Pravda oslovila viacerých neúspešných kandidátov z volieb v rokoch 2014 a 2019. V prvom zo série rozhovorov ste sa mohli dočítať, ako si na kampaň spomína František Mikloško. V druhom rozhovore sme sa pýtali na kandidatúru Bélu Bugára. V treťom rozhovore, ktorý si môžete prečítať nižšie, priblíži pohľad na svoju predvolebnú kampaň Pavol Hrušovský. Na otázky odpovedal pred druhým kolom.
Pavol Hrušovský v rozhovore hovorí:
- prečo jazdil po Slovensku autobusom,
- aký „darček“ dostal od ľudí v kampani,
- ako vnímal vtedajšieho nováčika Andreja Kisku,
- či bola v kampani prítomná nenávisť,
- či by kandidoval znova.
Ako si spomínate na svoju kandidatúru v roku 2014, čo vás vtedy k tomu viedlo? Kedy padlo rozhodnutie? Dlho ste zvažovali rozhodnutie uchádzať sa o prezidentský úrad?
Bolo to jedno z mojich najťažších politických rozhodnutí, ktoré som urobil. Dlho som zvažoval, konzultoval s tými, ktorí ma navrhovali, aj s tými, ktorí mi neodporúčali kandidovať. Je to vec presvedčenia, že človek pôsobiaci v politike by už časom mohol nadobudnúť isté skúsenosti, ktoré by ho predurčovali uchádzať sa o dôveru občanov a najvyššiu ústavnú funkciu. Samozrejme, že s odstupom času človek hodnotí aj toto rozhodnutie trošku inak, ako vtedy. Fungovala vtedy trošku emócia, rodina, politické a stranícke okolie. To všetko dohromady ma presvedčilo o tom, že by som to mohol skúsiť a urobiť všetko preto, aby som urobil, čo som mohol, aby som bol úspešným kandidátom a zvoleným prezidentom. Občania rozhodli inak, vždy som rešpektoval právo iného väčšinového názoru spoločnosti a s pokorou som prijal výsledok.
Čítajte viac Bugár o kandidatúre v roku 2019: Útočili na mňa kvôli vražde novinára. Smer dnes robí veci, ktoré by za nás neotvoril
Povedali ste, že niektorí vám neodporúčali kandidatúru. Čo bolo ich hlavným argumentom?
Z funkcie, ktorú som zastával, akoby som bol cítil, že tí, ktorí mi hovorili zostaň medzi nami, ako poslanec národnej rady, skúsený politik a predseda Národnej rady SR, bolo by lepšie pre nás aj pre spoločnosť, aj pre fungovanie zákonodarného orgánu, keby som takéto rozhodnutie neprijal. Nakoniec zostanete sám a rozhodnúť sa musíme vy, a to riziko najväčšie, riziko úspechu a neúspechu si musí znášať sám.
Pamätáte si, čo bolo leitmotívom vašej kampane?
Prezidentské voľby nie sú o programoch, ponukách, ktoré sú len návnadou na získanie voliča. Prezidentské voľby sú o istej zodpovednosti za krajinu. Je to funkcia najvyššia, kde si človek musí uvedomiť zodpovednosť o to viacej. S takýmto postojom som aj zobral moju kandidatúru. Hlavným motívom mojej kampane bol pokoj, lebo už aj vtedy v spoločnosti narastalo napätie. Pokoj, poriadok, odvaha, ísť do toho s plným vedomím zodpovednosti každého jedného občania Slovenskej republiky za krajinu. Toto som zdôrazňoval, že to nie je vec zodpovednosti jednotlivca, ale všetkých nás.
Prvý duel prezidentských kandidátov Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho pred rozhodujúcim druhým kolom volieb. 28. marec 2024
Ktorý bol podľa vás najsilnejší moment vašej kampane?
