Trnava pripravuje medzinárodnú urbanistickú súťaž na novú mestskú štvrť. Jej výsledky majú byť podkladom pre nový územný plán zóny, ktorý presnejšie definuje, ako sa má daná lokalita v budúcnosti rozvíjať. Prečo je to dôležité?
Územný plán zóny je záväzný dokument pre všetkých dotknutých – samosprávy, štátnu správu, majiteľov pozemkov. Jeho vypracovanie zabezpečuje, aby sa územie optimálne rozvíjalo a aby sa napríklad jeho “vybrané” časti nemohli len tak meniť s meniacim sa politickým zastúpením či zmenou majiteľa pozemkov. Medzinárodná súťaž je dôležitá preto, aby vznikla možnosť nájsť čo najoptimálnejšie riešenie. Holanďania, Dáni, ale aj Česi sú pri navrhovaní nových mestských štvrtí omnoho ďalej ako my, majú viac skúseností najmä v realizačnej rovine. Takto vzniká možnosť priniesť aj k nám know-how teoretických princípov, ktoré sú overené aj praxou.
V prípade novej trnavskej štvrte ide o územie s rozlohou približne 160 hektárov. Územný plán zóny sa však vypracováva aj pre menšie lokality. V akých prípadoch má vypracovanie detailnejšieho územného plánu zóny zmysel a kedy už nie?
V princípe má územný plán zóny zmysel vypracovať vždy, keď na danú lokalitu začne vznikať takzvaný rozvojový tlak, respektíve ešte pred jeho vznikom. Skúsení zástupcovia mesta či mestskí architekti, vedia tento moment odhadnúť. Sú územia, ktoré potrebujú mať územný plán zóny bez ohľadu na aktuálnosť tlaku. Napríklad také, ktoré sa nachádzajú v centrálnych polohách, len sú dočasne nevyužívané, prípadne sa v nich stavebná činnosť realizuje postupne.
Dá sa územný plán zóny pokaziť alebo je to vždy výhra pre mesto a jeho obyvateľov?
Dá, ale legislatívne daný proces tvorby územného plánu zóny povinne „vťahuje“ do jeho návrhu rôznych aktérov vrátane obyvateľov. Takže na definitívnu podobu územného plánu zóny a súčasne aj zodpovednosť za jeho kvalitu majú veľký dopad práve obyvatelia.
Čítajte viac Nová mestská štvrť ako v Hamburgu: Budeme mať 15-minútové mesto? Trnava chce dohnať Európu
Čo z toho majú bežní ľudia, ak má samospráva víziu o tom, ako sa má v budúcnosti vyzerať určitá lokalita?
Zjednodušene, územný plán zóny je kľúčový, pretože by mal v prvom rade definovať, ako bude v novej lokalite vyzerať verejný priestor – ulice, námestia, parky. Ide o priestory, z ktorých benefitujú všetci obyvatelia mesta. Keď fungujú a lokalita je dobre prepojená s ostatnými mestskými časťami, je možné viac využívať peší pohyb, bicykel, územie je prístupné a dostupné. Veľakrát vidíme, že vzniká pekná nová budova, ale v jej okolí nie sú napríklad ani základné chodníky, prípadne sú nedostatočné. Prípadne vzniká nová štvrť, ktorá akoby bola „odtrhnutá“ od svojho okolia, dá sa k nej dostať napríklad len autom. Ulice môžu byť úplne bez stromov, prípadne parkové priestory v novej štvrti úplne absentujú. Územný plán zóny ďalej definuje aj maximálnu výšku budov a detaily fungovania celej štvrte. Je to výhodou, pretože štvrť sa potom nemusí rozvíjať v závislosti od jedného developera, ale môže vznikať postupne, pokojne aj menšími stavebnými projektami. Stále je však garantované, že po dokončení bude štvrť ako celok fungovať. Vo Viedni takto napríklad stavajú známu štvrť Aspern – najskôr vybudovali napojenie na metro, ulice, centrálne jazero s rekreačnými priestormi a námestia. „Domy“ okolo vznikajú až teraz, a to postupne. Ak je teda územný plán zóny dobre navrhnutý, noví obyvatelia majú garantované, že v novej štvrti budú mať kvalitné verejné priestory. Súčasní obyvatelia zase, že nová štvrť by mala dobre fungovať – že z nej nebude uzavretá “enkláva”, prípadne developerská zástavba, kde metre štvorcové predajnej plochy “zjedia” aj všetky chodníky, mikropriestory či parky.
Čítajte aj Mestské bazény môžu čoskoro skončiť. Českí susedia našli spôsob, ako ich zachrániť
Môže to ovplyvniť aj ľudí žijúcich na opačných končinách mesta?
Naše slovenské mestá sú malé. Na jednej strane mesta vieme rýchlo pocítiť, keď na tej druhej niečo nefunguje – asi najrýchlejšie vo forme zvýšenej záťaže od automobilovej dopravy. Keď nebude nová štvrť dobre dostupná pre peších, tak budú všetci jej návštevníci závislí od použitia auta. Nová štvrť však môže priniesť okrem bývania a práce aj iné funkcie, ktoré doteraz napríklad v meste chýbali a obyvatelia z opačných strán ich môžu využívať – plaváreň, rekreácia či nové pracovné príležitosti. V neposlednom rade môže nová štvrť svojim riešením prispieť aj k celkovej adaptácií na klimatickú zmenu. V lete máme rozpálené centrá miest, veľké betónové (najmä parkovacie) plochy, o niekoľko stupňov viac ako je priemerná teplota. Vzduch v mestách prúdi len slabo. Nová štvrť môže byť navrhnutá s dobrou sieťou zelene a vodných prvkov tak, že bude vytvárať dobrú mikroklímu, ktorá vie pozitívne ovplyvniť aj svoje okolie.
Majú samosprávy v takomto urbanistickom plánovaní rezervy? Chýbajú vízie, know-how, odborníci či financie?
Chýba najmä čas a kontinuita. Len samotné vyhlásenie a vyhodnotenie súťaže sa ráta v dlhých mesiacoch. Spracovanie územného plánu i zóny možno aj v rokoch. Ak chce vedenie mesta dosiahnuť niečo rýchlo viditeľné a hmatateľné, územný plán nie je v tomto smere atraktívny cieľ. Je to dokument, ktorého výsledky sú viditeľné až po dlhšom čase. Pre mnoho samospráv preto nie je prioritou jeho komplexné spracovanie, ale vystačia si skôr s drobnými zmenami tých existujúcich, ktoré sú len poopravené tak, aby umožňovali rýchlu plánovanú výstavbu. Ďalšie vedenie mesta zopakuje len tento proces. Chýba tiež komplexnosť nazerania na všetky zmeny aj tým, že vo vedení miest máme málokedy dlhodobú kontinuitu a snahu brániť „ozajstný“ verejný záujem.