Mestské bazény môžu čoskoro skončiť. Českí susedia našli spôsob, ako ich zachrániť

"Skôr to smeruje k tomu, že sa plavárne budú zatvárať," myslí si architektka Danica Končeková z Ústavu architektúry občianskych budov na Fakulte architektúry dizajnu STU v Bratislave. Na Slovensku máme desiatky mestských plavární a inovácie potrebuje takmer každá. Ich funkcia by sa však mala drobnými vylepšeniami posunúť v prospech rekreačného účelu. Tak ako to vidieť v Česku.

, 16.01.2023 14:48
debata (2)
VIDEO: Nevyhovujúci stav plavárne v Topoľčanoch

Mestské plavárne patria medzi športoviská a spadajú pod ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Prehľad o ich počte či stave však nemá. „Pripravujeme novelu zákona o športe, súčasťou ktorej bude vybudovanie registra športovísk na Slovensku,“ reagoval rezort vo svojom stanovisku. Nevie ani to, koľko ich bolo zmodernizovaných a koľké by to potrebovali.

Mestská plaváreň Topoľčany Čítajte viac Plavárni s polstoročnou históriou ide o život. V nevyhovujúcej vode plávajú športovci aj verejnosť

Údaje, ktoré chýbajú ministerstvu, má Slovenská plavecká federácia (SPF). „Celkový počet bazénov pre plavecké športy na Slovensku je sedemdesiat,“ spresňuje Šulek s tým, že inovovať potrebujú takmer všetky. Obnova plavární sa však rozbieha pomaly. V niektorých sa už dokonca ani nepláva.

Vizualizácia vonkajších priestorov po...
Vizualizácia vonkajších priestorov po prestavbe.
+7Vizualizácia vnútorných priestorov po prestavbe.

Viaceré museli zatvoriť

Príkladom je plaváreň v Šali, ktorú v apríli 2019 zatvorili pre zlý technický stav strechy. Tú síce opravili, no budova potrebuje celkovú obnovu. O mestskú plaváreň prišiel v roku 2015 aj Lučenec, kde momentálne vyrastá nová krytá plaváreň. Na modernizácii športoviska pracujú aj v Michalovciach.

Rekonštrukciou tiež prechádzajú univerzitné bazény v Nitre a Trnave. Trnavská plaváreň z roku 1961 bola približne tri roky pred začatím prác odstavená pre havarijný stav. Bezpečnostný technik zakázal jej ďalšiu prevádzku.

Dejú sa však aj pozitívne príbehy. V hlavnom meste prechádzajú premenou bývalé mestské kúpele Grössling. Súčasťou nového verejného priestoru majú byť aj obnovené bazény.

Interiér bratislavských kúpeľov Grössling.
Bratislavské kúpele Grössling.
+6Interiér bratislavských Kúpeľov Grössling.

Mestská plaváreň v Trebišove zas po rozsiahlej rekonštrukcii získala pozornosť celého Slovenska, keď bol objekt zmodernizovanej plavárne nominovaný do 21. ročníka Ceny za architektúru CE ZA AR 2022, ktorú vyhlasuje Slovenská komora architektov.

V piatok 25. júna 2021 sa v Trebišove... Foto: TASR, Roman Hanc
Trebišov Plaváreň V piatok 25. júna 2021 sa v Trebišove uskutočnilo slávnostné otvorenie kompletne zrekonštruovanej mestskej plavárne. Na snímke zrekonštruovaná budova krytej plavárne v Trebišove.

Lučenec, Nitra či Trnava získali na obnovu plavární príspevok z Fondu pre podporu športu. Historicky prvú výzvu na podporu športovísk spustili koncom roku 2020. Na plaveckú infraštruktúru išlo 2,8 milióna eur, čo predstavovalo len 11 percent z celého balíka peňazí. Okrem Lučenca získal príspevok aj popradský akvapark na prestavbu 50-metrového bazéna.

O rok neskôr sa už podiel podporených projektov zvýšil takmer na 19 percent. Samosprávy sa uchádzajú predovšetkým o dotácie na obnovu školských areálov, krytých a vonkajších športovísk. Ako upozorňuje architektka Končeková, plávanie má pritom obrovské benefity pre ľudské zdravie.

