Na okolnosti, keď sa rozhodli vstúpiť do boja o palác, si pre Pravdu zaspomínali aj bývalé kandidátky Iveta Radičová a Magdaléna Vášaryová. Spolu s ďalšími odborníčkami sme sa pozreli na to, či sa vnímanie žien v politike na Slovensku posunulo a ako vplývajú útoky, politická (ne)kultúra či „mačovské prostredie“ na motiváciu žien vstúpiť do politiky.
Štyria prezidenti a jedna Čaputová
Slovensko malo v ére samostatnosti štyroch prezidentov a jednu prezidentku, ktorou sa v roku 2019 stala Zuzana Čaputová, napriek tomu, že pôvodnými favoritmi boli Maroš Šefčovič a Róbert Mistrík. Do roku 1999 sa prezident volil v Národnej rade (NR) SR a dovtedy bola jedinou kandidátkou, ktorú v treťom kole navrhla Strana demokratickej ľavice (SDĽ), Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Vtedajší prezident Michal Kováč pritom odovzdal právomoci vláde pod vedením Vladimíra Mečiara už v marci 1998, o pár mesiacov prebral po Mečiarovi žezlo Dzurinda.
Čítajte viac Hra o palác: z boja vypadli ženy a pribudol Matovič. Bude líder exOĽaNO trieštiť hlasy? Korčok môže prísť o voličov
Keďže ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal 90 hlasov, Slovensko fungovalo v prezidentskom provizóriu (právomoci si delil premiér Dzurinda spolu s vtedajším predsedom NR SR Jozefom Migašom, pozn. red.). Po septembrovej zmene vlády nastali debaty o tom, ako voliť prezidenta. Po dlhých vyjednávaniach a sporoch o kreslá ministrov nakoniec padla dohoda. Vláda odsúhlasila po koaličných obchodoch priamu voľbu prezidenta.
Strana občianskeho porozumenia (SOP) sa vzdala ministerského kresla výmenou za to, že ostatné strany v prezidentských voľbách podporia šéfa SOP Rudolfa Schustera. Jednou zo Schusterových protivníčok a prvou ženskou kandidátkou v histórii priamej voľby prezidenta sa stala diplomatka, politička a bývalá herečka Magdaléna Vášáryová, ktorá pre Pravdu povedala, že na taký moment sa zabudnúť nedá, keďže to bolo veľmi intenzívne obdobie.
„Kandidovať nebola moja myšlienka, nesnívala som o tom, ale v roku v roku 1998 mohol Mikuláš Dzurinda zostaviť protimečiarovskú vládu aj preto, že tzv. tretí sektor, teda mimovládne organizácie, boli veľmi aktívne a pomohli svojou činnosťou k tomu, že voliť prišlo viac ako 80 percent mladých ľudí,“ opísala. Tretí sektor chcel podľa nej vyskúšať silu aj v prezidentských voľbách. „Pokiaľ viem, ponuku kandidovať dostali aj nejakí muži, no tí odmietli. Nakoniec skončili u mňa. V treťom sektore som bola aktívna cez Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku, ktorú som spoluzakladala,“ spomína.
Vášáryová vedela, že na 99,9 percenta nevyhrá. „Išla som proti vláde Dzurindu, čo bola nepríjemná vec. Ale rozhodla som sa, že budem prvou ženou, ktorá bude kandidovať,“ opísala bývalá veľvyslankyňa s tým, že v tom čase jej pomáhala aj vysoká poznateľnosť – na úrovni 96 percent. „Čo je tiež veľmi dôležité pri takejto priamej voľbe, že budem môcť byť tou, ktorá začne prebíjať dovtedy nerozbitné sklo,“ povedala.
