozpustená bola niekoľko mesiacov pred začiatkom druhej svetovej vojny. Súčasná SNS vznikla v marci 1990 a hlási sa k myšlienkam historickej SNS. Prvým predsedom sa po ustanovujúcom sneme stal Víťazoslav Móric. O dva roky neskôr ho nahradil Ľudovít Černák, ktorému v roku 1994 snem vyslovil nedôveru.
Černáka spolu s Vladimírom Miškovským a Antonom Hrnkom ako inciátorov tzv. občiansko-liberálnej frakcie zo strany vylúčili. Hrnko sa neskôr do strany vrátil, dnes kandiduje ako nestraník na kandidátke hnutia Sme rodina. Vtedy sa na scénu dostal jeden zo zakladajúcich členov strany Ján Slota, stal sa predsedom SNS a jednou z najznámejších tvárí strany.
Pod jeho vedením bola SNS po voľbách v roku 1994 poslednou stranou, ktorá sa dostala cez hranicu piatich percent. Stranu počas vnútrostraníckej krízy dokázal z necelých troch percent dotiahnuť až do vlády. SNS sa stala súčasťou koalície s HZDS a Združením robotníkov Slovenska (ZRS). Premiér Vladimír Mečiar vtedy opozičným stranám odkázal: „Je po voľbách, zvyknite si.“ O štyri roky neskôr bola SNS počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v opozícii.
Foto: TASR, Lukáš Mužla
Slota bol predsedom do roku 1999. Na sneme v Žiline sa časť delegátov vedená vtedajšou podpredsedníčkou Annou Malíkovou (dnes Belousovovou, pozn. red.) pokúsila Slotu odvolať z funkcie. Keď bola väčšina za, Slota snem prerušil a zhasol svetlo v rokovacej miestnosti. „Toto bude mať dohru na súde. Vypadnite, za päť minút zhasínam svetlo,“ povedal podľa jedného z delegátov po sneme. Ten pokračoval o týždeň v Nitre, kde v tajnom hlasovaní potvrdili Malíkovú ako novú šéfku SNS.
Slota po kríze zo strany odišiel, o dva roky založil Pravú SNS a oba subjekty kandidovali vo voľbách v roku 2002. Ani jedna zo strán sa do parlamentu nedostala. Po rozkole sa však dokázal s Malíkovou znova spojiť a pred ďalšími voľbami sa stal znova predsedom SNS. Vo voľbách získala SNS takmer 12 percent hlasov. Voľby vyhral Smer Roberta Fica, ktorý koalíciou so SNS a HZDS oživil Slotu aj Mečiara.
Čítajte viac Dostanú kotlebovci Danka do NR SR? SNS nadväzuje na staré časy extrému. Najväčším rivalom je Uhrík
SNS sa na výslnie dostala znova až v roku 2016. Predchádzala tomu zmena vedenia v roku 2012 po neúspešných voľbách, kedy SNS z parlamentu vypadla a Slovensko bolo pod vedením jednofarebnej vlády Smeru. Novým predsedom sa stal Andrej Danko, ktorý bol v tom čase druhý rok podpredsedom strany. Slota si ho vybral ako „mladého, perspektívneho, odborne zdatného a národu verného človeka“, ktorý mal jeho dôveru. Čo sa Malíkovej nepodarilo, Dankovi áno. Slotovi sa totiž zmena vedenia stala o rok osudnou. V apríli 2013 ho predsedníctvo SNS vyhodilo zo strany. Dôvodom bolo nehospodárne nakladanie s majetkom strany.
Dankova éra
SNS sa pod vedením Danka dokázala pozviechať a vo voľbách v roku 2016 skončila na štvrtom mieste zo ziskom takmer deviatich percent. Pätnástimi mandátmi prispela do koalície v zložení Smer, SNS, Most-Híd a #Sieť. Prvenstvo patrí Dankovi aj v tom, že kým za Slotu bola v parlamente úhlavným nepriateľom SNS maďarská SMK a „na tankoch chcel zrovnať Budapesť“, Danko s Maďarmi vytvoril koalíciu.
Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.
Líder SNS sa stal predsedom parlamentu a strana získala tri ministerstvá – obranu, školstvo a pôdohospodárstvo. Podarilo sa mu zaviesť zmeny v rokovacom poriadku, ktoré napriek nesúhlasu viacerých poslancov prešiel. Exprezident Andrej Kiska ho síce vetoval, no poslanci veto prelomili.
Nové pravidlá obmedzili čas poslancov na vystúpenia v parlamente (neobmedzený čas mali len predseda parlamentu, premiér a prezident, pozn. red.), zakázali používanie vizuálnych pomôcok či vyhotovovanie záznamov na mobilné telefóny. Známy sa stal svojimi brtpami a mnohými skomolenými výrokmi ako „dva percenté HáDéPá“ či bozkávaním výložiek pri preberaní hodnosti kapitána. Exminister obrany Jaroslav Naď mu povýšenie zrušil.
Začiatkom augusta 2017 Danko vypovedal koaličnú zmluvu kvôli konfliktu, ktorý sa týkal rezortu školstva. Kauzu odštartoval otvorený list rektorov univerzít, ktorí sa na vtedajšieho ministra Petra Plavčana obrátili pre pochybné prideľovanie eurofondov na vedu a výskum. Peniaze nedostali vysoké školy, ale neznáme firmy. Plavčan nedokázal dôveryhodne vysvetliť rozhodnutie hodnotiacej komisie a na otázky novinárov odmietol odpovedať.
Danko čelil kauze rigoróznej práce, ktorá mala byť plagiátom. Líder SNS to dodnes odmieta. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej čelil kauze komunikácie s Alenou Zsuzsovou, dnes odsúdenou v prípade objednávky vraždy Jána a Martiny. K nezáväznej komunikácii sa priznal s tým, že nevedel, o koho ide. V telefóne ju mal uloženú ako „babu z Nových Zámkov“. Zsuzsová mu ako volavka Mariana Kočnera poslala okolo roku 2013 fotku, aby nadviazala kontakt. Neskôr unikli aj nahrávky ich spoločného telefonátu.
Pred voľbami 2020 volala verejnosť po zmene a preferencie vládnucich strán vrátane SNS klesali. Danko vtedy zo spolupráce vylúčil aj Smer a ĽS NS. Slota na sociálnej sieti zverejnil video, v ktorom vyhlásil, že SNS spoluprácou s Mostom-Híd v koalícii stratila národný a kresťanský charakter. Vo voľbách 2020 preto odporučil voliť stranu Vlasť Štefana Harabina.
Pád SNS
Pád SNS sa nedal zastaviť. Preferencie im síce predpovedali niečo okolo piatich percent, no svoj hlas sa im rozhodlo odovzdať len niečo vyše troch percent voličov. Most-Híd získal okolo dvoch percent, Smer skončil na druhom mieste a vládu skladalo hnutie OĽaNO. Povolebný prepadák vyčítal SNS aj Anton Hrnko. Kritizoval najmä dlhodobý nezáujem o členskú základňu.
Na tlačovke bol Danko skleslý a SNS sa načas stiahla. Z postu predsedu odstúpil a v apríli ohlásil, že už nebude kandidovať na postu predsedu. Nakoniec si to rozmyslel a na sneme ho opäť zvolili za predsedu. Chopil sa šance podobne ako Smer, Hlas či iné strany a využil polarizáciu spoločnosti, chaotický spôsob vládnutia Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera a preferencie začali znova stúpať.
Vzostupu pomohlo spájanie a extrém
Pred voľbami sa mu dokonca podarilo to, o čom pravicové strany len snívali a hovorili. Spojil sa s menšími krajne pravicovými stranami Život – NS Tomáša Tarabu, Národná koalícia Rudolfa Huliaka a Slovenský patriot bývalého sudcu Michala Radačovského. Taraba však povedal Dankovi áno až na druhýkrát. Líder SNS podpísal už pred voľbami 2020 spoluprácu so stranou Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), ktorá vznikla po rozkole v KDH, a spoločne spísali „Memorandum na život a vlasť“.