O plaváreň v Trenčíne je veľký záujem

Ako na to išli v Česku

Zlý stav plavární neprináša len vyššie náklady ich vlastníkom, ktorými sú v drvivej väčšine samosprávy. Podľa architektky sa podpisuje aj pod klesajúci záujem o ne. „Je to uzavretý kolobeh a skôr to smeruje k tomu, že sa budú zatvárať,“ myslí si. Takýto koncept je podľa nej neudržateľný a pozrieť by sme sa mali na susedné Česko.

„Počas hospodárskej krízy dali financie do toho, aby sa športové zariadenia vrátane plavární dali do poriadku. Dostali sa na takú úroveň, že skoro každá väčšia dedina má plaváreň,“ približuje. Niektoré plavárne, ktoré boli v zlom technickom stave, zrekonštruovali, no nezmenili len ich vzhľad.

„Doplnili ich prípadne o nejaké menšie prvky, ako je sauna, vírivka, bazén s protiprúdom alebo chrličom. Nevznikol z toho hneď akvapark,“ naznačuje Končeková, akou cestou by sme sa mohli uberať aj u nás. Ako príklad uvádza plaváreň Kraví hora v Brne či v Litomyšli. „Sú to veľmi pekne a jednoducho vyriešené plavárne na malých pôdorysoch s doplnením pár funkcií,“ dodáva.

Vysvetľuje, že pri úplnej monofunkcii dostávajú plavárne len športový účel. Zlepšenie menšími doplnkovými službami by plavárne priblížilo viac k bežnej verejnosti a k ich relaxačnému a rekreačnému účelu. Vhodné je aj doplnenie detského bazénika, aby sa deti naučili žiť s vodou. Podľa Končekovej je to veľmi dôležité pre budovanie návykov do budúcna.

Ako príklad opäť spomína brniansku Kraví horu, ktorá má už v názve uvedené, že ide o športový a rekreačný areál. „Je to bývalé letné kúpalisko, kde dobudovali základnú halu s plaveckým bazénom. Je tam aj sauna s vírivkou. Stačí to a pláváreň má celkom dobrú návštevnosť. Takto tam vie stráviť čas celá rodina,“ poukazuje.

Stav slovenských plavární vedie podľa nej k tomu, že deti potom nemajú kam chodiť na plávanie a klesá ich mobilita. „Vedie to k degradácii či už pohybu, alebo záujmu o nejaký šport. Neskôr chýbajú ľuďom návyky, nechodia plávať, a to má vplyv na ich zdravotný stav,“ zdôrazňuje.

Kto bude mať záujem o obnovu?

Aj Šulek vyzdvihuje pozitívne účinky plávania. „Už v antickom Grécku si stavali bazény, pretože majú blahodarné účinky na organizmus.“ Na rozdiel od Končekovej si však myslí, že mestské plavárne sú jediná udržateľná forma prevádzky bazénov na Slovensku. „Dnes iba zlý alebo veľmi bohatý podnikateľ postaví verejnú plaváreň ako charitu. Prevádzka je stratová alebo vyrovnaná bez zisku. Okrem tých, kde je geotermálny vrt,“ vraví Šulek. Mestské plavárne prirovnal k chladničke, ktorú potrebujeme v každej domácnosti, aj keď nie je zisková.

Obáva sa však, že súčasná situácia môže naštartovaný proces obnovy mestských plavární zabrzdiť. „Na jednej strane sa tešíme, že sa pohli aspoň niektoré projekty. Inflácia však dvíha ceny stavebných materiálov a práce. Zasiahla do toho ešte aj energetická kríza, ktorá môže výrazne ovplyvniť aj rozbehnuté projekty. Nehovoriac o tom, že v tejto situácii žiadny majiteľ plavárne ani nepomyslí na rekonštrukciu, keď nevie, kde má nájsť peniaze na výrazne zvýšené platby za prevádzku ekonomicky stratovej plavárne,“ upozorňuje prezident federácie.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #rekonštrukcia #plaváreň
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy