S politológmi, odborníkmi na kampaň, komunikáciu a marketing sme rozobrali, ako pokračuje kampaň a či a kedy sa dočkáme hlavnej témy kampane. Kým niektorí hlavnú tému vidia, podľa iných sa na ňu ešte len čaká.
Sú dvaja favoriti niečím výnimočným?
Favoriti vo voľbách sú stále dvaja – Peter Pellegrini ako zatiaľ jasný líder prieskumov a na druhom mieste Ivan Korčok. Už v čase, keď líder Hlasu podľa vlastných slov o „prezidentovaní“ ani nerozmýšľal, sa súboj sústredil najmä na nich dvoch. Jedného vnímali ako opozičného kandidáta, druhého ako zástupcu koaličného tábora, aj keď sa proti nemu neskôr postavil jeho vládny partner – líder SNS Andrej Danko.
Čítajte viac Budú hoaxy vládnuť v boji o palác? Nekalé praktiky môžu voličov odradiť. Odborníci: Štát nebojuje dostatočne
Prečo sa Korčok a Pellegrini stali najvýraznejšími postavami? Podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika je to ťažká otázka. Spôsobené je to však tým, že v oboch táboroch – opozičnom aj vládnom – sa vyprofiloval vždy jeden silný kandidát, na ktorého sa viaže aj väčšina hlasov voličov. „Tie sa nedrobia medzi iných kandidátov. Dôležité asi je, že napr. Progresívne Slovensko (PS) či SaS nepostavili vlastného kandidáta. Podobne sa aj Smer rozhodol podporiť Pellegriniho a netriešti tak sily,“ zhodnotil pre Pravdu Slosiarik.
Podobná situácia podľa neho nastala aj v roku 2009 medzi Ivanom Gašparovičom a Ivetou Radičovou. „Tiež v podstate ostatní kandidáti nemali šancu,“ dodal. Analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes hovorí, že napríklad v roku 2014 bolo viacero silných občianskych kandidátov, čo bolo možné vnímať aj ako reakciu na pád Radičovej vlády a potvrdenie úpadku dovtedajších subjektov na stredopravom spektre. „Vynikli akési „primárky“ o to, kto sa v druhom kole postaví proti Robertovi Ficovi a ak by kampaň trvala ešte nejaké dva týždne, mohol to byť pokojne aj pán Procházka,“ skonštatoval.
O päť rokov neskôr však boli na stredopravej scéne dvaja silní kandidáti, ktorí mali v kampani aj v spoločnosti skôr občiansky charakter, aj keď obaja mali politické pozadie – Zuzana Čaputová bola podpredsedníčkou PS, Robert Mistrík mal blízko k SaS. „V národno-sociálnom spektre vyrástol Štefan Harabin najmä vďaka otáľaniu Smeru s predstavením vlastného kandidáta a slabým stotožnením sa jeho elektorátu s osobou Maroša Šefčoviča,“ uviedol Hanes.
Korčok a Pellegrini sú kandidáti so silnou straníckou podporou. Zrod silného občianskeho kandidáta podľa Hanesa limitovali aj dve dôležité skutočnosti. „Nedávne konanie parlamentných volieb, politická nestabilita, ktorá im predchádzala, a nové pravidlá financovania prezidentskej kampane,“ dodal s tým, že predstavenie menej známej osobnosti občanom stojí viac ako 500-tisíc eur a trvá viac ako šesť mesiacov.
Podľa sociológa z agentúry Ipsos Romana Pudmarčíka sa to, či sa vyprofiluje jasná dvojica súperov, alebo má šancu na postup do druhého kola viacero kandidátov, vždy vyvíja organicky. „Závisí to predovšetkým od toho, akí kandidáti kandidujú, aký je ich profil, do akej miery saodlišujú, aká je ich znalosť, aké je veľkosť ich kampane a pod.,“ zhodnotil. Ako príklad uviedol voľby z roku 2019, kedy jasne viedol Maroš Šefčovič, no počas kampane začal strácať aj na úkor Štefana Harabina.
