Známy odborník si myslí, že Rusko smeruje k tomu, že vojnu proti Ukrajine prehrá. Feng argumentuje štyrmi faktormi.
Atómovky Rusku nepomôžu
"Prvým je úroveň odporu a národnej jednoty Ukrajincov, ktorá bola doteraz mimoriadna. Druhým je medzinárodná podpora pre Ukrajinu, ktorá, aj keď v poslednej dobe zaostáva za očakávaniami, zostáva široká. Tretím faktorom je povaha moderného vedenia vojny, súťaže, ktorá spája priemyselnú moc a systémy velenia, riadenia, komunikácie a spravodajstva. Posledným faktorom sú informácie. Čo sa týka rozhodovania, Vladimir Putin je uväznený v informačnom zámotku, pretože je pri moci tak dlho. Ruský prezident a jeho národno-bezpečnostný tím nemajú prístup k presným spravodajským informáciám. Ich systému chýba účinný mechanizmus nápravy chýb. Ukrajinci sú flexibilnejší a efektívnejší. V kombinácii tieto štyri faktory spôsobujú, že výsledná porážka Ruska je nevyhnutná,“ napísal Feng pre Economist.
Expert si myslí, že v konečnom dôsledku nepomôže Rusku ani to, že je jadrovou veľmocou. "Nie je to záruka úspechu. Nestiahla sa atómovkami vyzbrojená Amerika z Kórey, Vietnamu a Afganistanu?“ pripomenul Feng.
Odborník spochybňuje tvrdenia, že by Peking nejakým zásadným spôsobom pomáhal Moskve.
„Vzťahy Číny s Ruskom nie sú pevne dané a ovplyvnili ich udalosti posledných dvoch rokov. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nedávno navštívil Peking, kde so svojím čínskym kolegom opäť zdôraznili úzke väzby medzi ich krajinami. Zdá sa však, že táto cesta bola skôr diplomatickým úsilím Ruska ukázať, že nie je osamotené, nie že by to bol prejav skutočnej lásky. Bystrí pozorovatelia poznamenávajú, že kým pred vojnou na začiatku roku 2022 mal byť vzťah Číny voči Rusku bezhraničný, teraz sa vrátil k tradičným princípom nepripájania sa k iným, nekonfrontácie a neútočenia na tretie strany,“ uviedol Feng.
Čítajte viac Ukrajina aj Izrael. Zvládla by EÚ dve vojny?
Samozrejme, dá sa diskutovať o tom, koľko podpory Moskva z Pekingu dostáva. Podľa amerických tajných služieb Čína do Ruska vyváža stále viac strojárskej obrábacej techniky, mikroelektroniky i ďalších technológií. Kremeľ tieto produkty využíva pri produkcii rakiet, tankov, lietadiel a rozličných zbraňových systémov, ktoré môže využiť vo vojne proti Ukrajine.
Až 90 percent mikroelektroniky dovezenej v roku 2023 do Ruska pochádzalo z Číny. Uviedla to agentúra AP s odvolaním sa na zdroje z Bieleho domu, ktoré si neželali byť menované.
„Peking tiež spolupracuje s Moskvou na zlepšení jej satelitných a iných kozmických kapacít na použitie proti Ukrajine, pričom tento vývoj by podľa amerických predstaviteľov mohol z dlhodobého hľadiska zvýšiť hrozbu, ktorú Rusko predstavuje pre celú Európu,“ napísala AP.
Feng prístup Pekingu obhajuje. „Čína sa síce nepripojila k západným sankciám proti Rusku, no systematicky ich neporušuje. Je pravda, že v roku 2023 doviezla viac ako 100 miliónov ton ruskej ropy, ale to nie je oveľa viac, ako nakupovala ročne pred vojnou. Ak Čína prestane exportovať ruskú ropu a namiesto toho ju získa z iných zdrojov, nepochybne to zvýši medzinárodné ceny ropy, čím sa vytvorí obrovský tlak na svetovú ekonomiku,“ tvrdí Feng.
