Školu v malej obci vzdialenej 20 kilometrov južne od Bratislavy navštevuje približne 300 žiakov. Vďaka pozitívnemu prístupu k ekologickým riešeniam sa nedávno stala jednou z prvých škôl na západnom Slovensku, ktoré dostali od Nadácie ZSE grant na fotovoltiku.
„Spotreba elektrickej energie v budove, na ktorej sú fotovoltické panely umiestnené, je približne sedem megawatthodín ročne. To je pomerne nízke číslo, podobné väčšiemu rodinnému domu. Zhruba tretinu z toho si po novom vyrobí vďaka slnku a spotrebuje priamo na mieste. Ročne tak priemerne škola usporí takmer 35 percent elektriny,” vysvetlil Marek Tomeš, odborník na obnoviteľné zdroje spoločnosti ZSE.
Ekonómka školy Klaudia Nagyová potvrdila, že aj pri prepočte na eurá ide o zásadnú sumu. „V roku 2020 sme za energie, vodu a komunikácie platili dokopy 7 545 eur. V roku 2021 to bolo už vyše 10-tisíc eur a za tento rok očakávame faktúru približne 18,4 tisíca eur len za elektrickú energiu a plyn," vyčíslila.
Základná škola v Hamuliakove si vyrobí elektrinu už aj sama, zo slnka.
Hoci však panely na streche hamuliakovskej školy už chytajú posledné slnečné lúče, prvé ušetrené peniaze uvidí vedenie až na budúci rok, pri ročnom zúčtovaní. „Tam sa totiž nastavia predbežné ceny a zálohové platby na rok vopred. Škola ich teda platí podľa zmluvy a vďaka vlastnému zdroju si vo vyúčtovaní nájde preplatok. Podľa novej, nižšej spotreby jej potom nastavíme aj nižšie zálohy na ďalšie obdobie. Nespotrebovanú elektrickú energiu, ktorú panely vyrobia napríklad v lete, keď je veľa slnka a škola málo spotrebuje, od nej navyše vykúpime, čím škola okrem ušetrených výdavkov ďalšie peniaze ešte aj zarobí,” priblížil Tomeš.
Čítajte viac Zavretím škôl sa štát len zbaví zodpovednosti. Záťaž padne na rodičov, upozorňuje odborníčka
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida hodnotí takúto iniciatívu pozitívne. Tvrdí, že fotovoltika sa stáva, aj s ohľadom na aktuálne trhové ceny energie, veľmi žiadaným produktom pre všetkých, ktorí dokážu takto vyrobenú elektrinu aj sami spotrebovať. „Štát legislatívne zatraktívnil inštaláciu fotovoltiky na strechách budov a SEPS, štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy, zasa umožnil pripájanie takýchto zdrojov do elektrizačnej sústavy,“ uviedol.
O tom, či sa školám oplatí kúpiť si solárne panely alebo zaviesť iné úsporné investície aj bez dotácie, je však podľa neho zatiaľ ťažké uvažovať. „Na atraktívnosť takejto investície bude mať, samozrejme, vplyv aj prípadné rozhodnutie vlády o dotovaní dodávok elektriny pre ten-ktorý subjekt,” myslí si Badida.
Napríklad Žilina zrekonštruovala Materskú školu Andreja Kmeťa za viac ako 240-tisíc eur. Podľa hovorcu mesta Vladimíra Miškovčíka bolo jej cieľom znížiť energetickú náročnosť budovy a interiérovými úpravami zlepšiť podmienky v škole. „Obnova sa zamerala na zníženie energetickej náročnosti budovy zlepšením tepelnotechnických vlastností obvodového plášťa, základu, strechy a podlahy. Zrekonštruoval sa aj ohrev teplej vody či systém vykurovacej a vetracej sústavy,“ uviedol hovorca mesta.
Prešovská univerzita odhaduje od budúceho roka 10– až 11-násobný nárast platieb za energie, preto sa tiež rozhodla pre zateplenie. „Vo dvoch študentských domovoch, na Ulici 17. novembra a na Námestí mládeže, tiež aktuálne prebieha takzvaný zatepľovací proces s cieľom znížiť spotrebu energií pri ich prevádzke až o 50 percent,“ tvrdí hovorkyňa univerzity Anna Polačková.
Úsporné riešenia pribúdajú
Projekt sa postupne rozširuje aj do iných miest. V rámci pilotnej fázy programu aktuálne inštaluje ZSE fotovoltické panely na 8 školách a zariadeniach sociálnych služieb. Do decembra je navyše otvorená výzva pre ďalších záujemcov. V roku 2023 si grant 70-tisíc eur rozdelí približne 10 ďalších uchádzačov.