Aj bývalá premiérka Iveta Radičová, ktorá bola jednou z troch kandidátok v roku 2009, priznáva, že myšlienka kandidovať nevznikla v jej hlave. „Nápad vznikol v radoch SDKÚ. Nebudem zastierať, že som sa tej myšlienke a nápadu pomerne dlho a silno bránila,“ opísala pre Pravdu. Prekážkou v tých časoch bolo, že významná časť spoločnosti mala stále problém vnímať ženy vo vrcholových pozíciách.
Druhým dôvodom bola politická situácia v spoločnosti. „Do prezidentského súboja som išla z opozície v časoch, keď Smer s koalíciou mali skoro 70-percentnú podporu verejnosti a mali veľmi silného kandidáta – úradujúceho prezidenta Ivana Gašparoviča,“ hovorí Radičová. Podobne, ako Vášáryová, aj ona zhodnotila svoje šance. „Jasne mi vychádzalo, že nemám šancu na víťazstvo,“ hodnotí po rokoch. „Pre mňa ten cieľ bol vstúpiť do kampane a pokúsiť sa v súťaži obstáť so slušným a čestným výsledkom,“ uviedla. O necelé dva roky sa stala prvou premiérkou. Pravda oslovila aj Helenu Mezenskú, kandidátku OĽaNO z roku 2014, no k téme sa odmietla vyjadriť.
Za čisto mužskú zostavu môžu aj „mačovské“ útoky
Odkedy sa na Slovensku volí prezident priamo, kandidovalo v šiestich voľbách spolu sedem žien z celkovo 67 kandidátov. V marci si však Slováci a Slovenky po dvadsiatich rokoch budú vyberať z čisto mužskej zostavy. Medzi kandidátkami boli síce dve ženy – Beáta Janočková a Marta Čurajová, no nakoniec sa im nepodarilo splniť podmienky. Dlho sa čakalo aj na rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej, no tá sa nakoniec so slovami, že dôvody sú naozaj silné a osobné, rozhodla druhýkrát o post hlavy štátu nezabojovať.
Čaputová čelila počas piatich rokov mnohým útokom zo strany šéfa Smeru Roberta Fica či jeho straníckych kolegov, ktorí ju okrem iného označovali za americkú agentku. Útokom a vyhrážkam smrťou následne čelila aj jej rodina. Prezidentka preto podala na Fica žalobu na ochranu osobnosti. „Dôvody vyhrážok ako vždy rovnaké – americká agentka, Soroš, americká ambasáda,“ uviedla.
Útoky vnímali aj bývalé kandidátky. „Vychytala som v kampani to najhoršie, všetky tie mačovské útoky. Kandidátky, ktoré išli po mne, to mali tiež ťažšie, ale v každom prípade útoky už neboli také, povedala by som, primitívne,“ zhodnotila Vášáryová. Podľa Radičovej práve v čase, keď kandidovala, začala mať politika znaky veľkých útokov na osobnosť, česť a na integritu človeka. „V éteri lietalo príliš veľa klamstiev. Bol to svet, do ktorého ak vstúpite, musíte podstúpiť aj toto riziko,“ uviedla.
Útoky na Čaputovú sú podľa bývalej premiérky jedným z dôvodov, ktorý mohol na ženy vplývať. „Boli to mnohé opakované útoky – nielen nedôstojné, ale úplne cez čiaru,“ uviedla. „Politika je o spore a konfliktoch, samozrejme, ale ide o to, akým spôsobom ten spor vediete. Každý spor má mať svoje pravidlá. Tak ako v športe ide o súťaž a boj, tak je to aj v politike, no tu sa žiadne pravidlá politického sporu nedodržiavajú,“ uviedla na margo útokov.
Podľa projektovej manažérky občianskeho združenia Ženský algoritmus Simony Šimovičovej sa nenávistné prejavy a pretrvávajúce útoky na ženy v politických funkciách zhoršujú. Odborníčka na rodovú rovnosť z agentúry Ipsos Paula Ivanková uviedla, že nenávistné prejavy sa stávajú čoraz väčším spoločenským problémom aj na internete. „Podľa prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva sú to práve ženy, ktoré sú najčastejšie vystavované nenávistným prejavom v online priestore,“ hovorí.
