Prvú vlnu utečencov prijali dobrovoľníci z celého Slovenska. Župan Ján Lunter pripomína, že sa zapojili aj ľudia z Banskobystrického samosprávneho kraja. „Som rád, že sme hneď mohli vytvoriť humanitné centrum v bývalom očkovacom stredisku. Okrem toho sme v internátoch s voľnými kapacitami vytvorili ubytovanie, ktoré aktuálne využíva 170 Ukrajincov,“ hovorí. Poukázal tiež na ochotu starostov a mnohých rekreačných zariadení, ktoré poskytli svoje priestory ľuďom v núdzi.
Potraviny dochádzajú
Ponúknuť „vankúš“ však podľa neho nestačí. „Mnohí prichádzajú len s jednou igelitkou, sú hladní. Musia sa najesť. Potraviny od dobrovoľníkov nám však pomaličky začínajú chýbať. Svedčí to aj o tom, že empatia či sympatizovanie s Ukrajincami klesá. Treba to riešiť,“ podotkol župan. Momentálne sa podľa neho začína ukazovať problém s turistickými zariadeniami, ktoré odídencov prichýlili, no príspevok od štátu je nízky. Ich majitelia už avizujú, že v takomto ubytovávaní pokračovať nebudú, lebo sa blíži letná sezóna a potrebujú zarábať. Preto už mnohým oznámili, že od mája si majú hľadať inú alternatívu.
Čítajte viac Povzbudili ich úspechy armády. Mnohí Ukrajinci sa vracajú domov
Vicežupan Ondrej Lunter vraví, že po prvej vlne akútnej pomoci sa teraz dostávame do druhej fázy, v rámci ktorej je nutné včas sa zamýšľať nad vznikajúcimi problémami. „Tiež nad tým, akým spôsobom tých, čo požiadali o štatút dočasného ubytovania, integrovať do našej spoločnosti,“ povedal. Objasnil, že na území Banskobystrického kraja je momentálne 4-tisíc Ukrajincov, z nich zhruba 35 percent žije v súkromných domácnostiach, teda u ľudí v bytoch a domoch. „Ďalších 10 percent je v turistických zariadeniach, ale už vieme, že viac tam takéto ubytovanie poskytovať nechcú,“ potvrdil.
Môžu skončiť na ulici
Správy, ktoré má vedenie župy k dispozícii, si vraj prácne museli zisťovať od jednotlivých zložiek štátu, aby si mohli vytvoriť vlastný prehľad. „Práve ten chýba. Keby tu bol, mohli by sme dávať jasné informácie k tomu, ako sa postarať o ľudí v rámci vzdelania, sociálnej starostlivosti, lekárov. Zároveň by sme už dnes mohli riešiť otázku ich dlhodobého ubytovania,“ poznamenal. Upozornil pritom, že pred mesiacom poslali na ministerstvo regionálneho rozvoja zoznam budov, ktoré vedia relatívne rýchlo zrekonštruovať, aby mohli slúžiť ako klasické byty.
Čítajte viac V Bratislave evidujú vysoký záujem o vybavenie príspevku za ubytovanie utečencov
„Žiaľ, zo strany štátu zatiaľ nemáme žiadnu odpoveď,“ tvrdí. Podľa neho ide o stratu času, lebo už o dva, možno tri mesiace nastane situácia, keď mnohí nebudú schopní či ochotní naďalej utečencov ubytovávať. „Hrozí teda, že Ukrajinci sa nám ocitnú na ulici. Tak sa im ťažšie bude hľadať práca a obávame sa, že môžu čeliť extrémnej chudobe,“ hovorí. Podčiarkol, že v tomto štáte potrebujeme dlhodobé riešenie bytovej otázky. „Zatiaľ nemáme vedomosť o tom, že by niekto poskytoval koordinované pokyny a vytváral na to zdroje,“ doplnil.
Vedúca oddelenia pomoci utečencom Úradu BBSK Denisa Nincová uviedla, že niektorí ľudia prichádzajú naozaj s minimom vecí. „Medzi nimi aj matky s malými deťmi, ktoré potrebujú intenzívnu pomoc týkajúcu sa výživy, plienok a podobne,“ vysvetlila s tým, že doteraz dokázali čerpať zo zbierok dobrovoľníkov, za čo im patrí veľká vďaka. „Tá emócia však zrejme dokáže trvať už len nejakú chvíľu. Ľudia sú vyčerpaní, čas pomoci je už dlhší. Zbierky sú menšie a nedokážeme pokrývať všetky potreby ľudí, ktorí do skladu prichádzajú. Od charity sa musíme posunúť trošku ďalej – do systematickejšej pomoci,“ mieni. Dodala, že potrebné je mať dáta a vedieť, ako nastaviť systém podpory.