Keď ste sa dozvedeli, že práve vy budete stavať novú nemocnicu, prekvapilo vás to?
Vždy ideme systémom, že nádej umiera posledná. Čiže aj aktivita, ktorú sme prejavili po zamietnutí projektu komplexnej rekonštrukcie v roku 2020. Keď sme ho už mali, v hodnote 104 miliónov eur s DPH, vysúťažený, nechceli sme podľahnúť nejakej zásadnej depresii. Akonáhle prišla možnosť z Plánu obnovy pripravovať projekty, išli sme do toho.
Ako na to reagovali zamestnanci?
Nie je ľahké opätovne vzbudiť nadšenie v celom tíme, aby uverili myšlienke – lebo iba keď jej človek uverí, potom ju dokáže aj zhmotniť. Ale začali sme to robiť. Potom došlo k stagnácii v projektovej príprave, na základe koordinácie rezortu zdravotníctva, no išli sme na ministerstvo a veľmi intenzívne s nimi komunikovali. Snažili sme sa vysvetliť, že je potrebné mať nejaký plán B a pripravené projekty, lebo infraštruktúra na celom Slovensku má svoje rezervy a potrebovala by zlepšiť. No a tí, ktorí sú pripravení, majú ten priestor ako prví.
Čo konkrétne ste na ministerstve povedali a zavážilo to?
Že máme príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré je, v zmysle legislatívy, možné s týmto účelom využiť. A tak sme vlastne dostali zelenú, bolo to akceptované.
Konkurencia však bola zrejme veľká.
Áno, takto sme nepostupovali len my, bolo tam viacero subjektov, ktoré sa ďalej pripravovali. Veľmi intenzívne pracovala napríklad Trnava, tiež košická nemocnica či Národný ústav detských chorôb. Niektoré nemocnice idú teraz ďalej a to je správne. Aj my máme svoje výzvy a v úvodzovkách nôž na krku, lebo tie termíny sú neúprosné. Sú definované a naviazané na ďalšie tranže z Európskej komisie – celé tie prostriedky z mechanizmu Plánu obnovy. Uvedomujeme si to vypätie a snažíme sa k tomu postaviť zodpovedne.
Asi je to dosť veľký adrenalín, máte pred sebou hektické obdobie.
Stále to máme hektické, ale teraz sa to znásobí. Rozdiel medzi Univerzitnou nemocnicou v Martine, projektom Rázsoch a nami je v tom, že tam sú dedikované samostatné tímy, ktoré zabezpečujú projektovú prípravu. U nás to robia, na úkor svojho voľného času či iných činností, ľudia, ktorí sa venujú všetkým ostatným veciam.
Takže dôležité je spoločné nadšenie. Vnímate ho?
Určite áno. Hovoríme si, že sme tím Roosevelt a myslím, že keď si toto uvedomíme, je to naozaj pravda. Posúvať ďalej nás dokáže len tímová práca, nie je to o jednom človeku.
V pôvodnom projekte rekonštrukcie sa počítalo s trojnásobne nižším rozpočtom, teraz stúpol na 442 miliónov eur. Čo bolo v prvom prípade najväčšou výzvou?
Tá stále pretrváva a je ňou tepelné hospodárstvo – chceli sme ho zrekonštruovať. Okrem rozvodov by sa museli robiť, keďže máme železobetónový skelet a vnútorné časti sú povkladané celky, aj interiérové úpravy. Došlo by k narušeniu jednotlivých stien, chceli sme to aj vymaľovať. Robiť pritom treba tiež podlahy a keby to bolo už celé rozbúrané, plánovali sme riešiť aj sociálne zariadenia, ktoré majú od roku 1982, kedy bol objekt skolaudovaný, hlbokú pamäťovú stopu. Teraz nás ale čaká, v rámci areálu súčasnej nemocnice, kompletná výstavba novej. Ide o úplne iný rozsah.
Čítajte aj Na Lučenec sa valí ostrá kritika od vlastných obyvateľov. Čo na to samospráva?
Je to veľká „náplasť“ na to prvé sklamanie, keď vám prvý projekt neprešiel?
Je to uhol pohľadu, že ide o náplasť. Tá emócia bola po vypočutí, ktoré sa konalo v prezentácii projektov na ministerstve pred politickými stranami, zodpovednými ústrednými orgánmi štátnej správy a zástupcami samotnej vlády, príjemná. Všetci mi hovorili, že asi som nadšená a šťastná. Som ale veľmi opatrná.
A dôvod?