Podľa sociologičky Barbory Holubovej mohli útoky a očierňujúca kampaň voči Čaputovej ženy odradiť. „Ale mohli ich aj povzbudiť k uchádzaniu sa o iné politické pozície. Presný výskum o takomto vplyve neexistuje. Samotný fakt, že na čele štátu stojí žena má v každom prípade veľký symbolický význam a dáva dievčatám a ženám jasný odkaz, že aj žena môže byť prezidentkou. Aj v takej patriarchálnej krajine, akou je Slovensko,“ skonštatovala pre Pravdu.
Politická (ne)kultúra
Veľkou témou bol pred voľbami aj návrat politickej kultúry medzi politikov, no zatiaľ sa tak nestalo. „Politická kultúra, a dovoľte mi povedať miera nekultúrnosti, je silným faktorom v tejto hre. Nechcem tým povedať, že muži sú menej kultúrni ako ženy, ale faktom zostáva, že v týchto pozíciách sú väčšinovo muži a teda určujú tón, štýl aj kultúru v politike. A tá kultúra sa dnes rovná nekultúrnosti,“ hodnotí Radičová.
Čítajte viac Klinická psychologička: Premlčanie znásilnenia po 10 rokoch? Vnímam to ako obhajovanie agresorov, u žien to vyvoláva tlak
Podľa sociologičky politika v poslednom období ešte viac zvulgárnela. „Ak máme pod politickou kultúrou v laickom slov zmysle na mysli súbor hodnôt a neformálnych etických pravidiel, ktoré verejnosť očakáva od politických strán a jednotlivcov či jednotlivkýň, bežný človek môže mať dojem, že za ostatné roky politická kultúra ešte viac zvulgárnela a časť politikov skutočne začala viac využíva jazyk a nástroje extrémizmu,“ hodnotí Holubová.
Pripomína vulgárne nenávistné útoky voči prezidentke a jej rodine, ale aj voči iným poslankyniam. „Osobitne škodlivé a ubližujúce sú aj urážajúce, sexistické a mizogýnne vyjadrenia niektorých politikov na adresu žien vo všeobecnosti. Obávam sa, že mnohí z nich ani nevedia, ako to ženy uráža,“ uviedla sociologička. Normalizáciou vulgárnosti a extrémnym jazykom politici podľa Holubovej prispievajú aj k polarizácii a radikalizácii v populácii, čo vedie k násilnostiam v reálnom živote.
„Zarážajúce je, že hoci časť voličiek a voličov prejaví svoj nesúhlas s nízkou politickou kultúrou vo voľbách a takýchto kandidátov nevolí, inej časti voličov a voličiek nízka politická kultúra neprekáža a kandidátov s výrazne naštrbenou povesťou a morálnymi prešľapmi opätovne dostala do parlamentu,“ skonštatovala. Ženy do politiky patria, uviedla Čaputová na margo toho, že nekandiduje ani jedna žena. „Aj do najvyšších pozícií, pretože ako ženy máme inú odlišnú životnú skúsenosť a tak, ako sme prítomné v spoločnosti, tak by sme mali byť prítomné aj pri riadení vecí verejných. Z tohto hľadiska je mi to ľúto, no rešpektujem to a v istom zmysle tomu aj rozumiem,“ uviedla.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Podľa Vášáryovej sa však Slovensko s novou vládou vracia do minulosti. „Toto je vláda pokusu ísť späť. Je mi to veľmi ľúto, pretože zničili imidž Slovenska ako moderného, európskeho, zodpovedného a predvídateľného štátu. Preto sú veľmi dôležité aj protesty. Slovenskí prerastení chlapci sa len potrebujú pomstiť,“ myslí si. „Mačovské strany nemôžu nominovať ženy,“ dodáva.