Čínsky profesor opísal aj to, aký výsledok vojny by Pekingu vyhovoval. "Čím dlhšie sa situácia naťahuje, tým väčšie je riziko potenciálne katastrofickej eskalácie, či už v podobe priameho, no neatómového konfliktu medzi NATO a Ruskom, alebo jadrového konfliktu. Eskalácia vedúca k jasnému ruskému víťazstvu by sa možno počítala ako výhra Číny, ale ruský úspech je v každom prípade nepravdepodobným výsledkom. Akýkoľvek vývoj, ktorý by mohol viesť k ruskej porážke, a tým k zvýšeniu americkej moci, by bol pre Čínu zlý. Z dlhodobého hľadiska teda môžu čínski lídri uprednostniť vyrokovaný mier, keď by si Rusko udržalo pod kontrolou Krym, Donbas a ďalšie oblasti východnej Ukrajiny. Čína vyjadrila ochotu sprostredkovať urovnanie konfliktu, ale nebude do toho investovať vážnu snahu ani zdroje, kým obe strany nebudú samy pripravené dosiahnuť dohodu,“ myslí si Feng.
V tejto situácii vyzval nemecký kancelár Olaf Scholz Peking, aby Moskve dohovoril. "Čínske slovo má v Rusku váhu. Požiadal som teda prezidenta Si Ťin-pchinga, aby uplatnil vplyv na Rusko, aby Putin konečne prerušil svoju šialenú kampaň, stiahol svoje jednotky a ukončil túto hroznú vojnu,“ napísal Scholz na sociálnej sieti Twitter (X) počas tohtotýždňovej návštevy Číny.
Čítajte viac Horúca láska medzi Ruskom a Čínou? Moskva je juniorský partner, tvrdí odborník
Čínske nároky?
Mohol by sa Peking na niečo také skutočne podujať?
"Si Ťin-pching dúfa, že bude konkurovať americkej hegemónii prostredníctvom svojej Globálnej bezpečnostnej iniciatívy, ktorá je zameraná na vytvorenie sveta orientovaného na Peking. Vojna na Ukrajine však dostala Čínu do zlej situácie, pretože dúfala, že posilní svoj vzťah s Ruskom, Iránom a so Severnou Kóreou, aby vykompenzovala rozširujúce sa spojenectvo NATO, ako aj USA s ázijskými partnermi, ako sú Japonsko a Južná Kórea, AUKUS a podobne. Čína si však tiež chcela zachovať svoje politické a ekonomické spojenie s Európou a Ukrajinou, s ktorými si vybudovala silné hospodárske vzťahy. Peking by teda pravdepodobne chcel prevziať zodpovednosť za rýchle diplomatické riešenie. Z jeho pohľadu by mohlo ísť o zachovanie status quo po roku 2014. Zaručilo by to asymetrický vzťah Číny s Ruskom pri budovaní silnejších ekonomických a politických vzťahov s Európou,“ povedal pre Pravdu politológ Lawrence Reardon z univerzity v New Hampshire.
Čítajte viac Expert: Rusko a Čína by si dali k veľkej vojne na Blízkom východe pukance
Expert si myslí, že vojna proti Ukrajine ukázala, že Rusko je v skutočnosti vojensky i politicky vyčerpaná veľmoc. "Čína je považovaná za ďalšieho vyzývateľa globálnej hegemónie USA. Čínski podnikatelia trpiaci nadbytočnými kapacitami pokračujú v rozširovaní vývozu zariadení a technológií s dvojakým použitím do Ruska, ktoré za vojnový materiál platí tým, že vyváža do Číny svoje ropné zdroje. Číňania naďalej robia z Ruska oslabený štát, ktorý je teraz od nich veľmi závislý. Ak by Putin na Ukrajine zlyhal, potom by Čína mohla rozšíriť svoju ekonomickú kontrolu nad Sibírou a možno dokonca uvažovať o obnovení strateného územia, počnúc Vladivostokom,“ predpovedá Reardon.