Keď pán minister zavolal, že tú dôveru chcú vložiť do nás, mala som tri dni stiahnutý žalúdok. Hovorím to úplne vážne. Zrazu si všetko uvedomíte, aj to, že celá tá pozornosť sa presunie na nás. Keď robíte niečo v pokoji, necítite tak intenzívne tlak z externého prostredia. Vzhľadom na to, že tie termíny sa stávajú ešte kľúčovejšími, tak aj úroveň drobnohľadu a pozornosti, ktorá nám je venovaná, je iná ako doposiaľ. Nevravím, že to nie je správne, dokonca si myslím, že koučovanie je nevyhnutné.
Tak prečo ten „stres“?
To, čo v tom vnímam ako tlak je, že okrem tohto projektu tu máme nemocnicu, ktorá musí fungovať a aj tam je potrebné venovať zvýšenú pozornosť.
Rozumiem. Najkomplikovanejšie bude udržať jej chod v prevádzke popri tom, ako bude rásť, na rovnakom mieste, nová.
S koordinačnou jednotkou na ministerstve zdravotníctva sme sa dohodli, že vytvoríme tím ľudí, ktorí prevezmú drivovanie tohto projektu. Dali sme dokopy piatich, ktorí ešte majú nejaké záväzky aj so svojimi súčasnými zamestnávateľmi, ale už sme mali koordinačné stretnutie a rozprávali sme sa o podmienkach.
Čiže ich už máte istých?
Jeden človek ešte nedal definitívne stanovisko, ale zvyšní štyria už v zásade áno. Je to tím, ktorý bude pracovať pri mne a konzultovať s jednotlivými odbornosťami v nemocnici, ale už teraz nastupuje do idúceho vlaku a nasáva všetky informácie. Budem mať jedného styčného dôstojníka, no ostatní už budú fungovať sami. Dlhodobo sa totiž nedá robiť tak, že odchádzam z práce na stretnutia a keď prídem domov, riešim e-maily či telefonáty, ktoré nestíham cez deň. Už tretí mesiac trávim telefonátmi, okrem víkendov, každý deň do deviatej večer. To je už naozaj dosť veľa.
Keď ste hovorili o tých termínoch, čo bude v tejto veci prvým krokom?
Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) má na svojej stránke zverejnený semafor – pre Martin aj pre nás. Doslova svieti podľa farieb a definuje, či jednotlivé úlohy spĺňame. Prvým míľnikom, ktorý nás teraz čaká, je riešenie dokumentácie pre územné rozhodnutie. To znamená bezprostrednú komunikáciu s mestom, kedy podáme žiadosť. Ten proces musí byť zahájený do konca júla.
Samospráva vás plne podporuje, však?
Mesto aj vyšší územný celok nám deklarovali obrovskú podporu. Na ich zastupiteľstvách som už projekt prezentovala, všetci by o ňom mali vedieť. V krajskom parlamente sú primátori, starostovia či autority z daných regiónov. Chcela som, aby s tým bolo čo najviac obyvateľov oboznámených do takej miery, ako je len možné. Dôkladne som informovala aj našich zamestnancov. Urobila som tu schôdzu, na ktorú mohlo prísť aj širšie vedenie oddelení. Prezentácia je zavesená tiež na našom intranete, môžu si ju pozrieť. Chceme to komunikovať veľmi transparentne, lebo ide o manažment zmeny, čo vôbec nie je ľahké.
Prvý míľnik ste už spomenuli, ktorý bude nasledovať?
Vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa, čo by sme mali zvládnuť do konca septembra.
Kedy sa začne so samotnou výstavbou?
Harmonogramy sú zatiaľ veľmi živé, no my musíme začať asanáciou – vyčistením tejto časti územia. Tých procesov bude bežať niekoľko. Musíme presťahovať zamestnancov, vytvoriť podmienky na to, aby mohli pracovať, pripraviť detailný harmonogram. Tiež búracie povolenie od mesta, ktorého dokumentácia musí byť hotová v termíne ukončenia verejného obstarávania. Aby mal zhotoviteľ pripravený celý podklad pre asanáciu a vyčistenie územia. S výstavbou chceme stihnúť sezónu v roku 2024.
Máte už prehľad o firmách, ktoré by takúto úlohu mohli zvládnuť?
