Novinku zvanú gyrokoptéra, ktorá je schválená aj na jazdu po ceste, si Milan Paprčka zaobstaral v českom Přerove. Tam mu ju vyrobili podľa jeho požiadaviek. Na prvý pohľad pôsobí ako malý vrtuľník, no je to len optický klam. Ide totiž o vírnik, čiže druh ľahkého lietadla, ktorý je prispôsobený aj na jazdu po normálnych komunikáciách. Dá sa teda povedať, že ide o lietajúce auto, ktoré je v premávke vybavené predpísaným osvetlením, smerovkami, spätnými zrkadlami, klaksónom aj evidenčným číslom.
Parkuje aj pred domom
Letecký nadšenec si kúpou tohto stroja splnil svoj sen vlani v októbri. Slúži mu na poznávacie a dobrodružné lety. Na jeden z nich zobral aj nás. Stretli sme sa na letisku v Dobrej Nive, kde svojho „tátoša“ tento Banskobystričan hangáruje. Zo zaparkovaného miesta ho ručne potlačil na plochu letiska a začal pripravovať na cestu do výšin. Popritom rozprával o jeho výhodách.
„Váži zhruba 280 kilogramov. Skôr je to lietadlo, ktoré dokáže legálne chodiť aj po ceste,“ povedal s úsmevom. Vzápätí však potvrdil, že vzhľadom na jeho schopnosti je to, samozrejme, tiež lietajúce auto. Pokračoval, že už predtým pilotoval malé dvojmiestne lietadlá, no chýbala mu pri nich väčšia flexibilita.
„S týmto hocikedy pristanem na lúke za mojím domom a po ceste sa presuniem k sebe do dvora,“ hovorí Milan. Jazdu po hlavných ťahoch využíva najmä na priblíženie sa z miesta pristátia napríklad na pumpu, do reštaurácie, hotela či na pracovné stretnutie. „Niekedy si takto vyrazím na kávu či do pizzerie. Vyberám si také miesta, aby som po ceste nemusel ísť ďalej ako pätnásť kilometrov,“ ozrejmil.
Výhodou unikátneho stroja je aj odolnosť voči zlým poveternostným podmienkam. „Vírnik ich zvládne, no na malých lietadlách vtedy nie je možné ísť do vzduchu,“ podotkol. Keďže je aj fotograf, vyhovuje mu tiež pri tvorbe záberov z vtáčej perspektívy.
„Tu mi nezavadzia žiadne krídlo, ani kus kabíny. Toto má veľké foto okná, vďaka ktorým dokážem urobiť oveľa lepšie snímky,“ ukázal na priehľadnú „bublinu“, ktorou sa v kokpite zatvára. Na brucho stroja, teda na jeho spodku, zvykne pripevniť aj 360 stupňovú kameru, s ktorou zachytáva zaujímavé miesta a potom ich zverejňuje na svojej stránke travelvirtual.eu. „Ľudia to môžu sledovať a zhora sa obzerať dookola ponad Pustý hrad, Kriváň či Ďumbier,“ spomenul niektoré lokality. Okrem Slovenska a Česka plánuje takéto výlety aj po celej Európe.
„Nedávno som s touto kamerou preletel celý Hron – od jeho prameňa pod Kráľovou hoľou až po sútok s Dunajom. Vznikla z toho takzvaná videomapa. Okolo rieky sme špeciálnymi efektami vytvorili názvy obcí, pohorí, všetky tie geografické údaje,“ spomenul pripravovanú novinku, ktorá bude aj komentovaná. „Svoj hlas k tomu prepožičia Marek Ťapák, s ktorým som sa už dohodol. Veľmi sa z toho teším, vyjde to niekedy v júni,“ povedal.
Stabilita vo vetre
Keď bolo na vzlietnutie všetko pripravené, Milan nás usadil za sedadlom pilota, teda za sebou. „Je to skoro ako na motorke,“ prehodil veselo a podal nám slúchadlá s mikrofónom, cez ktoré sme vo vzduchu spolu komunikovali. Po krátkom rozbehu sme sa ani nenazdali a už sme boli desiatky metrov nad zemou. Potvrdili sa jeho slová o tom, že vo vírniku človekom „nehádže“ tak ako v lietadlách.