V aktuálnych voľbách je vyprofilovanie silnej dvojice spojené s tým, že Pellegrini patrí dlhodobo medzi najznámejších a najdôveryhodnejších politikov na Slovensku. „Zároveň je podporovaný stranami Smer a Hlas. Navyše, Smer pred poslednými parlamentnými voľbami do veľkej miery k sebe pritiahol aj tzv. antisystémových voličov. Vytvára sa teda jeden veľký blok a kombinácia týchto faktorov prináša základ pre vysoké preferencie,“ zhodnotil Pudmarčík.
Pri Korčokovi je to o intenzívnej reklamnej aj kontaktnej kampani, keďže jeho poznateľnosť bola spočiatku nízka. „Snaží sa zvyšovať svoju znalosť v populácii a rovnako ho podporili strany PS a SaS, čo mu pomohlo dostať sa do pozície hlavného kandidáta opozície. Jej sympatizanti môžu často vnímať najbližšie prezidentské voľby ako snahu o porážku politikov aktuálnej koalície, preto pri nich môže vzniknúť silnejší mobilizačný efekt,“ dodal.
„Diplomat a opozičný kandidát“ vs. „líder, predseda a takmer koaličný kandidát“
Obaja kandidáti zápasia aj so značkami, ktoré ich roky sprevádzajú. Pellegrini bojuje najmä s tým, že veľký rozdiel medzi Pellegrinim – prezidentským kandidátom a Pellegrini – lídrom vládnej strany Hlas a šéfom NR SR viditeľný nie je. Ako chce tieto dve polohy v kampani odlíšiť? „Peter Pellegrini je presvedčený, že Slovensko potrebuje prezidenta ľudí – nie prezidenta politikov, médií, elít či zahraničia. Prezident s priamym mandátom od občanov musí vždy obhajovať ich záujmy. V tomto duchu vedie svoju prezidentskú kampaň a takto prezentuje svoju víziu,“ reagoval predseda Hlasu na otázku Pravdy.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Podľa odborníka na reklamu a komunikáciu Róberta Slováka a politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča medzi týmito dvoma polohami rozdiel nie je. „Obaja sa radi fotia v krojoch a na traktore, jemné rozdiely sú v tom, že kandidát Pellegrini sa musí tváriť ústretovejšie voči všetkým, kým predseda parlamentu Pellegrini je ústretový najmä voči svojmu „šéfovi“ Ficovi,“ zhodnotil pre Pravdu Slovák. „Obaja sa ne šikovne menia na akýsi hybrid Fica a Danka,“ dodal Lenč.
Marketingový stratég Pavol Minár však uviedol, že je potrebné pozrieť sa na to z pohľadu voličov a voličiek, nie z pohľadu nezrozumiteľných právnych ustanovení. „Prečo by mal byť medzi nimi viditeľný rozdiel? Veď štátnická kompetencia je Pellegriniho najsilnejší signál značky,“ uviedol. Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner uviedol, že všetky Pellegriniho tri aktuálne polohy, v ktorých sa nachádza, sú faktom. „Je to v istom zmysle výhoda aj nevýhoda,“ zhodnotil pre Pravdu.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Na druhej strane Korčok bol celý život diplomatom, čo je pre neho prirodzená poloha, v ktorej pôsobil rázne. Post hlavy štátu a účasť v kampani je však niečo nové, v čom už od začiatku pôsobil pomerne neisto. „Na jeho komunikácii je cítiť, že bol diplomat, ťažšie sa prepína do ráznejších vyjadrení, čo sa však v tomto súboji očakáva,“ zhodnotil Slovák s tým, že doteraz bol Korčok zvyknutý dospieť k dohode výhodnej pre obe strany, z tohto súboja však vyjde len jeden víťaz.
Okrem toho nesie nálepku „opozičného kandidáta“. Ako sa jej chce zbaviť a osloviť aj voličov opačného tábora? Korčok opakuje, že na cestách po Slovensku počúva ľudí, medzi ktorými sú aj sklamaní voliči vládnej koalície. „Sami mi hovoria, že nie sú spokojní s tým ako súčasná vláda narába s mocou a rozumejú tomu, že potrebujeme rovnováhu, aby jeden mocenský prúd neovládol všetky ústavné posty,“ povedal pre Pravdu.
