Súbežne s útlmom ťažobnej činnosti v regióne hornej Nitry beží od roku 2020 národný projekt, ktorý pomáha zamestnancom ťažobnej spoločnosti nájsť si novú prácu. V máji minulého roka sa doň zapojil baník Milan (41). Pre zdravotné ťažkosti ho už lekár odmietol pustiť pod zemský povrch, táto možnosť mu preto prišla vhod.
A nielen to. Pri stredajšom banskom nešťastí sa zranili jeho bývalí kolegovia. „Pracoval som s nimi pri stene, kde k tomu došlo. Ak by som nemal zdravotné ťažkosti, zrejme by som tam bol s nimi,“ hovorí bývalý baník s ťažkým povzdychom.
Čítajte viac Vyšetrovanie v Novákoch sa začalo. Baníci majú nárok na odškodné, tvrdí advokát
Bezpečnostným opatreniam sa podľa neho nedá nič vytknúť. „Zrejme tam došlo k úniku nahromadeného plynu z nejakej trhliny. Je to okamih. Čo môžeme robiť proti prírode?“ pýta bývalý baník.
„Vzhľadom na to, že prebieha vyšetrovanie mimoriadne udalosti a zatiaľ nepoznáme príčinu a okolnosti jej vzniku, nevieme v tomto momente zaujať stanovisko k zlepšeniu bezpečnostných opatrení,“ povedala Jana Janáčová, zastupujúca hovorkyňa ťažobnej spoločnosti.
Nový život bez bane
Milan len o vlások unikol banskému nešťastiu z roku 2006, keď došlo v nováckej bani k prievalu. Zomreli pri ňom štyria baníci. „Práve sme chystali materiál, aby sme ho na to miesto zaviezli. V tom nám volali, že nemáme nikam chodiť, pretože sa niečo stalo. Materiál sme teda odopli od mašiny, zapli sme sanitný voz a čakali sme,“ opisuje Milan.
Baníci si podľa neho nepripúšťajú, že sa im pri nástupe na smenu môže niečo prihodiť. Keď však majú nastúpiť na druhý deň nešťastí, nie je to práve ľahké. Priznáva, že istým spôsobom cíti aj úľavu, že v bani už viac pracovať nemôže. „Pracovali sme na tri smeny a pre mňa to bolo čoraz náročnejšie,“ hovorí.
V rámci rekvalifikačného programu si ujasnil dve hlavné priority. Nechce pracovať na smeny a nechce dochádzať do práce viac ako 30 kilometrov. „Chcem zostať v okrese,“ dodáva. Týždňovky a dochádzanie do zahraničia si už zažil počas päťročného obdobia, keď nepracoval v baniach.
„Z baní som odišiel za lepším platom. Potom sa mi narodil syn a ja som chcel byť doma s rodinou,“ približuje. V tom čase však podľa neho nepôsobilo v regióne toľko firiem čo dnes a ponuka práce bola slabšia. „Vrátil som sa do baní. Vedel som, čo ma tam čaká a že ma prijmú, keďže prednostne brali skúsených baníkov,“ opisuje. Fungovanie rekvalifikačného programu si pochvaľuje.
Čítajte viac Baník, ktorý prežil výbuch pred rokmi: Tri mesiace po nehode som opäť sfáral, potreboval som sa s tým vyrovnať
„Účastníci musia prejsť povinnou bilanciou kompetencií, ktorá určí možnosti ich ďalšieho smerovania,“ vysvetlila vlani pre Pravdu Martina Lamačková, vedúca odboru regionálneho rozvoja Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Počas šiestich týždňov absolvujú individuálne a skupinové stretnutia a prejdú množstvom rozhovorov, testov a cvičení, aby sa dopracovali k tomu, akým smerom sa môžu ďalej rozvíjať. Na základe toho si Milan vybral kurz pre obsluhu zdvíhacích strojov, procesom ho sprevádzala tútorka.
V projekte skončil vlani v decembri. V súčasnosti si dáva dokopy zdravie. „Bol som sa pozrieť na pracovných trhoch v Novákoch. Buď by som šiel niekam do skladu alebo do nemocnice,“ vraví. V oboch prípadoch by využil novozískané zručnosti počas rekvalifikácie.
„Do národného projektu sa k 28. aprílu 2023 zapojilo celkovo 330 zamestnancov HBP. Aktuálne je v projekte 67 účastníkov,“ priblížila Lenka Kukučková, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý je vedúcim partnerom projektu.