Hypoteticky môže byť v rámci československého priestoru osem firiem, ktoré sú schopné zastrešiť stavbu takéhoto rozsahu. Chceme kontaktovať spoločnosť, ktorá zastrešuje projektantov publikujúcich analýzu slovenského stavebného trhu. Tá zahŕňa aj to, koľko firiem je k dispozícii vo vzťahu k veľkým investičným projektom. Máme v pláne diskutovať s nimi o všetkých krokoch. Je to extrémne komplexná téza, ktorou sa treba zaoberať veľmi zodpovedne. Musíme dopredu vedieť, ako predchádzať kolíznym situáciám, lebo potom máme menšie problémy.
Ako pocítia fakt, že sa tu stavia nová nemocnica, pacienti?
Plynulosť prevádzky poskytovania zdravotnej starostlivosti by nemala byť ohrozená. Snažíme sa robiť všetko tak, aby nedošlo k jej prerušeniu. Určite pre nás ale bude výzvou dopravná situácia. Plánujeme stretnutie s nadáciou Ekopolis, ktorá rieši inštitucionálne plány mobility. Spôsob, akým to manažujú, je veľmi nápomocný pre takto veľké projekty. Deje sa to bežne v zahraničí, kde sa realizuje zmena dopravnej situácie s podkoordináciou nejakej inštitúcie, ktorá to vie spraviť. Keď sa táto masa hmoty, ktorá tu je, začne asanovať a odvážať, ovplyvní to dopravu. Urobíme všetko pre to, aby to bolo v poriadku.
Čo sa zbúra ako prvé?
Časť, ktorú deklarujeme ako sever. Nachádza sa tam budova administratívy, v ktorej práve sedíme, a pracovisko prevádzky. Z pragmatických dôvodov ich chceme dokončiť skôr, lebo potrebujeme zastabilizovať niektoré činnosti. Celý objekt je obrovský, takže ten zvyšok bude trvať trochu dlhšie. Presunutie pracovísk z miesta A do miesta B bude náročné. S každým jedným oddelením musíme odkomunikovať, kde čo majú, až potom môžu ísť do nového. Musíme sa na to dobre pripraviť.
Práve komunikácia, aj interná, bude dôležitá.
Áno, pripravujeme komunikačnú stratégiu. V dostatočnom čase dopredu budeme informovať o ďalších krokoch. Na našej stránke vytvoríme samostatný folder vo vzťahu k zamestnancom na intranetovej stránke, aj k externým subjektom. Budeme vydávať tiež printovú podobu, lebo nie každý má prístup k počítaču, máme rôzne kategórie zamestnancov. Okrem toho využijeme komunikačné kanály s mestom, aj sociálne siete.
Necítite zo strany zamestnancov nervozitu, obavy?
Jedna vec je emócia komunikovaná smerom k nám a druhá tá, ktorá sa rieši na oddeleniach. Energia, ktorú vnímam, je však viac menej pozitívna. Vytvára priestor na silnú motiváciu, ktorú všetci potrebujeme. Myslím si, že s cieľom nejakej vízie sme všetci schopní byť nejaký čas v osobnom diskomforte.
Nedôjde k ohrozeniu harmonogramu operácií?
Nie. Pribudne nový operačný trakt, budeme nabiehať postupne. Niektoré činnosti sa budú v čase spresňovať. Podporné zdravotnícke prevádzky ako laboratórna diagnostika, zobrazovacie metódy či nemocničná lekáreň by sa mohli presťahovať medzi prvými.
Čítajte aj Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje na viacero nebezpečných kozmetických výrobkov
Viete odhadnúť, kedy by už nová nemocnica mala normálne fungovať?
Harmonogram sa veľmi intenzívne precizuje, ale na konci roka 2028 by mohla byť hotová celá stavba. Nezabúdajme však, že toto nie je rodinný dom, kde je tiež veľa problémov. Treba urobiť rôzne skúšky, pričom máme pracoviská, ktoré sú v inom režime – vyžadujú osobitné povolenia špecializovanými úradmi. Kolaudácia celého objektu je možná až potom, ako sú všetky testovacie prevádzky zvládnuté a povolenia vydané.
Teraz sa trošku presuňme v čase a predstavme si, že moderná nemocnica už stojí. Čím budete výnimoční?
Keď si teraz myslíme, že modelujeme objekt spĺňajúci požiadavky 21. storočia, s nastavením na moderné procesy, musíme pripomenúť, že kresliť sme to začali v roku 2020. Aktuálne máme rok 2023. Keď sa to skončí, bude rok 2030. To znamená, že to, čo sme považovali za absolútne „hajlajtové“, už môže byť v kontexte moderných postupov bežne zabehnuté. Medzitým sa môžu objaviť ďalšie výzvy, ktoré my teraz nevieme mentálne ani vizionársky obsiahnuť. Keď niekto začne projektovať nemocnicu na sklonku tejto dekády, už bude uvažovať úplne inak.