Zopakoval, že takúto rovnováhu ponúka. „Vždy, keď sa krajina nebezpečne nakláňa, mal by tu byť prezident, ktorý to bude korigovať,“ reagoval. Na margo nálepky opozičného kandidáta uviedol, že ho podporili ľudia, nie strany. „Netreba tiež zabúdať, že ja nie som stranícky kandidát, pod moju kandidatúru sa podpísalo vyše 40-tisíc občanov a občianok,“ dodal.
Či je dostatočne silným oponentom, alebo sa viac hodí do diplomatického prostredia, uvidíme až po voľbách. Podľa Minára zatiaľ Korčok hovorí buď o tom, „aký je skvelý“, alebo útočí na Pellegriniho. „Zabúda na to, že by mohol niekedy povedať niečo o tom, čo chce urobiť pre Slovensko,“ uviedol marketingový stratég. Podľa Slováka by sa však Korčok ukázal ako silný oponent v priamej diskusii s Pellegrinim.
Argumentačne by podľa neho líder Hlasu pohorel najmä pri obhajobe kontroverzných zákonov, ako je novela trestných kódexov, snaha kryť prehrešky nominantov predchádzajúcich vlád Roberta Fica či správanie koaličných partnerov. „Myslím si, že Pellegrini by mal problém obhájiť niektoré veci aj pred vlastnými voličmi, veď v prieskumoch bola aj väčšina voličov Hlasu proti znižovaniu trestov za korupciu,“ uviedol Slovák. Podľa Cirnera všetko ukáže blížiaca sa ostrá kampaň, diskusie a reakcie na antikampaň. „Musí dôjsť k vzájomnému stretu, aby sa zvýraznili klady a zápory jednotlivých kandidátov,“ uviedol.
Ostatní veľké šance nemajú, ani Matovič
Majú ešte ostatní ôsmi kandidáti čas za niečo vyše mesiaca zaujať? Podľa Minára a politológa Lenča čas zaujať majú stále všetci, no ani jeden z kandidátov nemá na druhé kolo šancu a podľa Lenča nevidno z ich strany zatiaľ ani záujem. „Normálne by som povedala, že už čas nie je, ale, bohužiaľ, dnešná doba ponúka rôzne nástroje šírenia informácií a hlavne dezinformácií, takže sa nedá s určitosťou vylúčiť nič,“ uviedla expertka na reklamu Bubánová.
Nedá sa vylúčiť ani taktická hra. „Napríklad, že sa pán Danko po rozvírení hladiny rôznymi toxickými témam nakoniec vzdá kandidatúry a odporučí svojim voličom voliť pána Harabina,“ uviedla expertka s tým, že to býva chvíľa, kedy voliči nemajú jasného favorita medzi kandidátmi a hodia to práve napríklad Harabinovi. Nie kvôli názorom alebo témam, ale kvôli odporúčaniu a tomu, že to meno už niekde počuli a je im známe. „Bývajú to momenty, ktoré voľby veľmi silno ovplyvňujú,“ hovorí.
Podľa Slováka je však neskoro na to, aby niekto vystrelil štandardnou kampaňou. „Kampaň môžu zásadne ovplyvniť už len neplánované udalosti a muselo by sa stať naozaj niečo výnimočné na to, aby sa vo finálne ocitla iná dvojica ako Korčok a Pellegrini,“ dodal na margo vedúcej dvojice kandidátov. Prekvapením bol podľa posledného prieskume agentúry AKO pre TV Joj však percentuálny zisk lídra hnutia Slovensko Igora Matoviča.
V prvom by ho volilo 4,8 percenta a dostal by sa tak do prvej štvorky. Nadpriemerne podľa prieskumu oslovil voličov v Košickom a Prešovskom kraji, pričom išlo primárne o vekové skupiny od 18 do 33 rokov a od 50 do 65 rokov. Spolu s Kubišom a Forróm zabodoval aj u ľudí s maďarskou národnosťou. Podľa Cirnera však ani napriek prekvapivému zisku nemá šancu na druhé kolo. „Pán Matovič je jedným z najnepopulárnejších politikov. Keby sa volilo tak, že nevolíte len za niekoho, ale zároveň proti niekomu, možno by mal okolo 80 – 90 percent hlasov proti sebe,“ povedal.