Kľúčové sú strany, ženy nedostávajú priestor
Aj keď sú útoky nepríjemnou súčasťou politiky, hlavným faktorom, prečo v politike nie je viac žien, je ich nedostatočná podpora, záujem a znevýhodňovanie pri zostavovaní kandidátok. „Pravidlá nominácií zostavovania kandidátnych listín sú netransparentné, resp. rozhoduje sa vo vnútri pomerne uzatvorených mužských sietí,“ uviedla Holubová.
Foto: ŠÚ SR
V parlamente máme po predčasných voľbách historicky najviac žien, aj keď je to len 33 žien zo 150-členného pléna, čo predstavuje necelých 23 percent. „Aj napriek tomu ide o historicky najlepší výsledok počas éry samostatnosti,“ hodnotí Ivanková. Vo vláde máme len tri ministerky z celkovo 17 členov. „Je to veľmi nízke zastúpenie. V celkovom indexe rodovej rovnosti, ktorý zohľadňuje nerovnosti vo viacerých oblastiach, práve nízke zastúpenie žien v politike Slovensko ťahá pod priemer Európske únie (EÚ),“ uviedla Holubová.
Pre porovnanie – v roku 1994 bolo do NR SR zvolených 22 žien, o tridsať rokov neskôr ich je teda len o 11 viac. O niečo častejšie sa ženy uplatňujú na nižšej politickej úrovni – v komunálnej politike. „Na Slovensku máme však už aj úspešné politické strany, ktoré programovo zostavujú rodovo vyrovnanú kandidátku a dávajú tak do popredia kvalifikáciu a odbornosť žien,“ uviedla Holubová. Efektívny kľúč našlo Progresívne Slovensko (PS). Podľa odborníčky na rodovú rovnosť ide o zavedenie tzv. zipsového systému (striedanie žien a mužov). „Znamená to, že ženy a muži dostali rovnaký priestor. Výsledkom bolo, že za túto stranu sa do NR SR dostal rovnaký podiel mužov a žien,“ vysvetľuje Ivanková.
Čítajte viac Takmer 52 % ľudí zo Slovenska by privítalo viac žien v politike
Prevažnú časť z kandidátok mnohých politických strán však tvoria muži, ktorí sú často aj na popredných miestach. „Ženy často obsadzujú posledné priečky alebo sa na týchto kandidátkach nachádzajú, len aby ju vyplnili,“ ozrejmila Ivanková. Napriek tomu ani PS nenominovalo vo voľbách ženskú kandidátku a neurobil tak ani Igor Matovič, ktorý by najradšej volili „konzervatívne ladenú ženu“.
Najsilnejšia vládna strana Smer nemala v top desiatke na kandidátke ani jednu ženu, prvá sa objavila až na 33. mieste. „Značná časť populácie si uvedomuje, že muži majú väčšie šance na vstup do politiky, než ženy,“ hovorí odborníčka s tým, že strany nie sú ochotné venovať ženám rovnaký priestor ako mužom. „Inak tomu nebolo v minulosti ani v prípade prezidentských volieb, kde aj v tomto prípade ženy ťahali za kratší koniec,“ konštatuje Ivanková.
Muži sa moci vzdať nechcú
Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) z roku 2020 na nerovné šance žien v politike najviac, okrem nízkej podpory zo strany politických strán, vplýva aj absencia vhodného osobného zázemia, dostatočné pochopenie a podpora žien od ich partnerov. „Tretím najsilnejším vplyvom je snaha mužov udržať si politickú moc, ktorej sa nechcú vzdať,“ uviedla Holubová.
Predsudky voči ženám sa tým ani zďaleka nekončia. Až 83 percent Sloveniek a Slovákov si stále myslí, že ženy sa častejšie ako muži rozhodujú na základe svojich emócií. To, čo sa rešpektuje u mužov, sa často netoleruje u žien. Nehovoriac o tom, že ženy sú na seba v politike oveľa kritickejšie, než je tomu v súkromnom sektore.