O podporu z programu sa môžu uchádzať školy a školské zariadenia, zariadenia poskytujúce sociálne služby, chránené dielne. Pre efektívnejšie využitie fotovoltických panelov je vhodné ak škola, resp. ostatné zariadenia prevádzkujú svoje priestory počas celého dňa, napríklad formou prenájmov alebo poskytnutím priestorov na komunitné podujatia a aktivity. Projekty je možné posielať do konca novembra 2022.
Čítajte viac Takmer 57 miliónov eur. Účty za energie trápia školy, na pomoc štátu čakajú už mesiace
Vysoké faktúry za energie pritom trápia väčšinu škôl na Slovensku. Kríza totiž vyhnala ceny o desiatky až stovky percent nahor. Len za tento rok preto vzdelávacím inštitúciám chýba takmer 57 miliónov eur na dražejúce komodity a budúci rok vyzerá ešte horšie, mnohé školy totiž nevedia zohnať dodávateľov, ktorí by im podpísali zmluvy.
Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) vypočítali, že obce a mestá platia za svoje energie najväčšiu časť svojich peňazí. Starostovia na zabezpečenie vzdelávania dávajú z ich rozpočtov 37 percent. Najohrozenejšie sú malé obce, keďže podľa ekonómov majú veľmi obmedzený manévrovací priestor s rozpočtom. Sú totiž veľmi závislé od hlavného príjmu – podielových daní. Vo dvoch tretinách obcí tvoria podielové dane až 80 percent z celkových daňových príjmov. Menšie obce dávajú oproti väčším obciam aj vyšší podiel peňazí na energie. NBS tiež upozorňuje, že viac ako osem percent populácie (450-tisíc obyvateľov) žije v obciach, kde sa už „vyčerpal“ priestor na zadlžovanie. „Ich dlh totiž presiahol hranicu 60 percent,“ spresňuje NBS.
Zatiahnuť kohútiky na radiátoroch odporučil školám aj štát. Začiatkom októbra prešiel v parlamente zákon, ktorý prikazuje všetkým verejným budovám znížiť spotrebu od 1. októbra 2022 o 15 percent. Hoci totiž v septembri ministerstvo financií vedené Igorom Matovičom (OĽaNO) uvoľnilo 30 miliónov eur pre regionálne školy na kompenzáciu zvýšených cien energií, ozývajú sa aj hlasy, že je to málo. Exminister školstva Branislav Gröhling (SaS) ešte počas úradovania vyčíslil, že vzdelávacím inštitúciám chýba viac. „Osem mesiacov sme od ministerstva financií žiadali kompenzovanie cien energií pre školy. Dokopy je to 56,8 milióna eur (36,8 ZŠ a SŠ a 20 VŠ). Až teraz bolo žiadosti vyhovené, aj to iba čiastočne,“ dodal v statuse na sociálnej sieti.
„Suma bola uvoľnená na základe kvantifikácie výdavkov jednotlivých škôl, ktorú si ministerstvo dodatočne vyžiadalo od príslušného rezortu. Časť prostriedkov bude poskytnutá vo forme dotácie na prenesený výkon štátnej správy obciam a časť VÚC," tvrdilo ministerstvo financií. Neskôr štát vyčlenil ďalších 17 miliónov a regulované ceny. Pomoc s energiami majú školy prisľúbenú zatiaľ do konca roka. „Veľký štátny podnik určite bude zabezpečovať na národnej úrovni dodávku tepla a energie pre verejnú správu,“ ubezpečoval neskôr aj minister školstva Ján Horecký.
Univerzitám, ktoré hrozili od 17. novembra zatvorením, štát prisľúbil zas viac peňazí z budúcoročného rozpočtu. Pokiaľ totiž dodatočné peniaze nepritečú, Univerzite Komenského (UK) napríklad hrozí, že nebude schopná udržať svoje budovy v prevádzke. „Cena za energie nám už len oproti minulému roku narástla o 170 percent,“ vyčíslil v podcaste denníka Pravda rektor UK Marek Števček. „Minister Horecký dal prísľub, že budúcoročný rozpočet pre verejné vysoké školy bude obsahovať aj dofinancovanie nárastu cien energií v roku 2023 a tiež súhlasil, aby finančné prostriedky, ktoré boli v štátnom rozpočte doplnené z deficitu 27 miliónov eur, neboli viazané,“ uviedlo Prezídium Konzorcia U10+ združujúceho slovenské vysoké školy.
Kým však vláda budúcoročný rozpočet neschváli, nič nie je vyhraté. Finálnu podobu plánu štátnej kasy na budúci rok budú totiž poslanci parlamentu schvaľovať až na ďalšej schôdzi Národnej rady, ktorá sa začne 29. novembra.