Aké sú šance mesiac pred voľbami? Korčoka brzdí Matovič, Pellegriniho zas Harabin. Dôležitá bude účasť

Od sfinalizovania zoznamu kandidátov boli realizované celkovo štyri prieskumy – AKO pre Joj, Ipsos pre Denník N, NMS pre SME a Focus pre Markízu. S odborníkmi sme rozobrali, aké majú kandidáti šance, či sa môže ešte niečo zmeniť a aké sú kľúčové faktory pri dvoch favoritoch v prvom i druhom kole.

Čítajte viac Boli stále „len dvaja“? Hra o palác bude o tom, či Fico vyhrá, alebo nie. Korčok aj Pellegrini robia chyby

Všeobecné trendy ostávajú rovnaké

Prvé odhady hovorili o takmer 20-percentnom rozdiele medzi Pellegrinim a Korčokom. Čím bližšie sú voľby a čím viac sa kandidáti zapájajú do kampane, tým viac sa kryštalizuje finálová dvojica a rozdiel medzi prvými dvomi miestami sa zmenšuje. Pellegrini však stále ostáva jasným favoritom. Ani jeden z odborníkov nepredpokladá, že v druhom kole by sa proti sebe postavila iná dvojica.

Podpora oboch kandidátov je pomerne stabilná. „Ivanovi Korčokovi pre prvé kolo mierne poškodila kandidatúra Igora Matoviča. V 2. kole sa rozdiel zmenšuje a začína to byť vyrovnané,“ uviedol pre Pravdu analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes. Sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík potvrdil, že obaja ostávajú hlavnými favoritmi s výrazným náskokom pred ostatnými kandidátmi. „Aj pre prvé kolo volieb však platí, že Ivan Korčok je kandidátom s najväčším jadrom, teda s voličmi a voličkami presvedčenými o účasti na voľbách a presvedčenými o výbere tohto kandidáta,“ uviedol sociológ.

Preferenčne ďaleko za nimi nasledujú ďalší. Na treťom mieste by skončil bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorého podpora sa pohybuje od ôsmich zhruba do jedenástich percent. Na štvrté miesto sa dostal líder hnutia Slovensko Igor Matovič. To, že sa po oznámení kandidatúry ocitol na štvrtom mieste, je spôsobené najmä voličským jadrom jeho materského hnutia, ktoré mu ostáva stále verné, takže sa to odzrkadlilo aj na jeho súčasných preferenciách.

Ostatní kandidáti dosahujú nízke preferencie. Na ďalších miestach so ziskom okolo troch až štyroch percent sa nachádzajú bývalý diplomat Ján Kubiš a líder maďarskej strany Aliancia – Szövetség Krisztián Forró. Zvyšní štyria kandidáti (Milan Náhlik, Patrik Dubovský, Andrej Danko a Marian Kotleba) oslovili zhruba jedno až tri percentá voličov. Predseda Slovenského Hnutia Obrody Róbert Švec sa v prieskume nevyskytol, keďže v čase zberu dát ešte nebola známa informácia, že podľa súdu nakoniec môže kandidovať.

Pellegriniho slabinou je neutrálnosť a Harabin

Pellegrini zatiaľ nie je v kampani veľmi výrazný. Spôsobuje to aj tenká hranica medzi Pellegrinim ako šéfom koaličnej strany Hlas a predsedom parlamentu a tým, kto je Pellegrini ako prezidentský kandidát. Aj overená značka a desiatky bilbordov sľubujúcich pokoj na Slovensku majú svoj strop. Šéf Hlasu naráža najmä na Harabina. „Pellegrinimu by hralo do karát, ak by sa v jeho prospech vzdal najmä Harabin,“ konštatuje Pudmarčík. Šéfovi NR SR sa totiž darí okrem sympatizantov Hlasu a Smeru oslovovať aj voličov Republiky (okolo 33 percent), ale aj bývalej koaličnej strany Sme rodina. Zvažuje ho aj istá časť KDH.

K značne vyššej podpore by tak potreboval osloviť aj časť voličov antisystému a udržať si tých umiernených z KDH. „Pre reálny výsledok volieb však bude kľúčové, aké odporúčanie dá svojim voličom a voličkám Štefan Harabin a do akej miery budú Harabin s Dankom konfrontovať Pellegriniho počas kampane,“ uviedol sociológ z Ipsosu. Účasť tejto skupiny na voľbách totiž môže ovplyvniť očakávaný tesný súboj medzi Pellegrinim a Korčokom.

Harabin však naznačil, že sa bude proti Pellegrinimu vymedzovať. Rovnako tak robí aj líder SNS Andrej Danko. „Ak bude jeho kampaň voči Pellegrinimu konfrontačná, jeho podporovateľom nemusí stačiť ani to, ak by ho aj Harabin podporil,“ konštatuje Pudmarčík.

