Týždne pred jej vyhlásením sa začalo špekulovať o prvých menách možných kandidátov. O tom, že kandidatúru zvažujú, otvorene hovorí zatiaľ len vedec Robert Mistrík a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš. V kuloároch sa však špekuluje aj o exšéfovi diplomacie Ivanovi Korčokovi a bývalom politikovi Petrovi Weissovi. Väčšina čakala na rozhodnutie prezidentky.
Čo sa týka politických strán, svojho kandidáta zatiaľ plánuje postaviť Hlas a strana Aliancia – Szövetség. Sme rodina aj Saska by podporila Korčoka. Ostatné strany sa touto otázkou budú zaoberať až po predčasných voľbách v septembri.
Čítajte viac Čaputová nebude opäť kandidovať za prezidentku: Viem, že síl na ďalší mandát by nebolo dosť (online)
Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka bol jej nástup spájaný s veľkými nádejami. „Do veľkej miery však bola limitovaný svojím slabým zázemím v parlamente,“ uviedol. Smer a OĽaNO budú podľa politológa jej rozhodnutie v predčasných voľbách interpretovať ako svoje víťazstvo.
Moja funkcia bude naplnená
Čaputová v úvode priznala, že má za sebou štyri profesijne aj ľudsky najťažšie roky svojho života. „Pred oznámením tohto svojho rozhodnutia som musela odhadnúť svoje sily na ďalších, oddnes, potenciálne šesť rokov. A po veľmi poctivom zvažovaní dnes viem, že by tých síl na ďalší mandát nebolo dosť,“ povedala so smútkom v hlase.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Dokončím teda posledný rok svojho mandátu a moja služba v tejto funkcii bude naplnená. Ďalej sa už o druhé volebné obdobie nebudem uchádzať,“ vyhlásila. Posledný rok nebude pre ňu o nič ľahšie ako tie predošlé. „Všetci vieme, že posledné štyri roky boli spojené s mnohými krízami, covidom, vojnou na Ukrajine, energetickou krízou, rekordnou infláciou. Vykonávala som mandát so štyrmi vládami za štyri roky a na jeseň vymenujem piatu,“ povedala.
Čítajte viac Text vyhlásenia prezidentky k rozhodnutiu opäť nekandidovať na post prezidentky
Dôveru ľudí si váži. „Verte mi, že si tento záväzok dôvery plne uvedomujem. Nesklamať ju však znamená robiť túto prácu s plným nasadením a silami. Inak by sa mohlo stať, že prezidentský post bude slúžiť mne a nie ja jemu a krajine,“ zhodnotila hlava štátu. „Mrzí ma pritom, ak sklamem tých, ktorí očakávali aj moju opätovnú kandidatúru.
Osud Slovenska však podľa nej nezávisí od jedného človeka. „Múdri a empatickí ľudia s dostatkom energie viesť Slovensko kandidovali v komunálnych voľbách, kandidujú v parlamentných voľbách a nie je dôvod, aby tak nebolo aj vo voľbách prezidentských,“ povedala.
„Neberte, prosím, moje rozhodnutie nekandidovať ako dôkaz toho, že so slušnosťou sa nedá uspieť. Dajú sa s ňou vyhrať voľby, vykonávať mandát a ostať pritom najdôveryhodnejším politikom. Slušnú a hodnotovú politiku porazí len to, keď jej prestaneme veriť. Ja v ňu stále verím. Moje rozhodnutie je rozhodnutím osobným, keďže dostatok síl, je to, čo významne určuje kvalitu verejnej služby,“ dodala.
„Demokracii a spravodlivosti na Slovensku som sa snažila pomáhať pred prezidentským mandátom, počas neho a budem aj po ňom,“ povedala prezidentka s tým, že naďalej bude robiť svoju prácu s ľudskosťou a empatiou. „Lebo je to práca pre ľudí. Aj keď práve za ľudskosť platíte vysokú cenu svojou zraniteľnosťou,“ dodala hlava štátu.
Smer a OĽaNO to budú interpretovať ako víťazstvo
Jedným z dôvodov, ktorý mohol prispieť k tomu, že kandidovať nebude, je aj spor so stranou Smer, ktorý trvá prakticky od jej zvolenia. Nenávistné prejavy a obviňovanie z toho, že drukuje Západu, je „americkou agentkou“ či poskokom Washingtonu a Georgea Sorosa patria ku každodennej agende Smeru. Strana Roberta Fica útočila nielen na jej osobu, ale aj na jej rodinu a deti. Keďže čelila aj vyhrážkam zabitím, hlava štátu pripravuje žalobu.