Odborné kurzy zatiaľ absolvovalo 221 účastníkov. „Najčastejšie išlo o odborné kurzy so zameraním na prácu v skladovom hospodárstve, stavebníctve, zváračské kurzy, kurzy SBS, kurzy v oblasti elektrotechniky, záhradníctva a iné,“ vymenovala hovorkyňa. Počítačové a jazykové kurzy, označované ako kurzy na rozvoj mäkkých zručností, si zvolilo 198 účastníkov projektu.
Pracovníci baní si po rekvalifikácii našli prácu najmä ako operátori výroby, údržbári skladníci, technickí pracovníci, technici BOZP, pracovníci SBS, raziči/betonári tunelov či ako záhradníci.
Využívajú aj cudzincov
Do konca roku 2023 sa má ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre zastaviť. Od tohto okamihu už štát nebude ďalej dotovať jeho použitie pre výrobu tepla a elektrickej energie. Neochvejným podporovateľom stratového baníctva bol expremiér Róbert Fico. Často pri tom argumentoval zachovaním zamestnanosti v regióne. Dnes je situácia iná a región čaká transformácia.
V HBP začali znižovať stavy potom, čo koncom roka 2018 vtedajšia vláda rozhodla o skrátení dotovania ťažby uhlia do roku 2023. Štátna podpora mala pôvodne trvať do roku 2030. V tom čase ťažobná spoločnosť zamestnávala asi štyri tisícky ľudí.
Čítajte viac Bývalí baníci si hľadajú novú prácu. Prešli k volantu či k nechtom
Postupne sa zatvárali aj bane. Napríklad v Handlovej bola ukončená prevádzka v roku 2021. Novácka baňa je v súčasnosti poslednou aktívnou baňou. Vlani prepustila spoločnosť 475 ľudí a nasledovať budú ďalší.
„Najvýraznejší pokles bude na sklonku, respektíve začiatkom roku 2024, keď predpokladáme zníženie o viac ako tisíc zamestnancov,“ upresnila pre Hospodárske noviny hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková. Zostanú len tí, ktorí budú vykonávať práce na uzatváraní podzemia, likvidácii prevádzky a následne revitalizácii.
„Aktuálne v našej spoločnosti pracuje 1358 zamestnancov, z toho 750 zamestnancov v podzemí,“ priblížila Jana Janáčová, zastupujúca hovorkyňa ťažobnej spoločnosti.
Medzi zranenými baníkmi boli aj dvaja poľskí pracovníci a jeden Ukrajinec. Či ich najbližší žijú na Slovensku alebo zostali vo svojej domovine, sa nám nepodarilo zistiť. Bane zamestnávajú celkovo 40 zahraničných zamestnancov, a to z Rumunska a Ukrajiny.
„Dvaja zranení poľskí baníci sú zamestnancami dodávateľskej spoločnosti, ktorá pre našu spoločnosť zabezpečuje práce v podzemí,“ vysvetlila Janáčová. Zahraničných baníkov zamestnávajú podľa nej práve pre ich prax a skúsenosti s prácou v podzemí. „Zaradení sú ako baníci v podzemí banskej prevádzky,“ dodala.
Odškodné pre baníkov
Nešťastie, ku ktorému došlo v stredu popoludní v nováckej bani, je v súčasnosti predmetom vyšetrovania. Zraneným pracovníci majú nárok na odškodnenie z úrazového poistenia, ktoré HPB odvádza Sociálnej poisťovni v rámci odvodov.
„Pre prípad trvalých následkov úrazu a smrti následkom úrazu má zamestnávateľ nad rámec zákona pre rizikové skupiny zamestnancov uzatvorené aj komerčné skupinové poistenie,“ spresnila Jana Janáčová, zastupujúca hovorkyňa HBP.
V prípade, že dôjde k úmrtiu pre pracovný uraz alebo pre chorobu z povolania, zamestnávateľ odškodňuje pozostalé rodiny. „Okrem odškodnenia podľa právnych predpisov prináleží pozostalým príspevok vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku zomrelého zamestnanca, osobitne pre každého pozostalého,“ spresnila Janáčová.
Pracovný úraz však môže viesť aj tomu, že zamestnanec nemôže prácu ďalej vykonávať. „Pri skončení pracovného pomeru z dôvodu nespôsobilosti na prácu pre pracovný úraz je zamestnancovi vyplatené 10-mesačné odstupné. Zamestnanec si v Sociálnej poisťovni uplatňuje jednorazové odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a úrazovú rentu, ktorá sa mu vypláca až do dovŕšenia dôchodkového veku,“ doplnila hovorkyňa.