„Na Slovensku máme všetky plavárne v žalostnom stave. Väčšina je postavená v 60. až 70. rokoch dnes už so zastaranou technológiou a ani jeden bazén nie je vhodný na medzinárodné súťaže,“ sumarizuje prezident Slovenskej plaveckej federácie (SPF) Ivan Šulek. Spomína pritom najčastejšie problémy.
Dezolátny stav bazénov
„Bazénové telesá tečú, technológia je pred rozpadom,“ približuje. O dezolátnom stave plavární hovorí aj architektka Danica Končeková z Ústavu architektúry občianskych budov na Fakulte architektúry dizajnu STU v Bratislave, ktorá sa problematike bazénových zariadení dlhé roky venovala. Hoci dnes už túto oblasť sleduje menej detailne, stav sa podľa nej odvtedy veľmi nezmenil. „Sú zastarané, nevyhovujúce, a to nielen technicky, ale aj stavebne. Vyžaduje si to omnoho vyššie náklady na ich prevádzku a údržbu,“ priblížila.
Čítajte viac Mestské bazény môžu čoskoro skončiť. Českí susedia našli spôsob, ako ich zachrániť
Šulek zároveň poukazuje aj na nedostatok bazénov. „Športovci a verejnosť sa doslova bijú o dráhy,“ dopĺňa s tým, že viac ako polovica zo 141 miest je bez bazéna. Ako príklad extrémnej vyťaženosti uvádza jeden staručký 50-metrový bazén v polmiliónovej Bratislave, o ktorý sa delí 13 plaveckých klubov, vodné pólistky s vodnými pólistami a synchronizované plavkyne z dvoch klubov.
Mestskú plaváreň v Topoľčanoch slávnostne otvorili v marci 1970 a dodnes je tam pôvodná filtrácia vody. „Na plavárni máme problém s technológiou, a tak sme sa rozhodovali, akým spôsobom ísť ďalej,“ hovorí primátorka Topoľčian Alexandra Gieciová. Stará filtrácia má vplyv na kvalitu vody. Jej stav sa každý mesiac pravidelne kontroluje. Vzorky odoberajú hygienici aj náhodne.
Filtrácia to už neutiahne
„Nebudem klamať. Raz za čas sa stane, že nie je vyhovujúca,“ hovorí Marek Gális, manažér športového klubu Pirana Sport Club, ktorý má plaváreň vo svojej správe. Podľa neho to závisí aj od toho, koľko ľudí sa v bazéne vystrieda. „Je veľmi vyťažený tréningovými skupinami, základnou školou i bežnou verejnosťou,“ dodáva. Počas pracovného týždňa ho navštívi aj 500 plavcov za deň.
Čítajte aj Univerzitné bazény v Trnave a v Nitre čaká obnova. Zapláva si v nich aj verejnosť
Jednou z možností bola celková rekonštrukcia plavárne. Investície do jej obnovy by sa mohli podľa primátorky vyšplhať až do výšky tri milióny eur. Samotná technológia by si vyžiadala 700-tisíc eur. „Preto sme si povedali, že nepôjdeme do rekonštrukcie a radšej sa budeme zaoberať výstavbou novej plavárne,“ spresňuje Gieciová. Tá by mala vzniknúť v blízkosti súčasného letného kúpaliska, s ktorým by tvorila jeden celok.
Foto: Žaneta Mikulíková
Príliš nákladná rekonštrukcia plavárne však nie je jediným dôvodom na vybudovanie nového strediska vodných športov. Bazén s dĺžkou 25 metrov nespĺňa predpísané normy a niektoré preteky tak musia mať udelenú výnimku. „V Topoľčanoch máme veľkú základňu plaveckých športov, máloktoré mesto má také zastúpenie. Bola by to škoda nepodporiť a nejsť v tom ďalej,“ myslí si Gieciová.
Gális pripomína, že vodné športy majú v meste vyše 75-ročnú tradíciu. Okrem plavcov tu pôsobia aj vodní pólisti. „Náš klub má v oboch športových disciplínach všetky vekové kategórie u mužov i žien, respektíve mládežníkov chlapcov a dievčat,“ spresňuje. Ak by došlo k napríklad havárii, nevie si predstaviť, ako by fungovali ďalej. Takýto scenár podľa neho môže nastať kedykoľvek.
Prekrytie kúpaliska? Skôr nie
Pre problémy s kvalitou vody i pre rozmerovo nevyhovujúci bazén samospráva pôvodne uvažovala o prekrytie letného kúpaliska s 50-metrovým bazénom nafukovacou halou. Išlo by o dočasné riešenie, kým v meste nevyrastie nová plaváreň. Z toho zámeru zrejme nakoniec zíde.
Čítajte aj Kto je za požiarom v Nitre? Škodu za 6 miliónov môže mať na svedomí kriminalista
Na radnici nedávno prebehlo interné vyhodnotenie prípravných trhových konzultácií k výstavbe novej plavárne. „Projektová dokumentácia sa pohybuje okolo pol milióna eur. Pol milióna by nás vyšla aj "nafukovačka“, ktorá je navyše prevádzkovo náročná," objasňuje primátorka. Radnica stojí pred rozhodnutím investovať radšej do projektovej dokumentácie a zaoberať sa tým, ako získať peniaze na novú plaváreň.
To však bude podľa primátorky náročné. „Podielové dane, z ktorých sme vedeli v minulosti robiť nejaké investície, dnes ,prejeme’. Dostaneme ich toľko, že ich použijeme na bežné výdavky,“ priblížila. Aj keď je možné získať príspevok z Fondu na podporu športu, nie je to podľa nej dostačujúce.
Na plavárni zatiaľ riešia, aby čo najdlhšie udržali zodpovednú kvalitu vody. Pôvodne chceli použiť špeciálnu UV lampu do bazénov, ktorá slúži ako prirodzená dezinfekcia vody bez použitia chemických prípravkov „Ide o alternatívu na zlepšenie kvality vody. Pôsobí priamo na potrubí,“ vysvetľuje manažér športového klubu. Momentálne však podľa neho prebieha diskusia, či nepoužiť výkonnejšie zariadenie.