Ukrajine na fronte chýba technika, munícia, ale aj vojaci. Kým čerstvý balík vojenskej pomoci zo Spojených štátov má pomôcť v vyriešiť nedostatok zbraní, mobilizáciu ľudí do armády má Ukrajina vo vlastnej réžii. Celkovo má ukrajinská armáda okolo milióna príslušníkov, z toho takmer 300-tisíc bojuje v prvej línii. Ukrajinské ministerstvo obrany vlani hovorilo o mobilizácii ďalšieho zhruba pol milióna ľudí, ktorí by mali sčasti nahradiť tých vojakov, ktorí sú zapojení do bojov od prvých dní invázie.
Ukrajinský parlament schválil balík legislatívnych zmien pred týždňom. Ich úlohou je pomôcť stabilizovať frontovú líniu a zabrániť postupu ruskej armády. V Kyjeve prijali aj nový zákon o mobilizácii, ktorý znížil vek odvodu do armády z 27 na 25 rokov. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí okrem toho oznámilo, že pozastavuje konzulárne služby pre mužov podliehajúcich odvodu, ktorí žijú v zahraničí.
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Podľa nových pravidiel bude možné mužom vo veku od 18 do 60 rokov vydať cestovné pasy len na území Ukrajiny. Predtým o vydanie nového pasu mohli požiadať na konzuláte v krajine, v ktorej sa zdržujú. Na Ukrajine je pritom od začiatku ruskej invázie vyhlásené stanné právo a pre mužov vo vojenskom veku platí zákaz vycestovania z krajiny. Pre Ukrajincov žijúcich v Európe to znamená, že buď za novým dokladom pôjdu do vlasti a tam aj zostanú, alebo sa rozhodnú pre bývanie s neplatnými dokladmi v zahraničí.
Nelegálna migrácia je na vzostupe
Podľa slov predsedu Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Tibora Gašpara (Smer), novela mobilizačného zákona, ktorú prijal Kyjev, sa už prejavuje nárastom nelegálnej migrácie aj na slovensko-ukrajinských hraniciach. „Slovensko zaznamenalo za prvé štyri mesiace tohto roka zvýšený nárast nelegálnej migrácie z Ukrajiny. Hovorím hlavne o reakcii ukrajinských mužov na mobilizačné zákony, ktoré sa tam prijímajú,“ povedal Gašpar na rokovaní bezpečnostných a obranných parlamentných výborov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Prahe.
Na základe rozsahu mobilizácie je podľa neho možné, že krajiny susediace s Ukrajinou budú čeliť aj tejto podkategórii nelegálnej migrácie. „Nárast, ktorý sme zaznamenali za prvé štyri mesiace, je o 82 percent. V absolútnych číslach to nie je až tak veľa, hovoríme o 300 nelegálnych migrantoch, ktorí sa pokúšali prekročiť schengenskú hranicu mimo hraničných priechodov,“ spresnil s tým, že existujú úvahy, ako Ukrajine pomôcť s evidovaním a vrátením niektorých jej občanov späť do ukrajinskej armády. Slovenská vláda sa však zatiaľ k téme oficiálne nevyjadrovala.
Čítajte viac Zelenskyj zháňa posily. Čo čaká Ukrajincov v zahraničí bez pomoci vlasti a porušil Kyjev ich práva?
Podľa štatistík úradu hraničnej a cudzineckej polície má na Slovensku udelené dočasné útočisko 18,8 tisíca ukrajinských mužov vo veku od 18 do 60 rokov. Požiadať o udelenie takzvaného tolerovaného pobytu utečenci môžu aj s dokladom, ktorému už vypršala platnosť. Vláda totiž po začiatku invázie vyšla v ústrety ľuďom utekajúcim pred bombovými útokmi a nastavila pravidlá tak, že vojenský utečenec môže preukázať svoju totožnosť aj neplatným cestovným dokladom, dokladom totožnosti alebo vodičským preukazom, či akýmkoľvek iným dokladom s fotografiou spolu s rodným listom.
Tým pádom pre Ukrajincov, ktorí majú na Slovensku udelené dočasné útočisko, zastavenie konzulárnych služieb neznamená, že sa dostanú do problémov so slovenskými úradmi. Komplikovanejšia situácia vzniká pre Ukrajincov, ktorí tu žijú dlhšie a majú udelený prechodný pobyt, napríklad z dôvodu štúdia alebo zamestnania. O jeho predĺženie sa dá totiž požiadať iba s platným dokladom totožnosti, inak bude žiadosť zamietnutá a zo Slovenska budú musieť vycestovať do 30 dní. Celkovo na Slovensku majú platné povolenie na pobyt vyše 62-tisíc občanov Ukrajiny. Podľa štatistik Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny, okolo 17-tisíc z nich sú pracujúci muži v produktívnom veku. Práve na nich budú nové ukrajinské zákony mať najväčší dopad.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Nemáme príslušný zákon
Pravda oslovila Úrad vlády SR ako aj koaličné strany s otázkou, či Slovensko nasleduje postoj Poľska a Litvy v téme návratu ukrajinských mužov späť do vlasti. Tamojší vládni predstavitelia avizovali, že sú pripravení pomôcť Kyjevu zaistiť, že ľudia podliehajúci povinnej vojenskej službe pôjdu na Ukrajinu. Litovský minister obrany Laurynas Kasčiūnas v parlamente povedal, že v hre je aj obmedzenie sociálnych dávok či vydávania pracovných povolení a dokladov. Tlačový odbor Úradu vlády SR na otázky nereagoval.