Koniec koncov, sám Matovič sa prezidentom ani stať nechce. „Ide mu o mobilizáciu jeho tvrdého jadra voličov, a to sa mu podľa prieskumu darí. Na druhé kolo nemá šancu, má príliš veľa odporcov,“ zhodnotil. Zisk pomerne vysokého percenta si politológ vysvetľuje tým, že pre jeho stálych voličov je stále akýmsi mesiášom. „Charizmatickou osobnosťou a dôverujú mu za každých okolností. Vyjadrujú mu takto podporu v každých voľbách,“ myslí si. Aj odborník na reklamu a komunikáciu vylučuje, že by sa dostal do druhého kola. „Matovičove preferencie sú také, aké má jeho hnutie, lebo jeho hnutie rovná sa Matovič. Na oveľa viac sa už podľa mňa nezmôže a vylučujem, že by postúpil do druhého kola,“ dodal Slovák na margo Matoviča, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zoberie aj časť Korčokových voličov.
Kampaň je zatiaľ také klišé
Odborníci sa zhodli, že doterajšia hra o palác je pomerne nudná. „Jedinou občerstvujúcou novinkou bola „korčokoláda“. Inak sledujeme skôr v kampani také kopírovanie politickej scény, ktoré, zdá sa, rozdeľuje voličov rovnako, ako pri posledných voľbách,“ zhodnotila Bubánová a upozornila aj na nevkusné útoky. „Osobne útoky Andreja Danka na Pellegriniho sexuálnu orientáciu sú nevkusným doplnkom kampane. Aj vstup pána Matoviča na scénu prezidentskej kampane je rovnako nevkusným a neobvyklým javom bez úcty k svojim partnerom v strane a ľuďom vôbec,“ hodnotí.
„Zatiaľ je to celkom klišé, obyčajné a nudné,“ skonštatoval na margo kampane Slovák. Zároveň však podľa odborníka na druhej strane nemáme od prezidenta čakať žiadnu „šou“. „Svojím spôsobom je v poriadku, ak je to nudný suchár. Úlohou prezidenta je reprezentovať krajinu a strážiť rovnováhu síl na žartíky tu máme iných,“ skonštatoval.
Politológ Cirner si myslí, že „nudnosť“ kampane súvisí aj s povolebnou situáciou, kedy sa hlavná pozornosť venuje novele trestného kódexu a protestom. „Takisto je dôležitým faktorom to, že Pellegrini ohlásil kandidatúru pomerne neskoro a jeho taktikou je nechodiť zatiaľ do priamej konfrontácie s protikandidátmi, ani výrazne neútočí na hlavného súpera Korčoka. Skôr sa sústredil na vysielanie vlastných posolstiev a pozitívnu kampaň,“ myslí si.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Slovák si myslí, že sa ani jeden z nich nepúšťa do veľkých a potenciálne kontroverzných tém z istého dôvodu. „Obaja kalkulujú s podporou skupín, ktoré nie sú úplne na ich strane a našľapujú okolo nich opatrne: Korčkok okolo konzervatívcov a Pellegrini okolo konšpirátorov,“ uviedol. Kandidáti však zatiaľ podľa expertky, ale aj podľa dát z prieskumov, získavajú len tých voličov, ktorých už majú. „Považujem to za strategickú chybu komunikácie, lebo špeciálne v prezidentskej kampani ide práve o to, aby niekto získal tých, ktorí sú v politickom košiari svojho protivníka,“ uviedla. Z posledných dát zatiaľ vyplýva, že Pellegrini oslovuje zhruba 15 percent nerozhodnutých voličov KDH a Korčoka zatiaľ zvažuje rovnaké percento voličov Hlasu.
Podľa Minára je však kampaň presne o tom, o čom zvyčajne prezidentská kampaň u nás býva. „Je to niečo ako referendum o tom, či väčšina ľudí súhlasí s dominantnou politickou silou,“ uviedol. Marketingový stratég naopak hodnotí kampaň zatiaľ ako výraznú. „Protesty, ktoré sa opozícii darí veľmi úspešne robiť, sú súčasťou kampane. Je to evidentné na znižovaní percentuálnych rozdielov medzi Pellegrinim a Korčokom,“ zhodnotil.