To je pochopiteľné.
Každopádne, trend presunu zdravotnej starostlivosti z lôžkovej do denných stacionárov a ambulantnej starostlivosti je jasný. Takto to ide všade a my to chceme reflektovať. Zároveň vyšší stupeň robotizácie a automatizácie, s tým sa ráta. Veľké operačné sály budú nadimenzované tak, aby slúžili ďalšie desaťročia. Počíta sa s priestorom pre robotickú chirurgiu. Chýbať nebude digitalizácia podporných procesov.
Čo to znamená?
Vo verejnej lekárni bude napríklad robot na skladovanie a prípravu balíčkov liekov. Celý čas bude v nemocnici bezpečnostný monitoring pacienta. Neznamená to kamery, ale neinvazívne merania. Uvažujeme tiež o takzvanej digitálnej dvojičke objektu. Teda zamestnanec bude mať kartu, ktorá mu automaticky otvára dvere – podľa jeho povolenia, kam môže ísť. Lebo nie každý môže, z hľadiska hygienicko-epidemiologického režimu, vstupovať do rovnakých priestorov. Kľúčové je aj to, aby pacienti nevideli kontajnery rozvážajúce stravu, odvoz špinavej bielizne, triedenie odpadu. To musí byť riešené v oddelených častiach.
Pribudnú aj nejaké nové odborné pracoviská?
Na tom intenzívne pracujeme už teraz. Odkedy mám česť viesť nemocnicu, rozšírili sme náš tím o maxilofaciálnu chirurgiu. Aby sme splnili potrebnú komplexnosť, snažíme sa etablovať aj hrudníkovú chirurgiu. Teraz sa nám podarilo jej tím posilniť tretím atestovaným lekárom. Dúfam, že do konca leta budeme mať k dispozícii aj štvrtého. V krátkom čase tak zabezpečíme otvorenie oddelenia hrudníkovej chirurgie. V novom objekte rátame už aj s lôžkami na rehabilitáciu, ktoré teraz k dispozícii reálne nemáme. Tiež skoncentrujeme zdravotnú starostlivosť podľa epidemiologických štandardov – kožné, pľúcne a infekčné odbornosti budú mať samostatný blok.
Čítajte aj Mladík si na bratislavskej stanici natáčal mužov na záchodoch, skončil v rukách polície
Teraz máte kapacitu 910 lôžok, v novom objekte ich bude 830. Nie je zníženie na škodu?
Existuje ukazovateľ zvaný obložnosť. Definuje to, či je lôžko vyťažené. V novej nemocnici vzniknú jedno a dvojlôžkové izby, ktoré budú medzi jednotlivými príbuznými odbornosťami plávajúce. Napríklad ortopédia s traumatológiou a chirurgiou môžu pacienta hospitalizovať na jednom mieste, ak bude niektorá časť plná. Modernou technológiou sa dĺžka hospitalizácie skracuje, štandard sa zvýši. Už teraz patrí naša nemocnica medzi „topku“ v rámci bývalého Československa tým, že uprednostňujeme minimálne invazívne prístupy. Teda nie otvorenú, ale laparoskopickú či robotickú chirurgiu. Regenerácia pacienta je tak oveľa rýchlejšia – skôr sa vracia domov a potom do práce.
Nechávate si, v rámci areálu, aj nejakú rezervu?
Naším záväzkom, v zmysle platného územného plánu Banskej Bystrice, je asanácia objektov, ktoré sa v konečnom dôsledku opustia tak, aby sa tam vytvorila ďalšia územná rezerva. Nikde nie je napísané, že územný plán sa nesmie zmeniť a ten priestor nemôže byť využitý za iným účelom – ak sa tak rozhodne a poskytne sa dobrá alternatíva. Len to bude podliehať nejakému schvaľovaciemu procesu.
Čiže zostáva priestor na zvažovanie ďalšieho rozvoja?
Samozrejme, je to tu výborne nastavené. Tí „soudruzi“ to urobili veľmi dobre, keď vytvorili tento obrovský areál. V podstate sa to tak vo svete deje – v obrovských nemocniciach, ktoré nie sú postavené na voľnej lúke, ale v centrách veľkých miest. Videla som to v Amsterdame, je to tak v Londýne. Niečo sa zbúra, iné pristaví a vytvára sa tam nadväznosť.