Od čoho všetkého závisí volebná účasť? Čo mobilizovalo ľudí v predchádzajúcich prezidentských voľbách?
Čítajte viac Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným
Na voľbách 2024 sa odrazila polarizácia
V prvom kole tohtoročných volieb malo Slovensko historicky najvyššiu účasť od roku 1999 – takmer 52 percent. Odborníci predpokladajú, že by mohla byť v druhom kole podobná, ale aj vyššia. Podľa Miroslava Řádeka, politológa z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, sa v prezidentských voľbách 2024 čiastočne odrazila polarizácia spoločnosti, ktorá narastala po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, po pandémii covidu, vojne na Ukrajine a nasledujúcej vysokej inflácii.
Ďalším dôvodom polarizácie je aj mocenská zmena trestnej legislatívy, chystaná zmena postavenia verejnoprávnych médií, hrubé riešenie otázky životného prostredia či zavádzanie v zahraničnej politike zo strany vládnej koalície. „Sú to témy, ktoré slúžia opozícii na mobilizáciu ľudí na námestia a do volieb – na čo vzápätí reaguje mobilizáciou svojich voličov vládna koalícia,“ konštatuje Řádek.
Podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika je ťažké hľadať len jeden faktor, prečo účasť v predchádzajúcich voľbách klesala. „To, čo je iné v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, je, že tieto prezidentské voľby sa konali relatívne krátko po parlamentných. Veci sa javia tak, že porážka súčasných opozičných strán v parlamentných voľbách mobilizovala v prezidentských voľbách, aj vďaka viacerým krokom súčasnej vlády, práve opozičných voličov,“ zhodnotil.
Volebná účasť bola s výnimkou rekordného roka 1999 a druhého kola v rokoch 2009 a 2014 pod 50 percent. Na voličov do veľkej miery vplývajú aj televízne diskusie, aj keď je ťažké ich vyhodnotiť. „Predpokladá sa, že výkon kandidátov v nich môže voliča ovplyvniť k príklonu alebo odklonu od daného kandidáta,“ hovorí Slosiarik. Za prvú televíznu debatu, ktorá dokázala zmeniť výsledok prezidentských volieb, sa považuje debata medzi vtedajšími kandidátmi na prezidenta USA – senátorom Johnom F. Kennedym, nominantom demokratov, a viceprezidentom Richardom Nixonom, nominantom republikánov, z roku 1960.
Mnohí pozorovatelia vtedy považovali víťazstvo Kennedyho v prvej debate za zlom vo voľbách. Prieskumy totiž ukázali, že Kennedy prešiel z mierneho deficitu do mierneho náskoku pred Nixonom a nakoniec voľby vyhral. Nixon v prvej debate odmietol mejkap, čo na čiernobielych obrazovkách zvýraznilo strnisko na jeho tvári. Počas debaty sa začal potiť a slabý výkon pripisoval zraneniu kolena, po ktorom musel byť hospitalizovaný pre stafylokokovú infekciu. „Práve vďaka tejto debate si sympatie získal kandidát Demokratickej strany,“ hodnotí Řádek.
Tvrdý dosah televíznych duelov
Na Slovensku boli televízne debaty mimoriadnou mediálnou udalosťou s dosahom na tvrdé dáta z volieb už pri prvých priamych voľbách. „Pred prvým kolom bolo Slovensko v napätí, či do druhého kola postúpi žena – Magda Vášáryová. Najmä pre pokazenú diskusiu v najsledovanejšej televízii bolo po tejto debate jasné, že v druhom kole sa stretnú Vladimír Mečiar a Rudolf Schuster,“ skonštatoval Řádek.