Tých momentov bolo viacej. Najlepšie som sa cítil vo všetkých volebných kampaniach, keď som mohol čo najviac času venovať osobnej kampani na uliciach miest a obcí Slovenskej republiky. Pri voľbách na funkciu prezidenta som zvolil taký zvláštny spôsob, objednal som si autobus, ktorým som so svojím volebným štábom, ktorý pripravil istý itinerár zastávok po celom Slovensku, chodil a rozprával sa s ľuďmi, počúval, vysvetľoval, vyvracal ich argumenty. Takýto osobný kontakt má najväčšiu výpovednú hodnotu o tom, v akom stave sa krajina nachádza. Prebehne tam niečo medzi tým, s ktorým diskutujete, a medzi vami, čo si myslí o vás, o krajine, politikoch. To bolo vždy dôvodom na celovečernú analýzu toho dňa a rozmýšľať nad tým, ako tých ľudí neokabátiť a ľudsky, osobne vykonávať túto funkciu a zodpovedne ich presvedčiť.
Čo také vám najviac utkvelo zo stretnutí s ľuďmi? Dostali ste od nich nejaký „darček“?
Dostal som jediné – aby sme ľudí neklamali a hovorili pravdu, aj keď bolí, aby sme boli otvorení, zodpovední, svedomití, aby sme viedli tú krajinu tak, ako sa patrí. Krajina je pestrá čo do názoru. Mám rád keď si môžem vypočuť aj odlišné názory ako mám ja. Dostali sme aj na autobuse defekt na Orave. Pol dňa sme čakali v mraze na to, kým nám ho opravia, inak bola kampaň príjemná. Pre má osobne to bola veľká skúsenosť a nikdy na to nezabudnem, aj keď ten výsledok nebol taký akoby som si želal. Skúsenosť zostala vo mne.
Boli ste vtedy sklamaný z výsledku 3,3 percenta hlasov, ktorý ste dosiahli? Čo vám nehralo do karát? Čo by ste urobili inak?
Začínal som vtedy tak, že som chcel, aby som bol občianskym kandidátom, no získaval som aj stranícku podporu koaličných strán. Vznikla zvláštna situácia podobná tej ako je teraz. Aj vtedy jedna zo strán, ktorej predsedom bol bratislavský župan Pavol Frešo zrazu zmenil v polovičke volebnej kampane názor. Stiahol podporu na moju kandidatúru. Vyvíjalo sa to dosť dramaticky. Zostal som akoby sám, hoci som reprezentoval isté hodnoty, ktoré iní nezdieľali. Možno aj to pomýlilo ľudí, keď sa rozhodovali. Ľudia majú vo finálnej fázy tendenciu prikláňať sa k väčšej pravdepodobnosti zvoliteľnosti niektorého z víťazov. Preto tie moje percentá boli také, ako som nečakal, ale ďakujem aj za ne.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
S kým ste vtedy mali najviac názorový prienik v témach a kto bol váš najväčší oponent?
Všetci navzájom sme si boli oponenti, pretože kandidáti nie sú kamaráti, kandidáti sú súperi, a tak sa voči sebe aj správajú. Snažil som sa byť vždy slušný, voči tým druhým, a myslím, že ten rešpekt predo mnou mali a to, že nesúhlasili ideovo alebo inak s mojimi názormi, nevyvolávalo konflikty. Vtedy tam bol Milan Kňažko, s ktorým sme si ideovo nerozumeli, ale zase sme sa dlhé roky poznali a myslím, že sme dostatočne využívali čas volebnej kampane na presadzovanie či už jedného, alebo druhého názoru, ale nikdy to neprinášalo nenávisť tak, ako sme svedkami teraz. Bol tam pán Kiska ako niekto nový, ktorého Slovensko nepoznalo, tam sme sa tiež skúmali navzájom jeden druhého, čo môže ten druhý čakať. Súťaž je plná aj napätí, nervozity vyplývajúcej z očakávaného výsledku. Myslím, že pre mňa to bola veľká škola politiky a poznania celej krajiny.
Išli by ste do toho znova?