Na Slovensku sa ešte stále nahliada na ženu primárne ako na tzv. držiteľku ohňa. Rovnako sú ženy nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách vo svete stále vnímané tak, že nie sú schopné vykonávať správu vo vrcholových riadiacich pozíciách na rovnakej úrovni ako muži. „Tieto predstavy nám boli a sú vštepovane od detstva – socializovali sme sa s nimi. Zastúpenie žien na rôznych politických úrovniach sa za posledných 30 rokov postupne zvyšovalo, avšak ide o veľmi nízky nárast,“ hovorí Ivanková.
Podľa sociologičky a bývalej premiérky v sebe časť spoločnosti ešte stále živí aj predstavu tzv. „tradičnej rodiny“. „Že žena má byť držiteľkou ohňa v rodine a nemá sa uchádzať o funkcie, ktoré by akokoľvek narušili nejaký zabehnutý spôsob rodinného života,“ konštatuje Radičová. Vášáryová dodáva, že niektorí muži súčasnej koalície sú vychovaní v duchu, že žena má „držať hubu a krok“ a byť v kuchyni. „Jednoducho, s touto proľudáckou politikou, ktorú začal robiť aj bývalý komunista Robert Fico, sa nemôžeme ani čudovať, že tam (v prezidentskej kampani, pozn. red.) nie je žiadna žena. Jeden z prvých zákonov fašistického Slovenského štátu bolo vyhodiť ženy a dievčatá z vysokých škôl,“ hovorí.
Ženy čelia rôznym predsudkom a zrejme ešte aj dlho budú. „Nezostáva nič iné, iba predsudky odkrývať, pomenovávať a čeliť im. Budú zrejme ešte dlho voči ženám, nielen v politike, zneužívané, aby ich odradili či znechutili od ich angažovanosti vo verejnom živote. S predsudkami treba rátať a aktívne sa im postaviť,“ mieni Holubová.
Slovensko napreduje, no veľmi pomaly
Svet politiky je tak stále v spoločnosti považovaný za dominantu mužov. „Pokiaľ sa muži nezačnú tejto téme venovať viac, vyššiu angažovanosť žien v politike budeme dosahovať veľmi pomaly. V tejto súvislosti sú pre mladé ženy, ktoré uvažujú o svojej budúcej kariére, veľmi dôležité aj ženské politické vzory,“ hovorí Ivanková. „Úspešné političky prispievajú k búraniu rodových stereotypov, kedy je politika vnímaná ako primárne maskulínne prostredie a zároveň môžu motivovať iné ženy zapojiť sa do politického života,“ uviedla Šimovičová. Silných líderiek je však na rozdiel od mužov málo.
Čítajte viac 'Je to americká...' Beňová sa ospravedlňuje Čaputovej za nadávky v Nitre
Podľa Vášáryovej však napriek všetkému na Slovensku tradícia silných kandidátok, ktoré nakoniec prerazili a prispeli k tomu, že sme mali prvú ženu v prezidentskom kresle, ostane. „Na Slovensku rastie generácia žien, ktoré vedia, že môžu byť prezidentkami. Vážim si pani prezidentku preto, že nedovolila ani druhým, ani sebe, aby jej narástla hrošia koža,“ hovorí. „Nepotrebujete hrošiu kožu, aby ste boli prezidentkou, potrebujete len veľké sebavedomie, že to, čo robíte, je správne. A s ľuďmi, ktorí na vás tak primitívne reagujú, musíte súcitiť. Uvedomte si, že títo hrubiani sa správajú doma presne tak, ako ukazujú na verejnosti,“ dodala Vášáryová.