Čítajte viac Rozpad Matovičovho hnutia? Kto odchádza dnes, len zbadal to, čo už všetci dávno vedia, hodnotí politológ
S touto situáciou podľa odborníka Pellegrini celkom určite nerátal. „A myslím si, že s tým nerátal ani Korčok. Deje sa to takpovediac mimo neho a bez jeho pričinenia. Kampaň je mdlá, lebo súboj dvoch hlavných kandidátov je mdlý, a to najmä kvôli škôlkarskej kampani Korčoka. Myslím si, že ak sa stane prezidentom, nebude to vďaka kampani. Na druhej strane, už z parlamentných volieb sme videli, že ani Pellegrini nerobí výrazné kampane. Preto musel tesne pred voľbami vytiahnuť tému s utečencami,“ uviedol Minár.
Pellegrini tvrdí, že za jeho kampaňou stojí len jeho tím. „Máme v strane interný tím, ktorý už s predsedom spolupracuje roky a ktorý sa podieľal aj na doterajších kampaniach,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa šéfa NR SR Patrícia Medveď Macíková. V predčasných voľbách spolupracoval s niekdajším stratégom, ktorý robil kampaň Andrejovi Babišovi, Marekom Hančom. Spolupráca trvala len niekoľko mesiacov a na prezidentských voľbách sa podľa našich informácií nepodieľa. Korčok pre Pravdu uviedol, že na kampani spolupracuje s agentúrou Komplot Advertising.
Boli stále len dvaja favoriti?
- Odpovedajú expertka na reklamu Simona Bubánová, odborník na reklamu a komunikáciu Róbert Slovák, marketingový stratég Pavol Minár a politológovia Jozef Lenč a Michal Cirner.
Do volieb ostáva niečo vyše mesiaca a zatiaľ sa boj sústredí len na dvoch favoritov, ostatní sú v úzadí. Bolo to tak aj pominulé roky?
- Bubánová: Áno aj v minulosti boli podobné modely pri Zuzane Čaputovej proti Marošovi Šefčovičovi, pri Andrejovi Kiskovi proti Ficovi alebo pri Radičovej proti Gašparovičovi. Existuje ale precedens, kedy si marketéri mysleli, že máme iba dvoch kandidátov, to je prípad Gašparovič vs. Kukan, a pokúsili sa postaviť ďalších, ktorí však spôsobili to, že takmer jasný favorit do druhého kola ani len neprešiel. Nakoniec volilo Slovensko medzi Mečiarom a Gašparovičom, čo bola úplná prehra všetkých voličov z demokratického spektra a, treba pripomenúť, že aj zásadná chyba marketérov.
- Slovák: Ani nie. Naposledy sme si dlho mysleli, že to bude vo finále skôr o Mistríkovi. Ku koncu ho predbehla Čaputová. A ani Kiska nebol od začiatku favoritom na druhé kolo, ak si dobre spomínam, a nakoniec vyhral.
- Minár: Väčšinou áno, možno s výnimkou roku 2004, keď predpokladaný „istý“ účastník druhého kola Eduard Kukan doplatil na túto vnímanú istotu a do prvého kola nešiel dostatočný počet voličov a voličiek a do druhého kola sa dostal Gašparovič. Ľudia potom medzi ním a Mečiarom volili „menšie zlo“. Prezidentské voľby sú pre mnohých účastníkov, ktorí vedia, že nemajú žiadnu šancu na nijaký výsledok, možnosťou urobiť si alebo si zvýšiť znalosť, pripraviť sa na Euro voľby, pripomenúť sa, dostať sa pred kamery apod. Tento „kapitál“ potom chcú zúročiť v ďalšej politickej práci.
