K nešťastnej udalosti z utorka sa riaditeľ školy Andrej Hanic vracať nechcel. Nestalo sa však, že by na druhý deň po vyhrotenej situácii nechcelo niektoré z detí prísť zo strachu do školy. Hovorí, že sa snažia robiť také opatrenia, aby sa celá situácia upokojila ešte pred prázdninami. Odborníci pracujú s celým kolektívom.
„V škole rieši momentálne túto situáciu školská špeciálna pedagogička. O deti sa starajú aj pracovníci súkromného Centra prevencie a poradenstva v Piešťanoch, ktorí sú vyškolení aj v prípade poskytovania krízovej intervencie,“ priblížil. Hovoriť o ďalších opatreniach je podľa neho zatiaľ príliš skoro.
Prípadom sa zaoberá sociálna kuratela i polícia. „Poverený policajt začal vo veci trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania,“ ozrejmila trnavská krajská policajná hovorkyňa Zlatica Antalová. Polícia v súčasnosti vykonáva potrebné procesné úkony, preto k prípadu neposkytuje žiadne bližšie informácie.
Tvrdé opatrenia nepomôžu
K nezhode medzi dvoma desaťročnými školákmi došlo počas odovzdávania učebníc. Deti sa dostali do konfliktu, keď stáli v rade. „Boli sme preľaknutí celá trieda, bol tam vreskot,“ opísala pre televíziu Markíza učiteľka, ktorá bola pri tom. Vďaka jej zásahu nedošlo k žiadnemu zraneniu.
„Chlapci sa pohašterili, ktorý bude pred ktorým stáť. V tom jeden z nich vytiahol z vrecka otvorený nôž a chcel sa zahnať na spolužiaka, ten stihol odísť,“ opísala priebeh incidentu s tým, že ostatné deti sa rozpŕchli. Učiteľka chlapca, ktorý bol v amoku, chytila a vyviedla ho von. Druhý nôž mu neskôr našli v školskej taške.
Psychológ Marek Madro hovorí, že fyzické zábrany v takýchto prípadoch nepomôžu. „Na úrovni prevencie sa treba rozprávať o frustrácii, o zvládacích stratégiách. Pomôcť by mohli takzvané mäkké techniky – viac práce školského psychológa či špecializovaného tímu ľudí, ktorí sa zaoberajú násilím,“ približuje.
Zdôrazňuje pri tom, že pomoc a podporu potrebuje aj útočník a jeho rodina, rovnako i spolužiaci. Z dlhodobého hľadiska je podľa Madra dôležité, v akej atmosféra daná škola funguje. „Či majú deti možnosť ventilovať svoju frustráciu, zlosť, stres či strach a aké má na to škola nástroje. Toto vedia odborníci našiť škole na mieru,“ dodáva.
Príkladov, ako to urobiť, je podľa neho viacero. Deťom môžu zavesiť boxovacie vrece, vytvoriť oddychovú zónu napríklad so stolným futbalom či zaviesť v škole ranné kruhy, kde môžu hovoriť o svojich emóciách.
Dôležitú úlohu zohráva podľa psychológa aj rodinné prostredie každého jedného dieťaťa. „Rodičia nenavádzajú svoje deti, aby vytiahli nôž a takto riešili svoje problémy. Deti však vnímajú spôsob, akým sa doma rozpráva o škole, učiteľoch či o ich spolužiakoch. Vidia tie javy, pre ktoré rodičia pociťujú hnev. To vyvoláva len ďalšie napätie,“ zdôrazňuje.
Deti majú pocit, že dospelí tieto veci nevedia vyriešiť a ony samy potom menia a vyhrocujú svoje správanie. „Navyše 10-ročné dieťa nie je schopné vyhodnotiť, čo svojím konaním spôsobí a aké to môže mať naozaj následky,“ uzatvára Madro.
Čítajte viac Spolužiaci si Alexov útok v Novákoch nevedia vysvetliť. Cieľom mala byť zástupkyňa
Aj podľa analytika Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz sa ako účinnejšie ukazujú práve mäkké nástroje. „Veľmi dôležité sú preventívne programy v oblasti budovania dobrej klímy v škole, vzájomných vzťahov medzi žiakmi či medzi žiakmi a učiteľmi,“ vraví.
Použitie kamier, detektorov, gulí namiesto kľučiek či zamykanie miestností nie je podľa neho veľmi efektívne. „Dokonca sa ukazuje, že so zavedením tvrdých opatrení sa deti cítia v škole menej bezpečne. Vzbudzuje to u nich pocit ohrozenia a neustáleho nebezpečenstva,“ poukazuje.