Napriek tomu, že v prezidentských voľbách nekandiduje ani jedna žena a v politike ich máme málo Slovensko napreduje, aj keď pomaly. „Postavenie žien vo vrcholových pozíciách na Slovensku sa v priebehu rokov zlepšuje, aj keď pomalým tempom. V predstavenstvách a dozorných radách nezaberajú ženy stále ani tretinu kresiel,“ uviedla projektová manažérka Ženského algoritmu. Aj podľa Ivankovej môžeme za ostatné roky badať isté zmeny. Ide najmä o vznik organizácií ako bola iniciatíva Zakrúžkuj ženu tesne pred voľbami či vznik nových občianskych združení, ktoré v mnohom nahrádzajú (ne)činnosť štátu.
Pomalé napredovanie má však na svedomí aj to, že Slovensko v tomto ohľade zaostáva aj v porovnaní s krajinami EÚ. „Za Slovensko máme nižšie zastúpenie žien aj v Európskom parlamente. Z celkového počtu poslancov a poslankýň tvoria ženy 40,4 percent, zatiaľ čo Slovensko reprezentuje v EP 21,4 percent poslankýň (tri ženy zo 14 zvolených poslancov a poslankýň),“ ozrejmila Ivanková.
Rozdiely sú však viditeľné aj na národných úrovniach jednotlivých krajín. „Medzi európske krajiny, ktoré majú dlhodobo najvyššie zastúpenie žien nielen na komunálnej, ale aj celoštátnej úrovni, patrí Island, Švédsko a Fínsko, kde sa podiel žien blíži k 50 percentám. Tieto štáty majú zavedený tzv. kvótny systém, ktorý presne definuje, minimálny podiel žien, ktorý musí byť zastúpený v parlamente, alebo vo vláde,“ uviedla Ivanková.
Ženy napriek väčšine tvoria mocenskú menšinu
Ženy tvoria takmer v každej krajine, aj na Slovensku, viac ako polovicu obyvateľov a uvedomujú si, že ich hlas nie je dostatočne zastúpený. Podľa výskumu IVO z roku 2020 viac ako 60 percent žien hodnotí zastúpenie žien v NR SR a vo vláde ako nedostatočné. „Napriek tomu, o životoch všetkých ľudí v tejto spoločnosti rozhodujú prevažne muži,“ hovorí Ivanková. „Ženy napriek väčšine v populácií tvoria mocenskú menšinu a možno hovoriť o deficite v zastupiteľskej demokracii,“ konštatuje Holubová.
Čítajte viac Klinická psychologička: Premlčanie znásilnenia po 10 rokoch? Vnímam to ako obhajovanie agresorov, u žien to vyvoláva tlak
Podľa sociologičky je pritom rovnomerné zastúpenie žien v politike viac otázkou kvality zastupiteľskej demokracie, ako ich prínosu. „Môžeme však otázku otočiť a skúmať škodlivosť väčšinového zastúpenia mužov v politike. Napríklad aké politiky a zákony boli prijaté, resp. neprijaté s dopadom na životy žien a riešenie ich problémov. Ukážkou je aj ostatná novela trestného zákona, neprijatie redefinície znásilnenia na základe súhlasu, chýbajúce politiky pre zmiernenie chudoby jednorodičovských domácností prevažne na čele so ženou, dostatok kvalitných a cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti ako aj o starších ľudí a mnoho ďalších politík,“ ozrejmila Holubová.
Aj keď je verejná mienka už dlhodobejšie voči väčšiemu zastúpenie žien v politike pozitívne naklonená, v reálnom živote sa to zatiaľ neprejavilo. V politike to síce vidno nie je, no sú povolania, ktoré sú vysoko feminizované. Zastúpenie žien je dominantné v sektoroch starostlivosti, vo verejnej správe, verejnom sektore, kde sú spravidla nižšie mzdy ako v mužsky dominantných sektoroch.
