Nedávno ste sa vrátili z Ameriky, kde ste prebrali prvé kusy stíhačiek F-16 vyrobených pre Slovensko. Na ich prílet však zatiaľ nie je pripravené ani letisko v Sliači, ani v Kuchyni. Tak ako to vidíte, kam a kedy by mali tie stíhačky pristáť?
Po príchode na ministerstvo sme zistili, že neboli vykonané žiadne prípravy na príchod stíhačiek F-16. Letisko Sliač musí ešte prejsť zásadnou úpravou a rekonštrukciou. Preto sme boli nútení pripravovať sa na dočasné umiestnenie týchto stíhačiek na letisku Kuchyňa. Máme obstarané základné potreby, aby stíhačky mohli byť dočasne dislokované na ňom. Myslím, že by sme mali plus-mínus stihnúť všetky termíny do príchodu týchto strojov. Ide teda o dva až tri kusy, ktoré by mohli doraziť v priebehu júla. A v tom termíne by mali sme byť pripravení aj na ich umiestnenie.
Vy ste hovorili aj o tom, že zvažujete nákup ďalších štyroch kusov F-16. Nakoľko vážny je ten zámer? A koľko by to stálo?
Zatiaľ nehovoríme o cene. Stíhacie stroje majú plniť nielen úlohu ochrany vzdušného priestoru, ale mali by mať aj spôsobilosti na podporu pozemných vojsk. Toto vyžaduje určité upgrady týchto stíhačiek a zároveň rozšírenie ich počtu. Pre ďalšie štyri kusy hovorí niekoľko faktorov, jednak schopnosť byť spôsobilý, ale aj poskytnúť spojencom NATO rotáciu v rámci air policingu (nepretržitú prítomnosť bojových lietadiel a posádok, ktoré sú pripravené rýchlo reagovať na možné narušenie vzdušného priestoru – pozn. redakcie).
Plus tieto lietadlá majú byť v našich vzdušných silách umiestnené niekoľko desaťročí, odhad je na úrovni 20 či 30 rokov. Z tohto pohľadu sa treba pozerať aj na prirodzený úbytok strojov, ktorý v priebehu posledných 20 rokov bol na úrovni štyroch kusov. Niekedy je dôvodom napríklad technická porucha a, bohužiaľ, občas aj havárie. A v takom prípade by sa výrazne zmenšoval počet tých lietadiel, ktoré sú dostupné.
Navyše podľa dnešného štandardu by bolo ideálne, keby sme mali prevádzkyschopných aspoň 70 percent prostriedkov. Zvyšné by mohli byť na pravidelných servisoch, opravách a údržbách. No tiež z tých 14 stíhačiek, ktoré budeme mať, tri až štyri kusy majú byť presne dislokované 24 hodín denne pre systém NATINADS (systém integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO – pozn. redakcie), čo tiež výrazne zmenšuje počet strojov, na ktorých sa môže lietať. Tieto všetky argumenty dokopy vyústili do toho, že otvoríme nové rokovania ohľadne upgradu našich strojov a doplnenia tých štrnástich ešte ďalšími štyrmi.
Čítajte viac Stíhačky F-16 definitívne putujú na Záhorie. Rezort obrany pre ne kupuje mobilné hangáre. Kaliňák pripustil rozšírenie letky
A všetky stíhačky, teda aj pôvodných 14, aj ďalšie možné štyri kusy, by mali byť na Sliači?
Momentálne na 80 percent platí, že to bude Sliač. Pracujeme teraz na prehodnocovaní letiska Kuchyňa. Ako najzávažnejšia otázka sa ukazuje predovšetkým osídlenie leteckého personálu, ktorý je najvzácnejší a práve jeho presun zo stredného Slovenska by mohol mať závažné následky na bojaschopnosť celého východného krídla NATO. Preto si myslím, že budeme rozvíjať viacej Sliač, ale ešte nepadlo definitívne rozhodnutie.
Pred voľbami sa skloňovala možnosť duálnej prevádzky letiska Sliač, teda by tam mohli pristávať aj civilné lety. Čo si o tom ako minister obrany myslíte?
