Problémom má byť aj chýbajúci kritický prístup či ochota férovo diskutovať o nepríjemných témach vnútri hnutia, ako aj navonok smerom k verejnosti. Konkrétne, napätie podľa exčlenov tvorí hlavne nedotiahnutá kampaň a následný nepriaznivý výsledok parlamentných volieb, ale aj iné svojvoľné kroky vedenia, ako bola napríklad uponáhľaná zmena názvu.
Matovičovi priťažilo aj rozhodnutie „okoreniť“ politický boj tým, že sa pridal medzi súperov o post novej hlavy štátu. „Kandidatúra predsedu hnutia Matoviča v prezidentských voľbách, hoci podľa vlastných slov nechce byť prezidentom a kandiduje len formálne, je len poslednou kvapkou v nelogických a mätúcich krokoch vedenia hnutia Slovensko,“ zdôraznili odídenci v stanovisku.
Čítajte viac Matovičovi sa rúca Slovensko. Z hnutia odchádzajú ďalší členovia aj bývalá jednotka kandidátky
Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied to vidí inak. Vyhlásenie podľa neho nehovorí nič nové o Matovičovi, ale skôr veľa vypovedá o jeho signatároch. „Ich kritika prišla až vtedy, keď pochopili, že ich v OĽaNO nečaká žiadna politická budúcnosť, na ich názory v strane nikto nie je zvedavý, lenže vzhľadom na ich nulový politický výtlak bez Matoviča budú irelevantní aj pre hocikoho iného,“ spresnil.
Matovič zatiaľ o odchode členov mlčí. Na sociálnej sieti zverejnil iba fotku plačúceho oka so slovenským znakom namiesto zreničky.
Bývalý poslanec a jeden zo signatárov odchodu Ján Marosz pre Pravdu priznal, že v hnutí sa problémy nechávajú vyhniť a dodal, že Matovič neprijíma žiadnu osobnú sebareflexiu. Veci sa podľa neho riešia v poslednej chvíli a členovia nemajú prístup do straníckej kuchyne. Podľa neho to popiera demokratické princípy a politické ukotvenie stojí len na Matovičovi. „Je to skôr surfovanie na vlnách verejnej mienky, a preto som mal obavu z prezidentských volieb,“ ozrejmil. Podľa Marosza mali členovia minimálny dosah na rozhodnutia a spresnil, že nechce už viac znášať rozhodnutia v poslednej chvíli.
Ozrejmil, že aj počas vlády Matoviča a Euarda Hegera členovia otvorene kritizovali kroky hnutia, ako napríklad spojenectvo s hnutím Sme rodina Borisa Kollára. „Igor Matovič svojou protikorupčnou a ostrou agendou prispieval k zlepšovaniu spoločnosti, ale úprimne si myslím, že ako politik veľakrát zlyhal a svoju dejinnú misiu už splnil a je načase uvažovať o prenechaní kormidla niekomu inému,“ podotkol.
Čítajte viac Heger v OĽaNO skončil. Dík za spoločnú cestu, odkázal Matovič
Aj slepí raz uvidia
Odídenci v stanovisku zdôraznili, že Matoviča opustilo aspoň šesť členov. Podľa bývalého poslanca Jána Marosza hnutie opustili aj ďalší bývalí poslanci a členovia, ktorí nechcú byť menovaní. Zastúpenie v poslaneckých laviciach v parlamente sa však nezmení. "Po viacerých neúspešných pokusoch o zmenu fungovania v rámci hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO), sme sa rozhodli ukončiť členstvo a spoluprácu s hnutím Slovensko pod vedením Igora Matoviča,“ uviedli v spoločnom stanovisku. O ukončenie členstva požiadali Peter Kremský, Mária Šofranko, Veronika Gmiterko, Vojtech Tóth, Peter Liba a Marosz.
Za poslednú kvapku označili odchádzajúci členovia kandidatúru predsedu hnutia v prezidentských voľbách. „Pre nás ľudia s iným názorom nie sú nepriateľmi, spoluprácu a slušnú diskusiu považujeme za veľmi dôležitú,“ dodali. Bývalé OĽaNO má aktuálne 16 poslancov v parlamente, no ani jeden odídenec k nim nepatrí. V stanovisku spomínajú, ako sa členmi a poslancami hnutia stali preto, aby sa zasadili za rozvoj a zlepšovanie života na Slovensku, ako aj očistu verejného života. No zároveň hovoria o tom, ako sa za posledný rok do politiky bývalého OĽaNO dostalo stále viac populizmu, konfliktnosti a politického obchodovania.
Politológ Marušiak hodnotí dianie v bývalom OĽaNO predovšetkým ako búrku v pohári vody. Pripomína, že podobných odchodov tam už bolo viacero – napríklad v prípade Alojza Hlinu alebo neskôr skupiny okolo Eduarda Hegera a iných. „Žiadne volebné obdobie sa Matovičovi nepodarilo udržať jednotný poslanecký klub, v roku 2012 dokázal rozbiť už aj svoju kandidátku. V dnešnom prípade ide o ľudí, ktorí sú už dávno mimo akejkoľvek relevantnej politiky, nie sú ani poslancami,“ zdôraznil.
