Množstvo opustených budov, ich ošumelé fasády, viacero zatvorených prevádzok, nekvalitná dlažba či ponuré zákutia, ktoré majú inak veľký potenciál, ak by ich obnovili, prilákať ľudí svojou originalitou a malebnosťou. Takto to vyzerá v centre Ružomberka v lokalite zvanej pešia zóna.
Myslíte si, že máte vo vašom meste ešte horšiu pešiu zónu, ako majú v Ružomberku? Ak áno, tak budeme radi, keď nám svoje video pošlete cez aplikáciu mReportér.
Dávame do pozornosti Boli ste svedkom zaujímavej udalosti? Pošlite nám video cez novú aplikáciu mREPORTÉR
Keď sme sa ňou prechádzali, všimli sme si, že zub času tam síce zanechal svoje viditeľné stopy, no celkovo nás rôzne uličky zaujali. Najmä tie, ktorými vedú schodištia spájajúce túto zónu s hlavným Námestím Andreja Hlinku – k nemu sa ľudia dostanú stúpaním po nich. Postavili ho totiž trochu netypicky – na miernom kopci nad centrom mesta.
Celkovo je takýchto častí šesť. Konkrétne Tmavé schody, Ružové, Kláštorné, Školské, ale tiež ďalšie na Mostovej ulici a v Severnej uličke. Dokopy je to 579 schodov.
Je prekliata?
Na pešej zóne sme sa rozprávali s viacerými ľuďmi, ktorí majú k Ružomberku silný vzťah. O to viac ich trápi, že jeho centrálna zóna je zanedbaná.
„Toto je krásne mesto s možnosťou turizmu v nádhernej okolitej prírode. Pešia zóna je už ale staršieho dáta a veľmi ma mrzí, že najmä večer je to tu ako vymreté. Podniky veľmi skoro zatvárajú, nie je možné si s kamarátmi sadnúť na pivko či koláčik,“ posťažovala sa Dominika. Tiež si všimla, že nejedna budova v centre je opustená. „Asi je tu nižšia kúpyschopnosť obyvateľstva, preto tu viaceré obchody pozatvárali,“ mieni.
Jej slová nám potvrdil Jozef, ktorý v jednej z ulíc prevádzkuje menší podnik. „Je to prekliata pešia zóna. Zaniká tu jeden obchod za druhým. V ostatnom období som takých napočítal osem,“ podotkol. Pripisuje to tomu, že ľudia tadiaľ len „prebehnú“ ponáhľajúc sa na neďalekú autobusovú či vlakovú stanicu. „No a, samozrejme, tržby sú slabé. Ľudia nemajú peniaze, k čomu prispela pandémia, inflácia a vojna v susednom štáte. Práve ňou sa prioritne zaoberá naša vláda, no v prvom rade by mali myslieť na vlastné obyvateľstvo,“ doplnil trpko.
Čítajte viac Vydavateľstvo OUR MEDIA SR spúšťa na svojich stránkach novú službu pre čitateľov
Svetlana, s ktorou sme sa dali do reči o kúsok ďalej, si pešiu zónu v meste, do ktorého sa prisťahovala pred štvrťstoročím, zastáva. „Určite nie je najhoršia, ja to tu mám rada. Za tie roky, čo tu bývam, som si ale všimla, že určité veci sa za celý ten čas neriešili a stoja na mŕtvom bode. Viaceré časti sú zarastené burinou, neupratané, mnohé nehnuteľnosti schátrané,“ zhodnotila. Podľa nej by na opustených pozemkoch mohli vzniknúť napríklad parkovacie miesta, ktorých je nedostatok. Privítala by aj moderné nákupné centrum.
Juraj Draxler sa prišiel do Ružomberka pozrieť z východného Slovenska. Hovorí, že videl už aj horšie pešie zóny, no v porovnaní s jeho srdcovkami v Prešove či v Košiciach je to veru v tomto meste slabšie. „Dalo by sa tu kadečo vylepšiť. Trochu to treba skultúrniť, lebo to na mňa pôsobí šedým dojmom,“ podotkol.
Veľký potenciál
„Je to tak, máme najhoršiu pešiu zónu na Slovensku,“ povedal Pravde primátor Ružomberka Ľubomír Kubáň. „Samozrejme, máme plán zlepšiť to z externých alebo vlastných zdrojov. Najskôr chceme urobiť architektonickú súťaž a potom komplexnú rekonštrukciu troch ulíc v centre,“ uviedol. Zahŕňať to má podľa neho kompletnú výmenu dlažieb či mobiliáru.
„Dáme tam viacej zelene, odstránime veci, ktoré tam nemajú byť a pôsobia nevkusne. Obnovíme pešiu zónu tak, aby bola príťažlivá nielen pre obyvateľov, ale aj návštevníkov mesta,“ zdôraznil primátor. Pripomenul, že ružomberské centrum je dvojstupňové a práve tento fakt je slovenským unikátom. „Také nemá nikto. Sú tu otvorené priestory poprepájané s Námestím Andreja Hlinku,“ ozrejmil. Mrzí ho, že táto jedinečnosť historickej časti zostáva nevyužitá. „Potenciál je tu veľký, preto urobíme všetko, aby sa veci zmenili,“ podotkol.
Čítajte aj Vyskúšali sme cestu cez Donovaly: Čoskoro tam má vypuknúť peklo
Kubáň upozornil tiež na opustené objekty, ktoré by rád videl oživené. S vlastníkmi jednotlivých budov plánuje stretnutie, na ktorom by hovorili o opatreniach smerujúcich k ich zatraktívneniu a tým aj skrášleniu pešej zóny. „Musíme hľadať cesty, ako tie prázdne nehnuteľnosti, v rámci nejakej spolupráce, vylepšiť. Podnikatelia odtiaľ odchádzajú a hľadajú iné priestory, no toto chceme zmeniť,“ tvrdí.
Asi najviac však bije do očí plechové oplotenie, za ktorým sa skrýva pozemok patriaci súkromnému vlastníkovi, no už roky sa tam nič nedeje. V minulosti sa v súvislosti s touto časťou hovorilo, že by tam malo vyrásť obchodné centrum, no nakoniec z toho vzišlo. „Projekt revitalizácie pešej zóny určite chceme predstaviť aj tomuto majiteľovi a skúsiť sa dohodnúť, aby na tom tiež participoval minimálne nejakými stavebnými či technickými úpravami,“ poznamenal primátor. Vzápätí sa vrátil k hodnoteniu celkového vzhľadu centra.
„Keď sa prejdete mestom, vidíte sedem rôznych druhov dlažieb, prestarnuté mobiliáre, tiež verejné osvetlenie. To už ale ideme obnoviť – za 2,8 milióna eur z úveru environmentálneho fondu,“ priblížil. Pokračoval, že spomínanú architektonickú súťaž chce mesto zrealizovať do deviatich mesiacov. „Potom pôjdeme do verejného obstarávania a projektovej dokumentácie. K samotnej revitalizácii by mohlo dôjsť v roku 2025. Isté je, že to chceme stihnúť ešte v tomto volebnom období,“ objasnil. Podčiarkol, že sa to týka troch veľkých ulíc, no nechcú to robiť po etapách, ale ako jednu investičnú akciu. Odhaduje, že celé by to mohlo stáť 3 až 4 milióny eur.