Čítajte viac Volíme hlavu štátu: Každý prezident zatiaľ posunul hranice. Účasť je kľúčová, najviac ľudí zmobilizoval Mečiar
Faktorov, ktoré vplývajú na samotnú účasť vo voľbách, je podľa Slosiarika mnoho. Ide napríklad o tzv. právny faktor, kde sa zvykne zaraďovať určenie termínu volieb, s ktorým sa aj na Slovensku často „špekuluje“. „Ďalej to môže byť inštitucionálna dôvera, teda dôvera v demokratické inštitúcie, ale aj dôvera vo férovosť volieb ako takých či celková nálada v spoločnosti – ak sú ľudia depresívnejší, tak sa znižuje ich záujem o účasť vo voľbách,“ uviedol šéf Focusu.
Ďalším faktorom môže byť aj to, ako spoločnosť pristupuje k politickej socializácii. „Inak povedané, či sa v rodinách a vo vzdelávacích inštitúciách venuje dostatočná pozornosť výchove k aktívnemu občianstvu, vo všeobecnosti totiž účasť rastie so vzdelaním. Samozrejme, svoju úlohu zohrávajú aj psychologické faktory, z ktorých sa spomína predovšetkým motivácia jednotlivcov zúčastniť sa volieb,“ vysvetľuje sociológ.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V neposlednom rade je tu aj faktor počasia, ktorý sa väčšinou skúma v kontexte nepriaznivého počasia a slabšej motivácie ísť na voľby. „Výsledkom čoho je neúčasť,“ uviedol Slosiarik. Doterajšie predpovede hovoria o volebnej sobote pod mrakom, miestami bude slnečno. Podľa politológa môžeme všeobecne hovoriť o tom, že vyššia účasť nemusí automaticky znamenať občiansku zodpovednosť, ale môže byť prejavom spoločenského napätia. „Keď sa obzrieme za našou modernou politickou históriou, vidíme, že volebná účasť bola najvyššia v ére tzv. konfliktu o charakter štátu – teda koncom 90. rokov minulého a na začiatku súčasného storočia. Politický dej ostatných mesiacov začína na Slovensku pripomínať práve túto éru,“ myslí si Řádek.
„Priznám sa, že účasť v druhom kole si stále netrúfam zodpovedne odhadovať, i keď by som čisto matematicky očakával o niečo nižšiu účasť – ak sa, prirodzene, v záverečných dňoch a hodinách pred druhým kolom neudeje nič významnejšie,“ hovorí politológ. Čo mobilizovalo voličov v predchádzajúcich voľbách?
Voľby 1999: plebiscit o Mečiarovi
V prvých priamych voľbách kandidovalo celkovo desať kandidátov. SNS nominovala Jána Slotu, ktorý kandidoval najmä preto, aby si posilnil vnútornú pozíciu v strane voči podpredsedníčke Anne Malíkovej. Prvou ženskou kandidátkou v histórii sa stala diplomatka, politička a bývalá herečka Magdaléna Vášáryová, ktorá pred časom pre Pravdu povedala, že kandidovať nebola jej myšlienka. „Nesnívala som o tom. Pokiaľ viem, ponuku kandidovať dostali aj nejakí muži, no tí odmietli. Nakoniec skončili u mňa,“ spomínala. „Išla som proti vláde Dzurindu, čo bola nepríjemná vec. Ale rozhodla som sa, že budem prvou ženou, ktorá bude kandidovať,“ povedala.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Kandidovať sa znova rozhodol aj exprezident Michal Kováč. Už od začiatku však boli favoritmi Rudolf Schuster ako kandidát vládnych strán, ktorý si kvôli prezidentským voľbám založil Stranu občianskeho porozumenia, a šéf HZDS Vladimír Mečiar. Práve obava z návratu Mečiara bola pre tieto voľby charakteristická. „Prvé voľby boli prvým plebiscitom o Mečiarovi po jeho porážke v parlamentných voľbách v roku 1998. Ľuďom bolo jasné, že ak chceme patriť k Západu, predseda HZDS nemôže byť na čele štátu,“ povedal Řádek.
