VIDEO: Vladimír Soták o zdravotníctve a kategorizácii nemocníc.
Petíciu s 29 772 podpismi pôjde osobne zaniesť na ministerstvo zdravotníctva primátor Brezna Tomáš Abel, ktorý je zároveň predsedom správnej rady tamojšej nemocnice. Jej zriaďovateľmi sú mesto a Železiarne Podbrezová, pričom spádovú oblasť má 80-tisíc pacientov. Mnohí tam chodia z odľahlejších častí regiónu, odkiaľ by im do banskobystrickej či popradskej nemocnice trvala cesta takmer hodinu.
Predmetom petície bolo tiež zachovanie nemocnice v celom jej doterajšom rozsahu poskytovaných medicínskych služieb. Abel ozrejmil, že podpisy zbierali od 25. januára do 28. februára, pričom táto akcia zmobilizovala celé Horehronie.
„Za svoju nemocnicu sa postavili takmer všetci obyvatelia nášho okresu,“ podotkol. Pripomenul, že ak v súlade so zákonom podporí petíciu aspoň desaťtisíc osôb, prerokuje ju príslušný orgán verejnej moci s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
„Žiadame preto o prerokovanie nášho problému, za účasti petičného výboru, predmetným rezortom, čo je ministerstvo zdravotníctva. Verím, že pán štátny tajomník si na nás nájde čas a zapojí sa aj predseda vlády,“ povedal primátor.
Horehronci sa vzopreli
Členom petičného výboru je aj generálny riaditeľ železiarní Vladimír Soták. Podčiarkol, že na brezniansku nemocnicu je hrdý. „Slúži celému regiónu. To, že Horehronci sa vzopreli a postavili za ňu, je fantázia. Povedali mohutné nerobte z nás volov. Nerozhodujte si v Bratislave o nás bez nás,“ rozrečnil sa Soták. „Nejaká komisia, politickí nominanti, tretí sektor, nejakí sorošovci. Kto vám dovolil takto to hodnotiť?“ pýtal sa znechutene. „A aby nám cez médiá bývalý minister zdravotníctva a odchádzajúci predseda odkazoval, že Brezno nebude v dvojke? Čo si to dovoľuje? Veď ten človek za chvíľu nebude,“ poznamenal.
Soták pokračoval, že veľa komunikuje smerom k vláde a politikom. Viacerí ministri zdravotníctva podľa neho konali zle a naťahuje sa to „ako sopeľ na rukáve“. Tvrdí, že ľudia, ktorí kategorizáciu nemocníc schvaľovali, nič o Slovensku nevedia. „Ani to, aké je Brezno veľké a že všade sú hory,“ podotkol. Zároveň ukázal na veľkú mapu. „Niekto sa asi neučil zemepis,“ dodal narážajúc na to, že napríklad Telgárt je od Banskej Bystrice, kam by mali pacienti po novom chodiť, určite vzdialenejší ako zákonom stanovená dostupnosť do 45 minút.
Opäť spomenul aj situáciu, keď sa ho, v prípade zdravotných problémov, snažia telefonicky zohnať ľudia z Bratislavy dovolenkujúci na Horehroní. „Chodia sem lyžovať, na turistiku, idú na chatu, opijú sa a podobne. Dovezú ich do nemocnice a vypytujú sa, kto ma pozná a nech ma kontaktujú, aby som zavolal do nemocnice, aby sa o nich v nemocnici dobre postarali. Veď ale tu to všetko funguje, nikde nemusím volať,“ prízvukuje Soták.
Veľký nepokoj
Riaditeľ breznianskej nemocnice Jaroslav Mačejovský uviedol, že list o ich zaradení do prvej úrovne vniesol do regiónu pocit neistoty. „Nemocnica je tu druhý najväčší zamestnávateľ. Správa o jednotke, že tu nemá perspektívu a bude sa zatvárať, vnáša medzi zamestnancov veľký nepokoj. Týmto sa počty lekárov nenavýšia. Tým, že preložím nejakého špecialistu z Brezna do Banskej Bystrice, neošetrí sa viac ľudí. Akurát pre Horehroncov to bude ťažšie dostupné,“ zhodnotil.
Na žiadosť o preradenie, ktorú ministerstvu zdravotníctva posielali 4. januára, vraj rezort doteraz nereagoval. „Napriek tomu, že sme to urgovali. Na pôde našej nemocnice však 23. februára prebehlo stretnutie s tímom ministerstva z odboru kategorizácie ústavnej starostlivosti, na ktorom sa zúčastnil aj jeho vedúci,“ povedal hovorca nemocnice Karol Vojtko. Objasnil, že podrobne rozoberali ich situáciu a upriamili pozornosť na zákon súvisiaci s kategorizáciou.
Čítajte aj Každá nemocnica môže požiadať o zaradenie do inej úrovne kategorizácie„V jednoduchosti sa v ňom uvádza, že ak nejaký okres nemá časovú dostupnosť do nemocnice druhej úrovne do 45 minút, tak sa do tejto siete zaradí aj taká, ktorá má počet obyvateľov v okrese pod 75-tisíc. Toto ustanovenie sa priamo týka aj nás,“ zdôraznil Vojtko. Odvtedy však žiadnu ďalšiu komunikáciu s rezortom nemali. Dodal, že ak by ich petícia nebola úspešná, obrátia sa na prokuratúru.
Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič na brezniansku petíciu reagoval, že argumenty, ktoré odzneli, prečo má byť ich nemocnica vo vyššej kategórii, tak „tak to nemáme navnímané“. Ministerstvo podľa neho nemá pocit, že by bola ohrozená. „Zdravotná starostlivosť v breznianskom regióne bude vždy zabezpečená. Je to proste nemocnica, ktorá tam je pevne zakotvená a požiadala si o doplnkové programy,“ povedal.
Breznianska nemocnica v číslach
47 rokov existencie
600 zamestnancov
210 lôžok
8 300 hospitalizácií ročne
27 vlastných ambulancií
2 verejné lekárne
6 uzlov záchrannej služby