Foto: SITA, Ľudovít Vaniher
Predsedom bol v tom čase Taraba, ktorý však neskôr spojenectvo prehodnotil a vybral si ĽS NS, na kandidátke ktorej sa dostal do parlamentu. SNS vtedy nemala perspektívu, dnes už áno. Spolu s Tarabom prešli k SNS aj Štefan Kuffa a jeho syn Filip.
Danko má dnes na kandidátke celkovo deväť ľudí, ktorí sa o priazeň voličov uchádzali na kandidátke ĽS NS. Okrem toho vzal pod krídla aj hviezdy dezinfoscény ako je napríklad Martina Šimkovičová, ktorá bola v minulosti poslankyňou parlamentu za Sme rodina, no z klubu ju hnutie vylúčilo. V roku 2020 viedla do volieb stranu Hlas ľudu (dnes hnutie Republika, pozn. red.), no neúspešne. Šancu dostala aj niekdajšia poslankyňa OĽaNO Helena Mezenská.
Prieskum Ipsosu pre Pravdu potvrdil, že práve toto spájanie Dankovi prinieslo tretinu voličov a pomohlo mu dvihnúť preferencie. Podľa dát až 28 percent voličov sa v predčasných voľbách chystalo voliť jednu z týchto strán a teraz zvažujú voľbu SNS.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Aj keď je SNS znova stranou na hranici zvoliteľnosti, oproti ostatným má výhodu stúpajúceho trendu. Práve kombinácia spájania a extrémnejšieho jazyka má na svedomí rast preferencií. Ešte v januári mala SNS okolo dvoch percent, koncom augusta stabilne nad päť a v posledných septembrových prieskumoch už viac ako šesť percent.
„Podpora SNS už niekoľko mesiacov v rade kontinuálne stúpa a darí sa jej oslovovať čoraz viac voličov iných subjektov z rovnakého názorového spektra. SNS má šancu byť jedným z najväčších prekvapení volieb – či už smerom nahor alebo aj nadol,“ zhodnotil pre Pravdu analytik NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Čítajte viac Hity kampane 2023: Odbornosť voľby nevyhráva, strach áno. Matovič riskuje, Kollár tápe a Fico oprášil migrantov
SNS má okrem toho podľa analytika veľmi umne vyskladanú kandidátku. „SNS sa podarilo spojiť pronárodné a (ultra)konzervatívne sily a rôzne postavy dezinfoscény, takže sú aktívni na rôznych frontoch, každá skupina kandidátov SNS môže prinášať hlasy z ich fanúšikovských prostredí,“ myslí si politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
Vracia sa pribratím podobných ľudí na kandidátku Danko do čias „slotovskej SNS“? „Starého psa novým kúskom nenaučíš. Je to SNS ako vždy. Nič nové pod slnkom,“ zhodnotil politológ. „Politika je ako obchod. Keď je dopyt, tak musí byť aj ponuka. Ak je dopyt v politike po „podivínoch“, tak budú v politike,“ dodal na margo kandidátky.
Fungovanie môže narušiť úspech a parlament
Zatiaľ to týmto skupinám po vedením Danka funguje. „Ale ak by sa dostali do parlamentu, poslanecký klub by sa mohol trieštiť, lebo je tam veľmi veľa heterogénnych záujmov jednotlivých skupín,“ povedal. „Podobne ako v minulosti OĽaNO, aj SNS má v týchto voľbách na svojej kandidátke viacero malých strán a makroinfluencerov z alternatívnej informačnej scény. Rovnako jej môže pomáhať aj veľmi podarená vizuálna kampaň, ktorá svojim grafickým spracovaním aj posolstvami vytŕča spomedzi kampaňového priemeru,“ uviedol.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Okrem toho je Danko aktívny nielen v dezinfomédiách, ale zúčastňuje aj mainstreamových diskusií. Práve diskusie by však SNS mohli uškodiť. „Andrejovi Dankovi ešte môže uškodiť výkon v predvolebných diskusiách, ktoré sa aj v minulosti ukázali ako jeho slabina. Parlament ešte určite nemá istý, aj keď má pomerne výraznú šancu, že sa do neho nakoniec dostane,“ uviedol Hanes.