Asi nie. Človek musí v istej chvíli prenechať miesto iným. Dochádza ku generačným a názorovým zmenám a to treba rešpektovať. Som za to, aby sa objavovali aj v politike nové talenty, aj pri kandidátoch na prezidenta, noví a dôstojní reprezentanti štátu a zodpovednosti za ďalší osud krajiny.
Aktuálnu prezidentskú kampaň označujú odborníci za nudnú. Aké šance majú podľa vás Peter Pellegrini a Ivan Korčok? Kto bude novým prezidentom? Aký scenár je podľa vás najviac pravdepodobný?
Nerád používam frázy, ale v tejto chvíli si dovolím povedať, že ním bude ten, ktorý získa dôveru občanov v druhom kole prezidentských volieb. Každý kandidát si zvolil svoju stratégiu, netreba zazlievať niekomu, že sa nepodriadiť vôli toho druhého. To sú rozdielne osobnosti, ktoré sa dostali do druhého kola. Záleží na týchto dvoch týždňoch, ako dokážu osloviť tých, ktorí volili iných a je im bližší jeden alebo druhý. Ťažko teraz predvídať výsledok. Keď som sa rozprával s viacerými ľuďmi, čakali opačný výsledok v prvom kole, ale to sú voľby, demokracia, slobody. Treba aj nad všetko ostatné sa povzniesť, či niekto v kampani urobil alebo neurobil chyby, či sa mal alebo nemal zúčastniť televíznych alebo rozhlasových relácií viac pred voľbami. Za to si zodpovedá každý jeden kandidát sám.
Čítajte viac Mikloško: Po debate v RTVS som zapochyboval o priamej voľbe. Prečo ho kedysi porazili Harabin a Kotleba?
Povedali ste, že leitmotívom vaše kampane bol pokoj. S týmto motívom operujú v kampani obaja kandidáti. Obsiahli túto tému?
Znova, aby to nebolo len frázovité vyjadrovanie istých pocitov, ale aby to bol aj úprimný záujem realizovať to čo hovorím aj v najvyššej ústavnej funkcii. Tam nie sú rozdiely, čo pozorujem medzi jedným a druhým kandidátom. Je pravdou, že pán Korčok nemá toľko politických skúseností, čo ale nemusí byť až tak na škodu, ako má pán Pellegrini, ktorý prešiel všetkými najvyššími ústavnými funkciami okrem prezidentskej. Dokázať vedieť odkomunikovať s tými kandidátmi, kto má a kto nemá väčšiu šancu, aby svoju minulosť, pôsobenie vo verejnom živote dokázal zúročiť tak, aby mu verili.
Vidíte v súčasnej kampani nejaký opakujúci sa prvok, ktorý vám pripomenul obdobie, kedy ste vy kandidovali?
Ani nie. Možno vtedy tie diskusné relácie boli pripravené lepšie. Pamätám sa, že všetci kandidát, ktorí kandidovali, boli pozývaní do diskusií. Bol zvolený model, že televízie a iné média podľa prieskumovej mienky zostavili poradie kandidátov. Jedna z televízií zavŕšila prezidentskú kampaň prvými piatimi kandidátmi v poradí podľa prieskumov preferencií a uzatvorili kandidátsku kampaň. Toto je možno iné, že menej sme sa mali možnosť dozvedieť v priamej konfrontácii kandidátov, kto to ako s funkciou zamýšľa.
Pred druhým kolom sa ešte očakáva špinavá kampaň – bolo to tak ako v roku 2014?
Takto by som to nevulgarizoval. Nemám rád ani v politike termín boj, ale politický zápas. V ňom už nech každý zváži aké prostriedky v akej intenzite dokáže využiť, ale vždy som sa snažil, aby som nevulgarizoval, v inom nevidel nepriateľa, aby nesúhlas sa nedostal na úroveň nenávisti.
Pôjdete voliť? Viete koho?
Samozrejme. Rozhodujem sa, ale už na 99 percent som rozhodnutý.