Korčoka brzdí nízka poznateľnosť a Matovič

Ak by Matovič nekandidoval, Korčok by mohol byť na prvom mieste, zhodnotil Hanes. Napriek tomu, že líder hnutia Slovensko už od začiatku hovorí, že prezidentom sa nestane a teoreticky ani nekandiduje, preferenciami jedného z favoritov to otriaslo. Matovič uviedol, že chce ostatných kandidátov konfrontovať, vrátane Korčoka, a to napriek tomu, že jeho podporu v prvom kole stále nevylúčil.

„Korčok zaznamenal mierny pokles podpory v prvom kole, čo je spôsobené vstupom Matoviča do súboja o prezidentské kreslo. Pred ohlásením kandidatúry Matoviča patrili voliči a voličky hnutia Slovensko k výrazným podporovateľom Ivana Korčoka a v prvom kole volieb sa ho chystala voliť väčšina z nich,“ vysvetľuje Pudmarčík.

Elektorát bývalého OĽaNO, špecificky jeho jadro, ktoré sa pohybuje okolo piatich percent, je však do veľkej miery tvorený ľuďmi s vysokou dôverou voči Matovičovi. „Jeho kandidatúra teda prirodzene prispela k prelievaniu preferencií medzi týmito dvomi kandidátmi, nijako zásadne by však nemala znížiť šancu Ivana Korčoka na postup do druhého kola volieb,“ hovorí sociológ Ipsosu.

Pre Korčoka tak bude kľúčové, ako sa pred druhým kolom volieb vyjadrí Matovič, keďže prevažná väčšina sympatizantov jeho hnutia aktuálne plánuje voliť v druhom kole Korčoka. „Ak by však bola Matovičova kampaň útočná voči Korčokovi alebo by prišlo k vyhláseniu, že Matovič svojim voličom a voličkám neodporúča voliť Korčoka, mohlo by to značne znížiť jeho šance na úspech v druhom kole,“ zhodnotil Pudmarčík.

Okrem toho Korčok všeobecne u populácie výrazne zaostáva aj v poznateľnosti. Zatiaľ čo u Pellegriniho je na úrovni okolo 90 percent, u Korčoka dosahuje iba necelých 70 percent. Až 17 percent opýtaných podľa dát NMS pozná Korčoka iba podľa mena alebo tváre a nevie o ňom nič bližšie a 14 percent dospelej populácie ho nepozná vôbec.

Pri Korčokovi sa však ešte v dátach nestihla odzrkadliť podpora kresťanských demokratov, keďže zber agentúry realizovali v čase, keď KDH o podpore rozhodlo. „Je to spôsobené tým, že ešte pred oficiálnym vyhlásením strany bola väčšina voličov a voličiek naklonená voľbe Ivana Korčoka. Tento krok teda pravdepodobne nebude znamenať prílev obrovského množstva nových voličov a voličiek k Ivanovi Korčokovi, no môže to ešte posilniť jeho jadro, teda ľudí, ktorí sú presvedčení, že pôjdu voliť a budú krúžkovať,“ uviedol na margo prelievania voličov v prípade KDH Pudmarčík.

Nerozhodnutí voliči a účasť

Proklamovaná účasť v prvom kole prezidentských volieb je aktuálne okolo 65 percent, pre druhé kolo je to zhruba o dve percentá viac. „Stále teda pozorujeme trend, že ľudia vyjadrujú vyšší záujem o voľby, ako boli reálne účasti v ostatných prezidentských voľbách,“ uviedol Pudmarčík. Obaja kandidáti chcú podľa ich vyjadrení oslovovať kandidátov naprieč politickým spektrom. Ani jednému sa to však v tejto chvíli nedarí. Môžu za to už spomínané faktory. „Pellegriniho v tom limituje kandidatúra Harabina a Korčoka nízka miera poznateľnosti oproti predsedovi NR SR,“ hovorí Hanes. Podpora Petra Pellegriniho je relatívne stabilná a odborníci neočakávajú, že by sa mala v prípade stability na politickej scéne meniť.

Stále platí, že Korčok oslovuje časť voličov Hlasu a Pellegrini zas KDH. „S debatami a finišom kampane má však Korčok potenciál ešte o niečo narásť, a to práve vďaka nerozhodnutým voličom,“ konštatuje analytik NMS. „Nerozhodnutí voliči sú najmä medzi kandidátmi s menším ziskom v prieskumoch (dve percentá a menej), ktorí ešte môžu na základe kampaňového finišu zmeniť svoje rozhodnutie a dať hlas kandidátovi, ktorý má šancu dostať sa do druhého kola, prípadne má k tomu bližšie ako ich súčasný favorit,“ hodnotí Hanes.