- Lenč: Nebolo. Po prvé preto, že v minulosti spoločnosť „žila“ prezidentskými voľbami približne už od decembra v roku pred voľbami. Aktuálna kampaň sa oficiálne začala až po novom roku a aj tú prekryli aktuálne politické súboje a kauzy. Kampaň, hoc oficiálne začala, v podstate žiadna nie je. Väčšina spoločnosti – v rátane niektorých kandidátov – už len očakáva, kedy bude druhé kolo volieb, bo až vtedy sa bude naozaj rozhodovať o tom, kto bude prezidentom republiky. Prvé kolo sa snažia, najmä Peter Pellegrini, len „prežiť“. Tejto situácii nahráva aj fakt, že okrem oných dvoch kandidátov a snáď ešte Štefana Harabina, nik zo zvyšku tých, ktorí kandidujú reálne nechce byť prezidentom, resp. si uvedomuje, že nebude prezidentom a tak v podstate ani nevedie žiadnu viditeľnú prezidentskú kampaň.
- Cirner: Bolo to oveľa viac neistejšie v odhadoch, kto by sa mohol dostať do druhého kola, volebné preferencie boli vyrovnanejšie a kampaň bola ozajstnou kampaňou, to znamená, že prebiehali predvolebné diskusie s kandidátmi, kandidáti sa viac proti sebe vyhraňovali, teraz je to akoby o dvoch skutočných kandidátoch a štafáži, ktorá sa chce na voľbách priživiť, aby získala mediálnu pozornosť a lepšie vyhliadky do eurovolieb, prípadne nejakým spôsobom vydierala hlavných kandidátov a niečo od nich požadovala (napr. pán Danko pána Pellegriniho a podobne).
Téma je aj nie je
Okrem toho sa s blížiacimi sa voľbami bude stupňovať aj antikampaň. „Nezabúdajme, že do kampane sa zapojí aj politický podnikateľ z Trnavy. Obávam sa, že tieto voľby nebudú o témach, programoch, víziách, ale prednostne o antikampani,“ myslí si politológ Lenč. Pôvodne však podľa Bubánovej antikmpaň vôbec nefungovala, práve naopak, z popularity kandidáta uberala.
„Ľudia chceli radšej vidieť slušného a pokojného kandidáta. Dnes sa to však mení a ľudia majú zjavne symptie aj k vyhroteným, kritickým a hádavým kandidátom,“ vysvetľuje expertka. Podľa Slováka sa v doterajšej antikampani objavili len slabé výstrely. Odborníci majú rôzne pohľady na to, čo bude témou a či už vlastne tému kampane poznáme.
Pellegrini napriek tomu, že politika do športu podľa jeho slov nepatrí, vo videu apeloval na to, aby sa hráči z ruskej KHL mohli zúčastniť na májových MS v Česku. Podľa politológa Lenča tým len prekrýva situáciu, ktorá vznikla po prijatí novely trestných kódexov. Podľa politológov sa hlavná téma ešte nevyprofilovala.
„Témy sa objavujú ad hoc ako reakcie na aktuálne politické dianie, zdôvodnenie prečo ten či onen kandidát (ne)kandiduje alebo šírenie dezinformácií o súperoch,“ myslí si Lenč. „Musí dôjsť k stretu hlavných kandidátov, respektíve musí nejakú uchopiteľnú tému, ktorá zaujme voličov, priniesť nejaký ďalší z kandidátov,“ dodáva Cirner. Podľa Bubánovej bude hlavnou témou vzťah k demokracii európskemu ukotveniu Slovenska. „Prejavy týchto tém budú rôzne, ale bude to ich hlavná pointa. Predpokladám, že komunikátormi výbušných tém budú zrejme iní aktéri politického boja,“ dodala.
Minár však tvrdí, že hlavná téma je jasná od začiatku, len sa pomenúva inak. „Prezidentská kampaň u nás zvyčajne býva referendom o tom, či väčšina ľudí súhlasí s dominantnou politickou silou, alebo je proti nej. Hlavnou témou teda je to, či „Fico vyhrá“, alebo nie. Inak povedané, témou je, či ľudia budú chcieť, aby dominantná politická sila mala aj prezidenta (a aby už konečne „bol pokoj“ ako hovorí Pellegrini), alebo že „nemôžu mať všetko“ (ako za Korčoka hovorí PS),“ hovorí stratég.