Ja som podporovateľom tejto myšlienky. Potrebuje to ďalšie investície a nemyslím si, že to predĺži termín spustenia vojenskej časti. Budeme musieť nájsť zdroje na to, aby sme mohli vytvoriť priestor pre vznik a prevádzku civilného terminálu. Ten by sa však nachádzal inde, na ceste medzi Sliačom a Sielnicou. Tam by bol aj vstup. Teoreticky by to tak mohlo byť, ale až po dokončení celej rekonštrukcie. Ale tá je dnes v úplných začiatkoch, jej dokončenie bude trvať tri roky.
Ďalšia otázka sa týka protivzdušných systémov. Ešte nedávno sa uvažovalo o nákupe systému Patriot, ale podľa posledných informácií už nie sú v hre. Ako to vidíte? Aký systém by sme mali kúpiť a tiež kedy by sme mohli ho očakávať u nás?
O systéme Patriot sme hovorili predovšetkým na základe vyhlásení predchádzajúcej vlády. Najmä slov ministra obrany Naďa o tom, že sme dostali zľavy a môžeme lacnejšie kúpiť vrtuľníky Viper. My sme povedali, že by bolo zaujímavé sa nad touto zľavou zamyslieť. Ak teda ponúkajú zľavu, tak by mala byť prenosná na akýkoľvek produkt amerických spoločností a poukázali sme teda na systém Patriot. Ukázalo sa, že to nie je zľava, ale je to ponuka týchto konkrétnych vrtuľníkov za konkrétnu cenu a tým pádom to spadlo.
Preto ideme do čo najekonomickejšieho riešenia protivzdušnej obrany a posudzujeme v tejto chvíli už tri varianty – to je nórsko-americký systém NASAMS, ďalej hodnotíme kórejskú produkciu protivzdušnej ochrany a izraelský systém Barak, ktorý je už prediskutovaný a o ktorom sa už otvorili rokovania. Radi by sme túto situáciu v priebehu niekoľkých týždňov uzavreli.
Foto: Ivan Majerský
Sú to porovnateľne systémy z pohľadu dosahu a efektívnosti?
Samotný systém nie je úplne o dosahu. Rozhodujúce sú rakety aj ich dolet, ako aj schopnosť radaru, ktorý je schopný ich rozpoznať. My už máme uzavretú zmluvu na radary, ktoré sú s Barakom veľmi kompatibilné, a už sa doručujú. To hovorí v prospech izraelského systému. Porovnáme ďalšie parametre, kde to vyváži cena, kde to vyváži rýchlosť, kedy to bude dodané. Objektívne má výhodu ten izraelský systém, lebo veľa už je vyrokované, seriózne posúdili aj otázku cenovej ponuky. Chceme to dobre zvážiť, lebo tie nákupy sa nerobia na päť rokov ani na desať, to sú dlhodobé nákupy. A zároveň nás veľmi tlačí čas vzhľadom na to, že protivzdušná obrana Slovenskej republiky je v katastrofálnom stave.
O akom počte batérií sa uvažuje v tejto chvíli?
Túto otázku by som dal až do oficiálneho ukončenia, keď to prerokujeme s partnermi.
Úradnícka vláda pred vaším príchodom tiež vyhodnotila ako najlepšiu ponuku poľské systémy krátkeho dosahu Piorun. Tiež sú stále v hre?
Pioruny sa ukazujú takisto ako efektívna ponuka, ale bohužiaľ predchádzajúce vlády mali veľký problém s európskou smernicou ohľadne G2G (goverment to goverment, dohoda na medzivládnej úrovni – pozn. red). Zmluvy, ktoré pouzatvárali, nie sú G2G, a je v tom porušenie európskej smernice, s týmto bude ešte veľký problém. To je jeden z najzávažnejších problémov týchto modernizačných nákupov, popri ostatných brutálne nevýhodných podmienkach, ktoré tie zmluvy reprezentujú. Takže nielen pri súťaži sa urobili chyby, ale aj v uzatváraní zmlúv, a to je veľmi vážna vec. A toto bude zrejme aj predmetom posúdenia príslušných orgánov. Preto my s Piorunom pôjdeme skôr normálne na zmluvu, nebudeme tu predstierať žiadne rokovania G2G a obchádzať to.