Líder SNS mal vždy blízko k Rusku a podľa politológa by bolo najväčším nebezpečenstvom práve „bratríčkovanie s Ruskom“. „Bola to vždy strana nízkej politickej kultúry, korupčných káuz a neodbornosti. Je to taká liberálnejšia odnož Republiky,“ hodnotí Cirner.
V programe sa sústreďujú na pomoc seniorom, mladým rodinám či rodičom samoživiteľom a takisto by chceli znižovať DPH na ceny potravín, regulovať ceny energií a pomôcť s vysokými úrokmi hypoték. Aj voliči SNS sa orientujú na národné záujmy Slovenska a ich ochranu. „Okrem toho medzi nimi silne rezonujú aj témy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a zvyšovania životnej úrovne,“ hovorí analytik.
Ich voličmi sú rodičia podporovateľov Republiky
SNS oslovuje najmä voličov strednej a staršej generácie zo severného a stredného Slovenska. „S jemnou dávkou generalizácie by sa dalo povedať, že značnú časť voličov SNS tvoria „rodičia“ podporovateľov Republiky,“ zhodnotil pre Pravdu analytik NMS Market Research Mikuláš Hanes. Volebné jadro SNS sa posilnilo a aktuálne je na úrovni troch percent, rastie aj široký potenciál, ktorý atakuje hranicu deviatich percent.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Vďaka súčasnej skladbe kandidátky sa však SNS darí oslovovať aj mladších voličov z väčších miest. „V týchto skupinách postupne dorovnáva svoju popularitu na priemerné hodnoty, čo posilňuje jej podporu naprieč populáciou a môže jej to pomôcť pri vstupe do parlamentu,“ uviedol analytik.
SNS má najväčší prekryv so stranami Smer, Hlas a Republika. „Práve u Hlasu tento prekryv za ostatné mesiace rastie a SNS sa stáva pre voličov Hlasu potenciálnou druhou voľbou vďaka tomu, že sa dostáva výraznejšie nad hranicu piatich percent,“ skonštatoval Hanes.
Čítajte viac PS stúpa rýchlejšie ako Smer, Hlas sa vyhraňuje. Aké scenáre sú v hre a čo ich môže ovplyvniť? Nie je to len o víťazoch
Vysnívanou koalíciou je pre Danka spojenie Smeru, Hlas a jeho SNS. Zatiaľ by takáto trojkoalícia nemala dostatok hlasov. Zo spolupráce ho vylúčila len SaS, a Za ľudí, ktorí kandidujú v koalícii s OĽaNO. „Pán Danko vládol so Smerom, Mostom-Híd a na začiatku aj so Sieťou. A myslím, že by dokázal vládnuť s hocikým okrem OĽaNO,“ dodáva politológ.
Ak sa Dankovi podarí dostať do parlamentu, pre SNS to bude úspech a líder Smeru Robert Fico získa veľmi želaného a stabilného partnera na spoluprácu a potenciálnu koalíciu. Smer totiž je totiž v prieskumoch stále na prvom mieste. Ak by Dankova strana skončila pod hranicou zvoliteľnosti, bolo by to obrovské sklamanie pre lídra a SNS by musela uvažovať, ako ďalej.
V ďalšej časti volebného seriálu vám predstavíme Slobodu a solidaritu (SaS).
Účasť SNS vo vláde
- 1994 – 1998: koalícia s HZDS a ZRS
- 1998 – 2002: v opozícii
- 2002 – 2006: mimo parlamentu
- 2006 – 2010: koalícia so Smerom a HZDS
- 2010 – 2012: v opozícii
- 2012 – 2016: mimo parlamentu
- 2016 – 2020: v koalícii so Smerom a Mostom-Híd (pôvodne aj so stranou #Sieť)
- 2020 – 2023: mimo parlamentu