V diskusnej relácii RTVS však uviedla, že ju útoky neodradia. „Tento typ útokov, ale aj vyhrážok je niečo, čo ma, obrazne povedané, neuprace,“ povedala Čaputová. „Bol by veľmi zlý signál, ak by si niekto myslel, že toto je spôsob, akým sa efektívne vedie politický boj,“ zhodnotila pred časom Čaputová.
Ústavný súd už raz rozhodol o nenávistných prejavoch poslanca Smeru. Ľuboš Blaha podľa rozhodnutia súdu nesmie prezidentku nazývať americkou agentkou, ani o nej hovoriť ako o vlastizradkyni či agentke cudzích mocností.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Podľa politológa Marušiaka bol jej nástup spájaný s veľkými nádejami a nie všetky splniť mohla. Snažila sa vystupovať ako aktívna prezidentka. „Do veškej miery však bola limitovaný svojím slabým zázemím v parlamente,“ zhodnotil pre denník Pravda s tým, že Progresívne Slovensko, ktoré ju nominovalo, sa totiž do parlamentu nakoniec nedostalo.
„V konflikte s ňou bol nielen Smer, ale aj dominantná strana koalície po roku 2020 OĽaNO. Na rozdiel od Andreja Kisku odchádza bez osobných škandálov,“ uviedol. Rozhodnutiu aj jeho načasovaniu Marušiak rozumie, keďže chce Čaputová zrejme vytvoriť priestor, aby sa mohli profilovať iní kandidáti, ktorých by jej voliči mohli podporiť. „Na druhej strane si myslím, že jej rozhodnutie môžu politici Smeru a OĽaNO interpretovať ako svoje víťazstvo aj počas kampane pred parlamentnými voľbami,“ skonštatoval.
Čítajte viac Zložiť koalíciu bude ťažké, no túžba po moci je silnejšia. Karty môže zamiešať Danko: Hlas a PS sa teraz bijú o druhé miesto
Pozitívne hodnotí jej pôsobenie v oblasti zahraničnej politiky. „Najmä v kontexte reakcie Slovenska na ruskú agresiu proti Ukrajine. Menej šťastné bolo jej pôsobenie vo vnútornej politike, osobitne v kontexte agónie vlády Eduarda Hegera. Otáľanie s ukončením jej pôsobenia prispelo k nárastu preferencií radikálne orientovaných strán ako Smer a Republika,“ myslí si politológ.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
No a čo to znamená pre nadchádzajúce prezidentské voľby, že nebude kandidovať? „V prvom rade to, že nekandiduje politička, ktorá aj napriek tvrdým útokom a početnej opodstatnenej i neoprávnenej kritike si udržiavala vysokú mieru dôvery v spoločnosti. Pre niektorých jej priaznivcov to môže byť sklamanie. V každom prípade to bude výzva pre slovenskú politiku nájsť kandidáta s podobnou mierou dôvery,“ dodáva Marušiak.
Podľa politológa z Ekonomickej univerzity Radoslava Štefančíka to znamená, že každý kandidát bude začínať od rovnakej východiskovej pozície. „Nikto nebude zvýhodnený, pretože už predtým túto funkciu zastával. Samozrejme, známejšie tváre budú mať výhodu, ale do prezidentskej funkcie by predsa nemali vstupovať politicky nevyzreté osobnosti,“ zhodnotil.
Lídri ďakujú, Smer hovorí o plánoch mimovládok
Lídri politických strán poďakovali prezidentke za to dobré, čo pre Slovensko urobila a jej rozhodnutie vzali na vedomie. „Slovenská politika je preplnená egami a krikľúnstvom. Prezidentka Zuzana Čaputová prináša do politiky pokoj a pomoc ľuďom. Jej snaha spájať bude vo verejnom živote chýbať,“ skonštatoval líder Demokratov Eduard Heger.
Jej rozhodnutie nepovažujú za prejav slabosti. „Ale naopak veľkej sily niekoho, pre koho moc nie je tým najvyšším, čo môže dosiahnuť,“ reagoval. V OĽaNO veria, že novým prezidentom sa stane rozhodný človek. „S pevným charakterom, ktorý dokáže brániť Slovensko pred mafiou,“ uviedlo hnutie v stanovisku.