Čítajte viac Piorun a Barak – aké rakety protivzdušnej obrany chce Slovensko nakúpiť?
Máte nejakú strategickú víziu, kam by sa mali tieto všetky prvky novej protivzdušnej obrany umiestniť? Lebo doteraz územie ani nebolo celé ochránené, a zároveň pán premiér Fico prednedávnom spomínal, že nie sú chránené naše jadrové elektrárne. Ako by mali byť podľa vás chránené?
Protivzdušná ochrana je rozvíjaná v závislosti od miery ohrozenia a miery rizika. Samozrejme, žiadny štát nemá na palebných postoch rozostavanú protivzdušnú ochranu v prípade, že to riziko nie je vysoké. Ale musíme to odpočítavať od toho rozmiestnenia v prípade ohrozenia a to by malo pokrývať celé Slovensko, a to nielen strategické, ale aj civilné ciele. Pretože protivzdušnú ochranu si platí každý občan.
A to by malo byť doplnené ďalšími systémami či už hard-kill proti dronom, kde sme dostali z nemeckej strany systémy Mantis. Keďže žiadny systém nie je dokonalý a stopercentne odolný proti všetkým typom útokov, tak tie biele miesta potom ešte povypĺňame podľa potreby. To rozmiestnenie má pokrývať celé Slovensko a tomu prispôsobujeme diskusie s dodávateľmi.
Zastavme sa trochu pri téme dronov. Podľa vás, mali by sme sa viac zameriavať na ochranu proti nim? Vývoj na bojisku na Ukrajine ukazuje, že je to dôležitý bojový prvok, čo sa týka útokov alebo rozviedky. Sú drony skutočnou hrozbou aj pre nás, naše hranice?
My práve chceme rozvíjať systém klasickej hlavňovej protilietadlovej ochrany a protidronovej ochrany, pretože vojna na Ukrajine nás vrátila späť, do klasickej zostavy, to znamená delostrelectvo, tanky a pomalé lietadlá ako v 2. svetovej vojne. A tie pomalé lietadlá dnes majú formu dronov, to sú hlavné bojové prostriedky, ony majú podobné vlastnosti aj podobné rýchlosti, aj cenu, ktorá je zanedbateľná v porovnaní s raketou alebo s útočným lietadlom.
Slovensko si pripravuje svoj vlastný model, tento rok chceme predstaviť nový zbraňový systém automatického mínometu 120 milimetrov. Tak by sme v dodávkach takéhoto typu zbrane mohli byť sebestační aj munične, aj zbraňovo, a to robí z tej zbrane efektívny nástroj, pretože ho vieme účinne dopĺňať aj v prípade strát, porúch a poškodenia. Čiže tieto nové systémy by mali vypĺňať práve tie diery a medzery v protivzdušnej obrane.
Čo bude s ponukou USA ohľadom bojových vrtuľníkov Viper? Vôbec nemáte záujem o ich nákup?
S vrtuľníkmi je ťažká situácia. Sú pomerne zraniteľným cieľom kontra peniaze, ktoré stoja. Všimnite si, že po posledných zostreloch ukrajinskej PVO ruských bombardérov to sú citeľné straty, každé jedno lietadlo proste stojí milióny a milióny. A preto aj v úvodnej časti vojnového konfliktu boli obrovské straty vrtuľníkov, dokiaľ sa nezačalo taktizovať. No a taktizovanie znamená, že nevyužívate plný potenciál vrtuľníka. Otázka potom je, či je dôležité mať takéto bojové prostriedky.