„Tie keď vbehnú do turbulencií, ktoré vznikajú zo stúpavých prúdov, nadhodí ich. Keďže toto nemá krídla, ani vrtuľu ako si mnohí myslia, ale listy rotora, turbulencie sa nemajú do čoho oprieť. No a rotuje to rýchlosťou 600 kilometrov za hodinu, takže oproti silnému vetru je to stále viacej. Celé to jednoducho rozseká,“ vysvetlil, keď sme spomenuli obdivuhodnú stabilitu.
Čítajte aj VIDEO: Falošný policajt vymámil od seniorky tisíce eur. Nepoznáte ho?
Postupne sme sa vzduchom presunuli od Dobrej Nivy nad susednú obec Podzámčok. Tam sa nám naskytol pohľad na ruinu, podľa ktorej je táto dedinka pri Zvolene pomenovaná. Týči sa na kopci, pod ktorým je frekventovaná cesta. Vzápätí sme sa otočili a smerovali k Dobronivskému rybníku. Po malebnej jazde sme sa vrátili na letisko, ktoré sme len chvíľu predtým obdivovali pohľadom z výšky. Následne začal Milan meniť vírnik na auto. Plánovali sme totiž aj výlet po dedine a jej hlavnom ťahu. Zafixoval teda rotory, vytiahol „späťáky“ a špeciálnu „ešpézetku“. Kým sa tomu venoval, opäť sa rozrečnil.
„Gyrokoptéru používam aj na služobné cesty. O chvíľu ňou idem do Bratislavy. Klasickým autom mi to trvá dve hodiny, s týmto 45 minút,“ zhodnotil. Verí, že s parkovaním problém nebude ani tam. „Niečo určite nájdem, veď to nezaberá veľa miesta. S rotormi to má síce dĺžku až deväť metrov, ale tie sa nachádzajú nad ostatnými autami. Je to podobné, ako keď hľadáte miesto pre vozidlo,“ poznamenal. Objasnil, že aby mohol tento stroj používať, má od neho dva „techničáky“ – zvlášť na lietadlo a ďalší je v kategórii špeciálne vozidlo.
„Normálne mi na to vydal povolenie Dopravný úrad,“ povedal. S gyrokoptérou zatiaľ natrafil na policajné hliadky dvakrát. Samozrejme, zastavili ho. „Aj to skôr zo zvedavosti. Nikdy predtým také niečo na ceste nevideli, tak si to poprezerali. Chceli vidieť aj doklady a všetky papiere k tomu. Asi to bol pre nich zážitok,“ mieni.
Potom sme nastúpili a vyrazili do ulíc Dobrej Nivy. Prešli sme rôznymi zákutiami a vynorili sa na hlavnom ťahu. Oprotiidúci šoféri sa udivene pozerali, niektorí nám s úsmevom kývali na pozdrav. Chodci sa za nami otáčali s nevyslovenou otázkou v očiach: „Čo to je?“ Dopravný prostriedok tohto typu skrátka bežne nevídať. Jedno je isté. Jazda v ňom bol pre nás veľkým zážitkom.
Fakty o špeciálnom vozidle
Gyrokoptéra stojí 150 000 eur. Jej maximálna rýchlosť na ceste je 40 kilometrov za hodinu. Nielen na Slovensku, ale v rámci celej Európskej únie spĺňa všetky normy a môže oficiálne jazdiť na cestách nižších tried. Na jej pohon slúžia dva elektromotory. Vo vzduchu sa pohybuje s pomocou benzínového motora a dosahuje od 30 do 200 kilometrov za hodinu. Spotreba benzínu je 20 litrov za hodinu. Dokáže ísť až do výšky 6 000 metrov. Na rozdiel od bežných lietadiel, ktoré potrebujú dlhé štartovacie a pristávacie dráhy, jej na vzlet stačí 60 až 100 metrov rovnej plochy. Na pristátie je to ešte menej – od 20 do 50 metrov. Tento fakt ju robí nezávislou na štandardných letiskách.