„Zuzana Čaputová štyri roky presadzovala hodnoty demokracie, slušnosti a rovnosti pre všetkých. Zaslúži si za to našu úctu a poďakovanie. Som si istý, že tak bude robiť aj v posledný, piaty rok svojho mandátu, ktorý je ešte stále pred ňou a Slovensko ju v ňom ešte bude potrebovať,“ uviedol líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
„Rozhodnutia prezidentky nekandidovať je mi ľúto, ale plne ho rešpektujem. Osud demokracie neleží na pleciach jedného človeka. Bude ležať na pleciach nás všetkých,“ dodal. Líder Sasky Richard Sulík ocenil prácu prezidentky Zuzany Čaputovej, keďže mandát vykonávala v extrémne ťažkých časoch. K tomu, či SaS postaví za kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka, sa podľa neho vyjadria, keď to bude aktuálne. „Zariadime sa, premyslíme si, koho podporíme na prezidenta alebo či nepostavíme vlastného kandidáta,“ reagoval Sulík.
Smer zaželal Čaputovej, aby sa jej po ukončení mandátu darilo v súkromnom aj pracovnom živote. „Toto rozhodnutie nás neprekvapilo. Mimovládne organizácie financované zahraničím už majú vybraného nového prezidenta, ktorý bude dôsledne pokračovať v liberálnej a mimo slovenských záujmov orientovanej zahraničnej politike Kisku a Čaputovej,“ pokračovala strana.
Foto: Jakub Kotian
K jej rozhodnutiu sa vyjadril aj bývalý prezident Andrej Kiska. Pri jej oznámení necítil hnev ani sklamanie, ale skôr smútok. Rozumie jej a plne ju aj chápe. „Keď človek vchádza do politiky s čistým odhodlaním pomôcť a dostane za to urážky a nenávisť, je to krutá facka. Zažil som to,“ uviedol.
Prezidentka je podľa neho ešte v podstatne ťažšej situácii. „Samotná funkcia dostáva človeka do mimoriadne osamotenej pozície. Kto to nezažil, ťažko to precíti. Položme si otázku my všetci, ktorí ju máme radi. Spravili sme všetko preto, aby cítila prezidentka našu podporu a kandidovala znova?“ pýta sa bývalá hlava štátu.
Špekulácie o prvých menách
O tom, kto by mohol kandidovať v ďalších prezidentských voľbách, sa špekuluje už niekoľko mesiacov, zatiaľ nikto oficiálne kandidatúru neoznámil. Najčastejšie sa zatiaľ skloňujú mená bývalých šéfov diplomacie Ivana Korčoka a Jána Kubiša, vedca Roberta Mistríka a bývalej tváre slovenskej ľavice Petra Weissa.
Foto: FB/Robert Mistrík
Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok zatiaľ priamo neodpovedal, či bude kandidovať za prezidenta. Doteraz uviedol len to, že ak bude Zuzana Čaputová kandidovať, bývalý šéf diplomacie sa o tento post uchádzať nebude. Vyjadriť sa mal po tom, čo prezidentka oznámi svoje rozhodnutie. Denník Pravda Korčoka oslovil, do uzávierky neodpovedal.
Kandidatúru seriózne zvažuje takisto bývalý minister zahraničných vecí a diplomat Ján Kubiš. „Veľmi seriózne to zvažuje, ale nie som ešte úplne rozhodnutý,“ povedal pred mesiacom v relácii Plus 7 dní. Situáciu momentálne mapuje a skontaktovať sa chce so všetkými relevantnými politickými stranami. „Chcem zistiť, aké majú predstavy a ako vidia smerovanie Slovenska do budúcnosti,“ povedal. Ak sa však rozhodne kandidovať, išiel by len ako občiansky kandidát.
Čítajte viac Vyhrať voľby nestačí. Rozhodne koaličný potenciál: Fico sa hnevá, odborníci hovoria jasne
„Nie ako kandidát politickej strany,“ dodal s tým, že podpore niektorej zo strán sa však nebráni. Situáciu mapuje aj preto, aby zistil, či má u ľudí šancu. Podľa jeho slov môže Slovensku svojimi skúsenosťami v riešení krízových otázok v krízových oblastiach prispieť k riešeniu problémov na Slovensku, keďže sa nachádza sa v krízach, ktoré podľa neho nezmiznú.