Samozrejme, môže prísť ponuka od Spojených štátov, ktoré bude natoľko výhodná, že sa tomu nedá povedať nie. Takúto sme zatiaľ nedostali. Za každú ponuku, samozrejme, sme vďační, ale treba si uvedomiť, že Slovenská republika prispela Ukrajine v prvej desiatke všetkých krajín, vlastne sme celú svoju obranu rozdali. Dnes musíme veľmi podrobne zvažovať, čo ideme robiť ďalej a na akých základoch budeme budovať našu obranu.
Foto: ČTK / Pavlíček Luboš
V médiách sa hovorilo o ponuke 700 miliónov, ale to nie je pravda. Naď porovnal ponuku na úrovni okolo 340 miliónov, ktorú mu indikoval partner zo Spojených štátov, a cenu, ktorú mala zmluva pre Pakistan pred piatimi alebo šiestimi rokmi. Tak to je príliš jednoduchá matematika. Ak by americká strana ponúkla – tu máte k dispozícii 700-milionový balík a uplatnite si ho voči nejakej stopercentnej ponuke, vtedy by sme mohli hovoriť o zľave. Ale v tomto prípade ide o konkrétnu cenovú ponuku na vrtuľníky, ktoré sú uložené na letisku a boli stiahnuté z obchodu s Pakistanom. Samozrejme, americká vláda ich chce predať v cene, ktorá zodpovedá tomu, že sú päť rokov zaparkované a že sú v určitej výzbroji. Časť tej ponuky môžeme akceptovať. Rozhodnutie o tom, či potrebujeme v tejto chvíli bojové vrtuľníky tohto typu, bude závisieť od toho, čo všetko ešte dá sa vyrokovať. My čakáme na ponuku, mala prísť do konca februára, teraz sa termín posunul na koniec marca.
S americkým ministrom obrany ste o tejto ponuke nehovorili?
Nie, s ministrom Austinom sme hovorili predovšetkým o situácii na Ukrajine, o našom postoji a videní sveta, o tom, čo si myslíme, že by bolo potrebné teraz urobiť. Hovorili sme o F-16 a ďalšej spolupráci.
Foto: DoD USA
Spomenuli ste, že Slovensko poskytlo obrovskú vojenskú pomoc Ukrajine. S odstupom času, čo si myslíte, bolo darovanie dosluhujúcich migov a S-300 správnym krokom? Alebo nebolo?
Nemyslím si, že to bolo správnym krokom. Pretože žiadna iná krajina nedarovala priamo systémy zo svojej aktívnej služby. S-300 malo Bulharsko aj Grécko, ale každá krajina pomáhala podľa svojich schopností a možností. My sme poskytli pomoc vysoko nad svoje schopnosti a tým sme zlikvidovali celú našu obranyschopnosť.
My ako vláda máme na vývoj vojnovej situácie odlišný pohľad a verejne sme ho deklarovali. Z nášho pohľadu sú tri body, ktorými sa môžeme zaoberať. Nielen my ako Slovensko, ale aj naši európske partneri. Prvým z nich je, že neexistuje opatrenie, ktoré môže zásadne zmeniť situáciu na fronte v prospech Ukrajiny. Dodatočné množstvo munície to nie je. Teraz je dôležité, aby Ukrajina získala čas, aby sa Ukrajinci vedeli zakopať, urobiť opevnenie, aby sa frontová línia stabilizovala, a teda aby bol dôvod rokovať. A k tomu chceme prispieť aj my svojou malou časťou.
Rozhodli sme sa, že popri odmínovacích systémoch Božena chceme doplniť balík pomoci o väčší počet bagrov, UDS systémov, ktoré sú ideálne na budovanie prekážok, zákopov a podobne. Sú civilnou pomocou a my ju ponúkneme v najbližších rokovaniach s ukrajinskou vládou. Nová objednávka strojov bude trvať niekoľko mesiacov, preto poďme tak, že dodáme stroje z našich skladov a potom si doplníme vlastné skladby. To je úplne v poriadku. To isté platí o Boženách, to isté platí o detektoroch chemických látok. To sú veci, ktoré chceme v tejto chvíli ponúknuť. Dôležité je, aby došlo k upevneniu tohto konfliktu na jednej línii.