„Aj preto sa v koalícii dlho hľadala zhoda na priamej voľbe prezidenta, pretože sa časť koaličných strán obávala, že v nej Mečiar zvíťazí,“ uviedol Slosiarik. Dohoda na priamych voľbách, ale aj na kandidátovi sa vo vtedajšej štvorkoalícii rodila ťažko. Nakoniec sa dohodli – strana SOP sa vzdala jedného ministerského postu výmenou za podporu Schustera vo voľbách. Na kampaň mali vtedy všetci výrazne menej času. Podľa vtedy platného zákona sa mohla začať 15 dní a skončiť sa 48 hodín pred začiatkom prvého kola. Obmedzenia platili do roku 2014. K urnám pristúpili v prvom kole takmer tri milióny voličov (takmer 74 percent) a v druhom kole ešte o dve percentá viac.
Voľby 2004: šok z pár tisíc hlasov
Aj v týchto voľbách sa Mečiar opäť pokúsil o návrat. Medzi dvanástimi kandidátmi boli aj Schuster, František Mikloško, Martin Bútora, Eduard Kukan a Ivan Gašparovič. Favoritmi boli Mečiar a Kukan, pričom prieskumy jasne ukazovali na Kukana. „Rok 2004 priniesol šok z niekoľko pár tisíc hlasov, ktoré chýbali Kukanovi na postup do druhého kola,“ uviedol Řádek.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Kukan nakoniec skončil na treťom mieste za Gašparovičom, pričom ich delilo len necelých štyritisíc hlasov. „Podstatné bolo, že vtedajšia koalícia sa nedokázala dohodnúť na jednom kandidátovi, a tak sa hlasy politického spektra, ktoré by inak zbieral prevažne Kukan, rozdelili aj medzi Schustera, Mikloška a Bútoru,“ uviedol Slosiarik. Mediálne silne prepieraná bola aj jeho komunistická minulosť, čo s určitým dešpektom vnímala práve časť voličov, ktorá vo voľbách podporila Mikloška či Bútoru.
Kukan v roku 2019 v rozhovore pre HN uviedol, že výsledky prieskumov uspokojili jeho fanúšikov a čiastočne aj vedenie strany. Favorit volieb to má podľa neho niekedy najťažšie. Ponaučením podľa neho bolo to, že treba kampaňovať, dokedy sa dá. „Volám to Kukanov syndróm. Moje meno vojde do politologickej histórie,“ opísal pred piatimi rokmi. „Gašparovičovi sa oplatilo odísť z HZDS a vo voľbách napriek tomu, že kandidoval ako občiansky kandidát, získal podporu strany Smer,“ hovorí sociológ. Gašparovič nakoniec v druhom kole nad Mečiarom vyhral o viac ako 300-tisíc hlasov.
Voľby 2009: neistá Radičová v koalično-opozičnom boji
O päť rokov neskôr malo Slovensko takmer prvýkrát na čele štátu ženu – Ivetu Radičovú. Bola jednou z troch ženských kandidátok, ktoré sa popri ďalších štyroch mužoch uchádzali o palác. Ani v jej prípade myšlienka kandidovať nevznikla v jej hlave. „Nápad vznikol v radoch SDKÚ. Nebudem zastierať, že som sa tej myšlienke a nápadu pomerne dlho a silno bránila,“ povedala pred časom pre Pravdu.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Čítajte viac Politická (ne)kultúra, „mačovské“ strany a útoky... Po 20 rokoch nekandiduje žiadna žena. Ide Slovensko rodovo vpred?
„Do prezidentského súboja som išla z opozície v časoch, keď Smer s koalíciou mali skoro 70-percentnú podporu verejnosti a mali veľmi silného kandidáta – úradujúceho prezidenta Gašparoviča,“ uviedla. Navyše Radičovú nepodporili konzervatívci z KDH a súčasne si verejnosť nebola istá, či Radičová chce byť prezidentkou. Sama o sebe hovorila s veľkou skepsou a veľké šance na víťazstvo si nedávala.