Podľa Pudmarčíka zvažujú nerozhodnutí voliči voľbu Pellegriniho aj Korčoka v podobnej miere. „Zároveň však môže často ísť o ľudí, ktorí sa o politiku zaujímajú menej, a teda skôr poznajú a dôverujú Pellegrinimu, ktorý má za sebou aj pomerne intenzívnu kampaň pred septembrovými parlamentnými voľbami,“ uviedol sociológ.

Súboj o prvé miesto je však podľa Pudmarčíka tesný. „Korčok teda má šancu vyhrať aj prvé kolo prezidentských volieb, aktuálne sú však šance vyššie pre Petra Pellegriniho. To, či kartami zamiešajú nerozhodnutí voliči, teraz ešte nie je možné odhadnúť, pretože veľká časť z nich sa rozhoduje v posledných dňoch pred voľbami alebo až vo volebných miestnostiach,“ do­dal.

Čítajte viac Budú hoaxy vládnuť v boji o palác? Nekalé praktiky môžu voličov odradiť. Odborníci: Štát nebojuje dostatočne

Druhé kolo

Všetky spomínané faktory nakoniec ovplyvnia to, ktorá dvojica sa dostane do druhého kola. Zatiaľ ani jeden z odborníkov nepredpokladá, že z boja jedenástich kandidátov by si Slovensko nakoniec volilo z inej dvojice než Pellegrini verzus Korčok. Podľa Hanesa preto nie je potrebné vzdávať sa v prospech niekoho v prvom kole. Obom by viac pomohla deklarovaná podpora v druhom kole od neúspešných kandidátov.

Ak však odporučia svojim voličom ostať doma, na mobilizáciu jednotlivých táborov to môže mať negatívny vplyv. Napríklad až deväť z desiatich podporovateľov Harabina zatiaľ v druhom kole zvažuje voľbu Pellegriniho. „V minulých voľbách sa veľká časť podporovateľov Harabina na druhom kole prezidentských volieb nezúčastnila. Podobný trend vidíme aktuálne aj v dátach Ipsosu, pričom približne až tretina z nich tvrdí, že ak by bolo druhé kolo v zložení Pellegrini verzus Korčok, k urnám by neprišli,“ uviedol Pudmarčík.

Väčšina Harabinových voličov, ktorí by voliť v druhom kole išli, by momentálne hlasovala za Pellegriniho. V druhom kole zatiaľ vidíme náskok Pellegriniho, ktorý vďaka spomínanej lepšej poznateľnosti oslovuje aj časť opozičných voličov, ktorí Korčoka buď nepoznajú, alebo sa s ním nestotožňujú. „Uvidíme, ako s priazňou konzervatívnych voličov pre Ivana Korčoka zamieša vyjadrenie podpory od KDH,“ zhodnotil Hanes.

Z dát Ipsosu však vyplýva zaujímavá vec. „Pellegriniho by v druhom kole volili najmä voliči a voličky strán Smer, Republika, SNS a Hlas, pričom podporovatelia prvých uvedených strán by ho volili častejšie ako podporovatelia Hlasu,“ uviedol sociológ. To znamená, že zo spomínaných štyroch strán má paradoxne v domovskej strane Hlas Pellegrini najnižšiu podporu. Podľa prvej voľby by Pellegriniho v druhom kole volilo 97 percent voličov Smeru, 95 percent voličov SNS, 89 percent voličov Republiky a iba 86 percent voličov Hlasu.

Približne pätina voličov Hlasu preferuje v druhom kole prezidentských volieb Korčoka. „Elektoráty strán Smer, SNS a Republika sú častejšie presvedčené o tom, že v druhom kole budú voliť Pellegriniho, ako sami voliči a voličky Hlasu,“ dodáva Pudmarčík. Rovnako by Korčoka v druhom kole volilo aj takmer 19 % ľudí, ktorí v posledných parlamentných voľbách volili Hlas.

Ostatní stále bez šance

Žiadne väčšie prekvapenie sa tak v druhom kole zrejme konať nebude. „Odstup ostatných kandidátov je viac ako 20 percentuálnych bodov, a preto nie je pár týždňov do volieb priestor na rast niektorého z ďalších kandidátov. Bola by na to potrebná masívna kampaň a výborné výkony v debatách, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou neudeje,“ skonštatoval Hanes.

Analytik NMS dodal, že efekt by sa zrejme nestihol pretaviť do vysokého nárastu podpory niektorého z kandidátov mimo dvoch favoritov. Málo pravdepodobné je to aj podľa Pudmarčíka. „Štefan Harabin a Igor Matovič, ktorí sa nachádzajú na treťom a štvrtom mieste, dosahujú v meraní dôvery pomerne nízke čísla,“ uviedol sociológ z Ipsosu.

„Výrazne zmeniť tento ukazovateľ je pre politické osobnosti v krátkom čase takmer nereálna úloha, preto sa nedá predpokladať, že niektorý z týchto kandidátov by mohol začať získavať také preferencie, aby mohol zabojovať o postup do druhého kola,“ dodal Pudmarčík.