Radičová dodáva, že vysoko feminizované sú aj odvetvia ako je učiteľstvo, sociálny rezort či zdravotníctvo, minimálne čo sa týka stredného manažmentu. „Sú to všetko odvetvia, ktoré sú pre každodenný život zásadné a nesmierne dôležité. Sú to profesie, ktoré nielen pripravujú deti pre našu budúcnosť, ale starajú sa o ľudí v situáciách ohrozenia či už zdravotného, alebo sociálneho a podobne,“ hovorí bývalá premiérka.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Nie náhodou väčšinou ak ženy zastávajú nejaké pod najvyššie pozície, tak sa im uchádzajú práve tieto rezorty,“ uviedla Radičová. A ak podľa nej tieto odvetvia nemajú dostatočne zastúpený svoj hlas aj v parlamente alebo na najvyšších poschodiach, existuje tendencia, že nie sú prioritnou témou diskurzu minimálne tak, ako by si zaslúžili. Čím sa opäť vraciame ku kandidátkam, ktoré majú v rukách politické strany, ktoré riadia prevažne muži.
„Nesmierne dôležitá je atmosféra v spoločnosti a pravidlá vedenia politickej rozpravy a sporu. Pre významnú časť žien je to priestor odpudzujúci. Položte si sama sebe otázku, či by ste dobrovoľne išli vykonávať profesiu do prostredia, kde ešte ani neprehovoríte a už máte na čele nejakú pečiatku,“ dodáva Radičová.
Má teda byť žien v politike viac? Životné skúsenosti žien a mužov sa v rôznych oblastiach a etapách ich života líšia. „Vyššie zastúpenie žien a s ňou súvisiaca názorová rozmanitosť vo výkonných a zákonodarných funkciách by mohli mať pozitívny dopad na fungovanie spoločnosti do takej miery, že dlhodobo zanedbávané oblasti ako sú napríklad sociálne a rodinné politiky by sa dostali na popredné miesta záujmov budúcich vlád,“ hovorí Ivanková. „Zároveň spôsob vedenia žien je charakteristický angažovanosťou, podporou, komunikáciou a spoluprácou, čo pozitívne vplýva na vyššie zapojenie zamestnancov, čím sú tieto tímy výkonnejšie,“ dodáva projektová manažérka Ženského algoritmu.
Čítajte viac Opozícia kričí, koalícia tlieska. Kauzy Tupý či Kažimír môžu byť premlčané. Psychologička: Skrátenie lehoty nie je motivácia
Problematika nerovností medzi mužmi a ženami a jej riešenia sú behom na dlhé trate. „Je komplexne previazaná na všetkých spoločenských úrovniach a je kultúrne a historicky podmienená. Rodové stereotypy sú v našom správaní hlboko zakorenené. Na Slovensku ešte stále rovnosť medzi mužmi a ženami nepatrí medzi hlavné témy väčšiny politických strán,“ hovorí odborníčka z Ipsosu.
Na Slovensku už síce viac ako dvadsať rokov platí antidiskriminačný zákon, jeho uplatňovanie v praxi je problematické. Jedným z riešení je podľa odborníčky na rodovú rovnosť aj búranie mýtov a predsudkov voči ženám a mužom ako kľúčový proces socializácie už v rannom detstve. „V tomto období si totiž začíname osvojovať rôzne vzorce správania, ktoré sú často stereotypné, čoho výsledkom je, že k výchove dievčat a chlapcov pristupujeme rozdielne, od výberu hračiek, ktoré rozdeľujeme na dievčenské a chlapčenské, až po očakávania toho, ako by sa mala správať a vyzerať typická žena alebo typický muž,“ uviedla Ivanková.
Takýto prístup a škatuľkovanie pritom môže mať vážny dopad na jednotlivcov i spoločnosť, pretože nič také ako „správny muž“ či „správna žena“ neexistuje. Nastavenie spoločnosti nezmeníme zo dňa na deň, keďže meniť sa potrebujú všetky úrovne, ktoré v spoločnosti máme – počnúc rodinným a pracovným zázemím, končiac mediálnym, kultúrnym či náboženským prostredím. „Zjednodušene povedané, je potrebné zvyšovať rodové kompetencie na najvyšších politických miestach, ale aj celej širokej verejnosti,“ dodala odborníčka.