Druhá vec je, že sa v správach pravidelne objavuje informácia o nedostatku bojovníkov na strane Ukrajiny a zvažujú sa rôzne posúvania vekovej hranice pre mobilizáciu. Podľa odhadov, 300– až 600-tisíc mladých Ukrajincov, ktorí zodpovedajú odvodu do vojny, je v únii. Tak sa zamyslime nad tým, či európske štáty vedia vytvoriť program, ktorý bude motivovať týchto ľudí zapojiť sa do obrany vlasti, možno by sme mohli ich nejakým spôsobom ešte vycvičiť. Ak je početný stav ukrajinskej armády 240-tisíc vojakov, tak si zoberte, aká silná podpora by to mohla byť. To môže byť desať-, dvadsať päťdesiattisíc ľudí. Toto je prirodzené, pretože každý má záujem chrániť svoju vlasť. Ak nemá, tak asi ho násilím nedonútite. Ja si myslím, že treba túto náladu vyvolať medzi mladými mužmi, ktorí majú šancu svojej krajine pomôcť. Pretože na rozdiel od výziev na vstup vojakov NATO na územie Ukrajiny je toto pochopiteľnejšie a omnoho menej kontroverzné.
Čítajte viac Korupcia na Ukrajine: na Považí zostala pre podvodný obchod munícia za milióny
Teda na aprílových rokovaniach s ukrajinskou vládou chcete dať pánovi Umerovovi (ukrajinský minister obrany – pozn. redakcie) konkrétnu ponuku k tejto veci? Ako by mala vyzerať v praxi?
To nie je o slovenskej ponuke, to je o európskej ponuke. Bavíme sa o tom, že by muselo dôjsť k dohode medzi Ukrajinou a EÚ. Únia by musela urobiť výnimku z paktu ochrany vojnových utečencov, a to v tej podobe, že má prísť nejaká motivácia, podpora toho, aby títo utečenci mali záujem chrániť svoju vlasť. Vtedy sa dá o tom baviť.
Keď sa títo muži za dva roky vojny nezapojili do armády, aby bránili svoju vlasť, nie je to podľa vás jasný naznak toho, že nemajú záujem ísť do vojny a chcú proste žiť normálny život?
Vychádzam z historickej skúsenosti, ktorá bola v prvej svetovej vojne a v druhej svetovej vojne. Mali sme Československé légie. To je primárne vzťah človeka ku svojej vlastnej krajine. Možno oni to chcú, len to nevieme zistiť, nemajú to kde povedať, nemajú sa kde zorganizovať. Ja si nemyslím, že to bude geniálny úspech, ale keď z tých veľkých čísiel máme šancu presvedčiť, motivovať, nejakú časť ľudí, tak je to zásadná pomoc Ukrajine. A v prípade, že ten projekt bude neúspešný, tak sa treba zamyslieť nad tým, kto má bojovať v mene Ukrajiny, keď vlastní občania o to nemajú záujem.
Ale aj na Slovensku sú tisíce takýchto občanov, ktorí podpísali vyhlásenie o odopretí výkonu vojenskej služby, dokonca aj váš stranícky kolega.
Každý sa s tým musí vysporiadať sám.
A čo tak teda Ukrajinci, nemôžu sa takisto s tým vysporiadať sami?
Ja im to nevyčítam. Dávam to viac do toho pomeru, že budete musieť vysvetľovať ako politik, napríklad nemecký, prečo ste sa nerozhodli dohodnúť s Ukrajinou na tom, že nájdete nástroje, aj finančné, ktorými motivujete týchto ľudí, aby išli bojovať za svoju vlastnú krajinu. Ako budete vysvetľovať nemeckým rodinám stratu ich synov v ukrajinskej vojne?
Ale ich synovia nie sú vo vojne a je veľmi otázne, či vôbec budú.
Preto to je dnes téma. Pretože si myslím, že toto riešenie je racionálnejšie a zaujímavejšie a únia má veľa nástrojov, ktoré môže poskytnúť ako motiváciu všetkého druhu.
