Koncom júla v TIS upozornili na nelegálnu billboardovú antikampaň v Nitre namierenú voči aktuálnemu primátorovi Marekovi Hattasovi. Organizácia o nej informovala svojej sociálnej sieti. Billboardy primátora „vykresľujú ako zlého hospodára a sklamanie pre mesto. Kritici iste majú nárok na takéto hodnotenie jeho štvorročného pôsobenia, zvolený spôsob je však problematický,” uvádza TIS.
Porušenie zákona však nespočíva v tom, že ide o antikampaň, ale v tom, že buď „za nimi stojí iný kandidát, avšak nie je na nich v rozpore s pravidlami uvedený, alebo ich zaplatil niekto ďalší, čo tiež zákon neumožňuje (kampaň môžu viesť iba kandidáti a politické strany),” vysvetľuje Transparency.
Čítajte viac Sulíkov list už "Edo" má, prišiel mu četom. Heger hovorí, že SaS vedie volebnú kampaň
1. Je antikampaň legálna?
Podľa zákona o volebnej kampani sa kampaňou rozumie „akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu”. Okrem toho musí byť jej účelom získanie volenej funkcie. Kampaňou sa rozumie činnosť v prospech aj v neprospech kandidátov či politických strán.
Antikampaň je teda povolená, ak je transparentná. To potvrdzuje aj odborník na volebné právo z právnickej fakulty Univerzity Komenského Marek Domin. „Zákon o volebnej kampani, na rozdiel od predchádzajúcich volebných zákonov, výslovne predpokladá aj možnosť vedenia tzv. antikampane. Ak teda subjekt oprávnený viesť volebnú kampaň, splní ostatné zákonom určené podmienky (napríklad označenie plagátu či podobného nosiča informácií údajom o objednávateľovi a dodávateľovi), môže viesť aj antikampaň,” vysvetľuje Domin.