Podporné tímy sa budujú pomaly
V školách má podľa neho význam aj prítomnosť psychológov, špeciálnych pedagógov či iných odborníkov v rámci školského podporného tímu. „Nemôže to byť však formalita. Ľudia to majú často ako súčasť nejakého úväzku. A takisto nie vždy majú kvalitné školenia či materiály,“ odhaľuje prípadné nedostatky.
Problém je aj s kapacitami. Začiatkom decembra minulého roka centrum poukázalo na to, že podľa ich prepočtov na základe údajov za predchádzajúci školský rok chýbajú takíto odborníci na takmer každej druhej škole.
„Súvisí to s tým, že máme veľa malých škôl, ale aj tamojšie deti potrebujú takýchto odborníkov.“ Pri veľkých školách zasa nastáva problém, že jeden odborník nemusí postačovať. To znamená, že nedokáže poskytnúť podporu všetkým deťom, ktoré by ju potrebovali.
„Ukazovateľ toho, na koľkých školách máme takýchto odborníkov, má preto výpovedné limity. Niektoré školy by potrebovali takýchto zamestnancov viac, no, bohužiaľ, nemajú ich,“ pripomína analytik.
Rezort školstva v tejto súvislosti otvoril začiatkom júna výzvu pre materské, základné i stredné školy, ktoré sa môžu zapojiť do národného projektu a uchádzať sa o dotáciu na viacero pozícií v rámci školského podporného tímu vrátane psychológa či špeciálneho pedagóga. Priznáva však, že v tejto oblasti máme ešte stále čo doháňať.
„Ideálne by bolo, ak by mala každá škola svoj podporný tím. Ale v niektorých lokalitách to tak stále nie je. Ak potrebujú školy ďalšiu pomoc, sú tu centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,“ odpísali z tlačového oddelenia ministerstva.
Čítajte viac Gangy aj jednotlivci. Prehľad 8 prípadov detských útokov z minulosti
Ministerstvo zároveň každoročne poskytuje účelovo viazanú dotáciu na projekty, ktoré sú zamerané okrem zdravia aj na zvýšenie bezpečnosti v školách. Vlani podporilo sumou 30-tisíc eur 19 projektov.
Isté základné zručnosti by mali mať podľa analytika aj samotní učitelia. „Mali by mať určitý výcvik v tom, aby vedeli u detí identifikovať prípadné problémy. Potrebovali by v tom nejakú podporu a prípravu,“ mieni Rehúš. Správna komunikácia nie je podľa neho banalitou.
Po útoku sekerou represie nezvolili
Otvorený prístup bez tvrdých zásahov zvolili na Strednej odbornej škole v Novákoch, kde sa museli vyrovnať s útokom sekerou, ktorú si začiatkom vlaňajšieho novembra priniesol do školy jeden z prvákov. V triede ňou potom zaútočil na spolužiačku. So zranením hlavy ju odviezla sanitka. Chlapec dovtedy pôsobil utiahnuto a bezkonfliktne.
„Žiadne represie sme nezaviedli. Som zásadne proti tvrdým zákrokom. Čím ste na deti prísnejší, tým ich viac deprimujete a vytrhávate ich z komfortnej zóny,“ hovorí s odstupom mesiacov riaditeľka školy Katarína Piačková.
Popri množstve preventívnych programov sa s deťmi veľa rozprávali na rôznych besedách. „Zdôrazňovali sme im, že ak majú nejaké problémy, sme tu pre ne. Deti za mnou môžu kedykoľvek prísť do riaditeľne. Mnohí chodili až po škole, aby ich ostatní nevideli,“ približuje.
Po incidente sa na škole naopak stalo, že deti sa viac otvorili. „Chodili k nám s problémami, ktoré boli pre ne neriešiteľné, ale spoločne sme ich dokázali poľahky zvládnuť. Často nám povedia také veci, o ktorých rodičia vôbec netušia,“ dodáva.
O tom, že sa deti v škole necítia ohrozené, môže podľa nej vypovedať aj to, že všetky miesta v budúcich prváckych triedach sú obsadené. „Je to aj zásluha našich študentov, že sa k nám nebáli ich kamaráti prísť,“ myslí si. Podľa Piačekovej to pocítili v januári tohto roka počas dňa otvorených dverí.