Čítajte viac Premiér Fico po bezpečnostnej rade: NATO a EÚ zvažujú nasadenie vojakov na Ukrajine, my to odmietame
Vráťme sa k už poskytnutej pomoci. Ak by sme nedarovali S-300 a migy, tak čo by teraz s nimi bolo? Pre protiruské sankcie by sme ich nevedeli opravovať a podobný problém už má ministerstvo vnútra aj s vrtuľníkmi Mi-171, ktoré už nebudú lietať. Nebolo by to tak isto aj so stíhačkami?
Mnohí sa na to radi vyhovárajú. Ale prišiel som minule na leteckú základňu Kuchyňa, kde stoji deväť zaparkovaných dopravných strojov ministerstva obrany, ani jeden z nich nie je ruský, a z deviatich lietal iba jeden. Nie je to o tom, odkiaľ pochádzajú náhradné diely. Keď sme potrebovali opraviť tie Mi-171, tak sme ich zvládli opraviť v Česku. A omnoho horšie dopadla oprava v Leteckých opravovniach Trenčín, čiže chyba je niekde u nás.
Ďalej si myslím, že sme ich nemali darovať predtým, ako dostaneme adekvátnu náhradu. Situácia mohla byť taká, že najprv príde 14 stíhačiek F-16 a potom sa môžeme o tom baviť. A zoberte si, že F-16, ktoré chce darovať Dánsko, prídu na Ukrajinu až teraz, teda ich nedali za jeden deň. Len na Slovensku bolo možné, že z týždňa na týždeň to vybavíte.
Ale pre F-16 Ukrajina mala najprv vycvičiť pilotov, preto tieto stíhačky mohli prísť až neskôr. Pre migy Ukrajinci mali pilotov od začiatku vojny.
Výborne, ale môj názor je stále rovnaký. Bolo to rozhodne nezodpovedné zo strany bývalej vlády odovzdať protivzdušný systém bez toho, aby bola náhrada. Sľuby boli, že tu budú všetky systémy namiesto S-300 až do momentu nákupu nových. Aký je výsledok? Všetky odišli. Kde je tá zodpovednosť, je všetkým úplne jasné. My s touto situáciou budeme bojovať, budeme sa snažiť zabezpečiť, aby Slovensko bolo adekvátne chránené proti aktuálnym hrozbám.
Čítajte viac Ako je strážené naše nebo? Taliani sa sťahujú, americké Patrioty nekupujeme. Kaliňák: na nový systém protivzdušnej obrany sa čaká roky
Keď budeme mať nové prvky systému PVO, čo sa stane s dosluhujúcimi systémami Kub a Igla, ktoré sú tiež ruskej výroby?
Dnes sa na všetky systémy nájde kupec.
A keby Ukrajina prišla s ponukou odkúpiť ich, považovali by ste za problém odpredať ich tejto krajine?
V diskusii sme otvorene povedali, že my už nemôžeme darovať veci z našich skladov. Ale v zásade platí, že keď máme zabezpečené všetky svoje potreby a niektorým strojom uplynie ich životnosť, čiže sú štandardne nadbytočný materiál, tak sa z ministerstva obrany obyčajne predávali. Takže z môjho pohľadu budeme hľadať záujemcov o tie veci, ktoré už naozaj nepotrebujeme. Je však obrovský rozdiel, že my sme darovali niečo, čo sme extrémne potrebovali a stále potrebujeme do príchodu niečoho nového. A tak je to hypotetická otázka, ktorá sa bude riešiť v čase, keď k tomu problému prídeme.
Naša vláda symbolicky a politicky dáva najavo, ako chce pomáhať. Každá krajina však dáva najavo, že je na prvom mieste je jej vlastný záujem a až potom sa ide starať o ďalších. Často takým nepochopením býva upozornenie, že keď vypadnú kyslíkové masky, treba ich najprv nasadiť sebe, až potom dieťaťu. Presne ten zmysel je aj v týchto prípadoch: aby som bol schopný niečo poskytnúť a pomáhať, musím sám byť zabezpečený.