Ďalším menom, ktoré sa skloňuje, je Peter Weiss. Ten sa viackrát vyjadril, že zatiaľ žiadnu ponuku nedostal. Ak by sa tak stalo, musel by to prebrať s rodinou a zvážiť by musel aj politickú rovinu. O kandidatúre otvorene hovorí aj Robert Mistrík, ktorý kandidoval aj v minulých voľbách v roku 2019.
Foto: FB/Robert Mistrík
Kým vtedy odstúpil práve v prospech Čaputovej, dnes patrí aj on medzi jej kritikov a kandidoval by aj ako jej vyzývateľ. Jeho rozhodnutie však ovplyvnia aj predčasné voľby a zatiaľ nepredpokladá, že by svoje rozhodnutie oznámil skôr.
O kandidatúre hovoril už v januári tohto roka. Návrat do straníckej politiky vylúčil, no stranám chcel pomáhať pri spájaní a aktuálne je aj externým konzultantom Sasky, ktorej chce pomáhať v kampani. Podľa neho má Prezidentský palác „krásnu fasádu a nové ploty“, ale Slovensko má na viac. „Ak pôjdem do prezidentských volieb, tak len ako občiansky kandidát,“ povedal v rozhovore pre Postoj.
Foto: TASR (Jaroslav Novák)
Kandidatúru znova oznámil aj Štefan Harabin, ktorý kandidoval aj v minulých voľbách. V prvom kole získal niečo vyše 14 percent. Svoj zámer potvrdil tento rok pre Aktuality.sk vo februári. Harabin je obžalovaný z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ako aj prečinu schvaľovania trestného činu.
Prezidentskú kandidatúru už potvrdil aj bývalý ústavný sudca Ján Drgonec. Ten bol medzi rokmi 2002 a 2006 poslancom za ANO. Posledné roky sa zviditeľnil ako kritik protipandemických opatrení a je taktiež hviezda alternatívnych a dezinformačných médií. Drgonec bol v minulosti aj členom Súdnej rady. V roku 2019 sa uchádzal aj o miesto ústavného sudcu.
Hlas postaví vlastného kandidáta
Väčšina politických strán sa kandidátom na prezidenta zatiaľ nezaoberá. Viaceré chcú tému otvoriť po septembrových predčasných parlamentných voľbách. Niektoré čakali aj na rozhodnutie súčasnej hlavy štátu. Strana Hlas plánuje postaviť svojho kandidáta, ktorého bude v prezidentských voľbách podporovať.
Líder Hlasu Peter Pellegrini dodal, že Korčok nie je kandidát Hlasu na prezidenta a strana by ho nepodporila. „Nezodpovedá profilu, ako by mal náš kandidát vyzerať,“ povedal. Zuzanu Čaputovú kritizoval za to, že zvažuje nekandidovať. „Je to ako útek z boja, čakal by som viac odvahy,“ zhodnotil Pellegrini. „Nie je to tak, že by som ju motivoval, aby kandidovala, nie som jej fanúšik,“ dodal.
Smer sa bude témou prezidentským volieb a kandidátov zaoberať až po predčasných parlamentných voľbách. „Tie sú pre nás aktuálne prioritou č. 1,“ reagoval hovorca strany Ján Mažgút. Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár uviedol, že jeho hnutie neplánuje postaviť vlastného kandidáta.
Za možného nástupcu Čaputovej označil začiatkom tohto týždňa Korčoka. „Ja by som mal tip na veľmi dobrého prezidenta – Ivan Korčok. Keby bývalý minister kandidoval, určite by sme ho podporili,“ povedal. Aj Saska verí, že Ivan Korčok by bol jej dôstojným nástupcom.
Tohtoročné voľby sú aktuálne prioritou aj pre KDH. Strana Za ľudí sa rovnako prezidentským kandidátom momentálne nezaoberá. Otázku považuje za predčasnú aj SNS. Hnutie Republika bude takisto riešiť prezidentské voľby až po parlamentných. „Hnutie Republika sa však určite do prezidentských volieb zapojí, či už vlastným kandidátom, alebo podporou nejakého spoločného kandidáta,“ uviedlo hnutie.