Ministerstvo vnútra reagovalo s tým, že v poslednom období eviduje nárast neoprávnených prekročení východnej schengenskej hranice s Ukrajinou mužmi, na ktorých sa na Ukrajine vzťahuje mobilizačná povinnosť. „V tejto súvislosti aj naďalej platí, že rezort vnútra je pripravený poskytovať pomoc ukrajinským partnerom v maximálnej možnej miere. Zároveň však musia byť zachované legislatívne záväzky na národnej, ale aj európskej úrovni,“ uviedol hovorca rezortu Matej Neumann.
Doplnil, že súčasné znenie zákonov nedáva slovenským úradom žiadne právomoci na presun Ukrajincov späť do domovskej krajiny. „Na prípadné zmeny je potrebná širšia medzištátna diskusia, keďže prijímanie zákonov, ktoré by umožňovali navrátiť osoby s brannou povinnosťou na Ukrajinu, by mohlo spôsobiť masívnejšie presuny medzi štátmi EÚ. Do značnej miery tak pôjde o politické rozhodnutie,“ skonštatoval. Ministerstvo zahraničných veci odpovedalo, že slovenská vláda zatiaľ nebola oslovená ukrajinskou vládou k téme návratu Ukrajincov podliehajúcim brannej povinnosti do vlasti.
Koaličné strany Smer, Hlas a SNS neodpovedali v stanovenom termíne na otázku Pravdy o tom, aký postup v tejto téme by preferovali. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko uviedlo, že podporuje Ukrajinu v tom, aby na domácej pôde vytvorila podmienky pre to, aby ľudia, na ktorých sa vzťahuje povolávací rozkaz, ho aj rešpektovali. „Na to je potrebné, aby spojenci naďalej Ukrajinu výrazne vojensky podporovali, čo jej pomôže získať prevahu na bojisku, obmedzí stratu ľudských životov a posilní morálku bojujúcich za obranu Ukrajiny,“ skonštatovalo PS s tým, že o iných formách spolupráce je potrebné viesť hlbší dialóg. „Vieme si predstaviť napríklad podporiť ukrajinskú vládu v náborovej kampani cielenej na Ukrajincov žijúcich na Slovensku,“ odpísalo hnutie v stanovisku.
Čítajte viac Poľsko chce poslať Ukrajincov domov bojovať. Podľa ministra sú Poliaci pobúrení, keď vidia mladých z Ukrajiny vysedávať v ich kaviarňach
Hnutie Slovensko (predtým OĽaNO) uviedlo, že má k téme podobný postoj ako Poľsko a Litva. „Naším záujmom je, aby Ukrajina túto vojnu vyhrala, lebo ak ju prehrá, máme agresora – Rusov na hraniciach a onedlho ruské tanky u nás. Rozumieme ukrajinskej vláde a ich úradom, že pokladajú za povinnosť všetkých ukrajinských mužov, čo podliehajú ich brannej povinnosti, teda aj tých, čo sú v zahraničí, podieľať sa na obrane svojej vlasti, a preto si myslíme, že by im mali byť v tomto nápomocné aj slovenské štátne orgány,“ odpovedalo hnutie. Ďalšie parlamentné strany sa k otázkam nevyjadrili.
Motivovať finančne
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) ešte v marci v rozhovore pre Pravdu navrhoval podobný krok s cieľom pomôcť Ukrajine s mobilizáciou tých občanov, ktorí v posledných rokoch žijú v Európskej únii. „Podľa odhadov 300– až 600-tisíc mladých Ukrajincov, ktorí zodpovedajú veku odvodu do vojny, žije momentálne v únii. Tak sa zamyslime nad tým, či európske štáty vedia vytvoriť program, ktorý bude motivovať týchto ľudí zapojiť sa do obrany vlasti, možno by sme ich mohli nejakým spôsobom ešte vycvičiť. Ak je početný stav ukrajinskej armády 240-tisíc vojakov, tak si zoberte, aká silná podpora by to mohla byť. To môže byť desať-, dvadsať-, päťdesiattisíc ľudí,“ uviedol šéf slovenského rezortu obrany.
Čítajte viac Kaliňák pre Pravdu: Na ochranu neba potrebujeme ešte viac stíhačiek, o nákupe náhrady za S-300 sa už rokuje
Podľa Kaliňáka sa má rozhodovať o podobnom kroku na celoeurópskej úrovni. „Bavíme sa o tom, že by muselo dôjsť k dohode medzi Ukrajinou a EÚ. Únia by musela urobiť výnimku z paktu ochrany vojnových utečencov, a to v tej podobe, že má prísť nejaká motivácia, podpora toho, aby títo utečenci mali záujem chrániť svoju vlasť,“ uviedol príklad. „Ja si nemyslím, že to bude geniálny úspech, ale keď z tých veľkých čísiel máme šancu presvedčiť, motivovať nejakú časť ľudí, tak je to zásadná pomoc Ukrajine,“ sumarizoval. Zo štatistík Eurostatu vyplýva, že v členských štátoch únie žije približne 860-tisíc Ukrajincov vo veku od 18 do 60 rokov.