„Podľa toho aj dopadlo druhé kolo volieb, ktoré stvorilo zatiaľ jediného znovuzvoleného prezidenta Gašparoviča,“ hovorí Řádek. Slosiarik zhodnotil, že išlo o koalično-opozičný súboj Gašparoviča a Radičovej. „Gašparovič do kandidatúry išiel už s podporou vládnych strán Smer a SNS. V kampani sa preberali sociálne a ekonomické témy, ktoré boli pokračovaním ideového súboja Smeru a SDKÚ,“ uviedol. Prezidentský súboj v roku 2009 prilákal k urnám v prvom kole takmer 1,9 milióna voličov a v druhom viac ako 2,2 milióna voličov.
Voľby 2014: hľadanie antiFica
O päť rokov a dve vlády neskôr Slovensko žilo v ére jednofarebnej vlády Smeru a cieľ aj mobilizačný faktor boli jasné. Keďže Gašparovič už kandidovať nemohol, do boja sa rozhodol ísť vtedajší premiér Robert Fico. „Rok 2014 bol o hľadaní antiFica, pretože na Slovensku vládla jednofarebná vláda Smeru, čo nebolo napokon šťastné ani pre samotného Fica, pretože to bola éra, na kauzy ktorej v podstate dopláca dodnes,“ uviedol Řádek.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Aj kampaň teda prebiehala počas jednofarebnej vlády a ako prvý ohlásil svoju kandidatúru dovtedy pre veľkú časť slovenskej verejnosti neznámy podnikateľ a filantrop Andrej Kiska. „Pre voličov Kisku sa stal silným faktorom voľby antificovský motív. Fico išiel do kandidatúry ako úradujúci premiér, čo pravdepodobne časti jeho voličov prekážalo,“ myslí si Slosiarik.
V roku 2014 kandidovalo doteraz najviac kandidátov. Medzi 15 uchádzačmi bolo viacero známych mien vrátane Radoslava Procházku, Milana Kňažka, Pavla Hrušovského či Jána Čarnogurského. V prvom kole prišlo voliť takmer 1,9 milióna voličov a o necelých 100-tisíc hlasov vyhral Fico. V druhom kole nakoniec viac ako 2,2 milióna voličov rozhodlo o tom, že Kiska porazil Fica o viac ako 400-tisíc hlasov.
Voľby 2019: z outsiderky prvá žena v paláci
Voľby 2019 boli pre väčšinu ľudí historické tým, že sa hlavou štátu stala prvýkrát žena. Zuzana Čaputová však bola spočiatku skôr outsiderkou, ktorú nepodporovala ani SaS, ani OĽaNO. „Podporovalo ju len mimoparlamentné Progresívne Slovensko a v prieskumoch mala okolo desať percent. Zuzana Čaputová si svoje víťazstvo vyvzdorovala najmä voči Robertovi Mistríkovi, ktorý na kampaň minul najviac peňazí spomedzi kandidátov, ale napokon odstúpil v jej prospech,“ hovorí Řádek.
Foto: Reuters
„Slovensko môže len ľutovať, že pani prezidentka vo svojom vzdore voči parlamentným a vládnym politikom nevydržala,“ dodal politológ. Okrem toho išlo o špecifické voľby, keď krajinou stále rezonovala vražda Kuciaka a jeho snúbenice. „Smer výrazne stratil na podpore verejnosti a snažil sa do volieb nájsť kandidáta, ktorý by priamo nebol spojený so stranou. Najskôr sa špekulovalo, že by to mohol byť Miroslav Lajčák, ktorý mal aj vysokú podporu v prieskumoch verejnej mienky,“ hovorí Slosiarik.
Voľba nakoniec padla na eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý bol pre elektorát Smeru relatívne neznámy. Aj keď Šefčovič v prieskumoch spočiatku dominoval, práve odstúpenie Mistríka bolo pre tieto voľby kľúčové. Od februára sa Čaputovej preferencie dostali z desiatich na vyše 50 percent, keďže sa väčšina Mistríkovho elektorátu preliala k nej. V prvom kole zvíťazila v pomere 40,6 k 18,7 percenta, v druhom porazila Šefčoviča pri historicky najnižšej účasti (41,8 percenta) takmer o 400-tisíc hlasov.