Podotkol, že všetko, čo Matovičovi vyčítajú, toto hnutie praktizuje od momentu svojho vzniku a „zrejme sú na Slovensku jediní, ktorí to doteraz nevideli“. „Ak zrazu začali vyčítať vedeniu nekritickú a netransparentnú politiku, tak možno povedať, že Matovič robí dnes rovnako transparentnú politiku ako pred voľbami 2020, keď sa „transparentne“ volebnou líderkou strany stala pani Šofranko,“ ozrejmil Marušiak. Bývalí členovia hnutia Matoviča tiež kritizujú, že hnutie žiaľ nie je otvorené diskusii a kritické pripomienky ignoruje alebo bagatelizuje. Z autentického protikorupčného hnutia sa podľa nich stalo prostredie, kde prevládajú individuálne záujmy, v ktorom o všetkom rozhoduje pár spriaznených ľudí a nefunguje vnútorná kontrola.
„S kritikou niečoho, čo po troch rokoch vlády OĽaNO bolo jasné azda aj malým deťom, vystúpili až vtedy, keď zistili, že táto strana už nepredstavuje nijaký výťah k politickej kariére a meno Matovič je z hľadiska ich akejkoľvek budúcnosti iba toxické,“ upozornil. Odídenci takisto ako dôvod uviedli chýbajúci kritický prístup a ochotu férovo diskutovať aj o nepríjemných témach. Hovoria o politickej izolácii a nepremyslených krokoch vedenia, napríklad uponáhľanej zmene názvu z OĽaNO na Slovensko.
Politickú izoláciu pritom podľa politológa zažíva OĽaNO už od volieb. Opozícia s Matovičovým hnutím odmieta spolupracovať a Marušiak priznáva, že za istých okolností by sa Matovič mohol z tejto izolácie dostať von. „Predsa len disponuje poslaneckým klubom. Druhá vec je, že spojenectvo s ním je momentálne pre kohokoľvek bozkom smrti,“ ozrejmil.
Nie sú prví ani poslední
OĽaNO malo vždy problémy s budovaním straníckych štruktúr. Pri Matovičovom hnutí sa často hovorí o politickom subjekte jedného človeka, hnutie nepôsobí v regiónoch po celom Slovensku v takej miere, ako iné strany a pred voľbami vždy skladalo kandidátku úplne nanovo. K postupnému rozpadu a zmenšovaniu klubu Obyčajných ľudí preto v parlamente dochádza pravidelne už desať rokov.
Od roku 2012, keď sa Matovič prvýkrát dostal do parlamentu, ho opustili dokopy približne tri desiatky poslancov. Jedným z prvých bol Alojz Hlina. V volebnom období 2012 až 2016 odišla Helena Mezenská, Mária Ritomská, Štefan Kuffa, Alojz Hlina či Miroslav Kadúc. Niečo podobné sa stalo aj v období 2016 až 2020. OĽaNO začínalo s 19 poslancami, no končilo len s desiatimi. Klub opustili Richard Vašečka, Viera Dubačová, Oto Žarnay, Alan Suchánek, Veronika Remišová, Elena Červeňáková, Soňa Gaborčáková, Jozef Lukáč a Anna Verešová. Následne vo volebnom období 2020 až 2023 hnutie opustila najskôr skupinka okolo Jána Budaja a desať poslancov Občiansko-demokratickej platformy.
Neskôr odišli aj Matovičovi najbližší straníci – Jaroslav Naď, Eduard Heger. Heger zastával vo vláde Igora Matoviča post ministra financií. Po tom, čo po koaličnej kríze podal Matovič demisiu, si stoličky vymenili a miesto predsedu vlády zastáva Heger od roku 2021. Spoločne založili novú stranu s názvom Demokrati a Matovičovi konkurovali v parlamentných voľbách, no nie veľmi úspešne. Kým OĽaNO a priatelia získali necelých deväť percent hlasov, Demokratov vhodili do urny sotva tri percentá voličov, zostali teda pred bránami parlamentu.
Rodinná firma nepochopeného
Aktuálny odídenci z OĽaNO sa zatiaľ po stopách Naďa a Hegera nevybrali. „Viacerých z tých, ktorí odišli z hnutia Slovensko, si vážime a považujeme za odborníkov. Ide ale o pomerne čerstvú vec, nateraz k tomu neprebehla žiadna diskusia. Platí, že Demokrati sú otvorenou stranou a prihlášku si môže poslať ktokoľvek, kto má záujem pracovať v prospech Slovenska,” ozrejmila pre Pravdu hovorkyňa strany Demokrati Martina Kakaščíková.
OĽaNO však nie je svojej povesti o členoch a štruktúrach nič dlžné. Nízky počet členov OĽaNO dlhodobo kritizoval aj bývalý predseda Andrej Danko (SNS). Tvrdil, že hnutie fungovalo ako rodinná firma, v ktorej o miliónoch eur od štátu rozhoduje len štvorica ľudí. Ešte v marci 2016, krátko po parlamentných voľbách Matovič vyhlásil, že chce otvoriť členstvo a stať sa širokým ľudovým hnutím. Zdôraznil, že hnutie nikdy nebude štandardnou stranou, ale chce, aby sa straníkom mohol stať ktokoľvek, kto chce.
Rétoriku následne upravil. Už nehovorí o členoch, ale o akýchsi registrovaných sympatizantoch a dnes hnutie podľa odídencov ešte viac izoluje.