Doterajšie simulované záplavy nemali podľa Andreja Somoru zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské Luhy prakticky takmer žiadny pozitívny dopad na prírodu. „Voda tiekla v objeme 90 metrov kubických za sekundu počas 48 hodín. Celý ten proces, ktorým je simulácia prirodzených procesoch, sa míňal účinkom,“ hovorí.
Dáta podľa neho hovoria, že celý riečny ekosystém degraduje a vodný útvar je v zlom ekologickom stave. „Vidíme to na indikátoroch, ako sú ryby. Od vybudovania Gabčíkova tu početnosť rýb poklesla o 75 percent. Niektoré druhy nám úplne vymizli,“ približuje Somora. Ako príklad uvádza jesetera.
Príčina však siaha za Gabčíkovo a súvisí aj s ďalšími dvomi priehradami na Dunaji medzi Bratislavou a Čiernym morom. „Vďaka tomu nám sem nemigrujú jesetery, ktoré podnikali 1800-kilometrové migrácie. Za účelom reprodukcie potrebovali štrkový substrát, ktorý sa nachádzal práve tu,“ dodáva.
Aktivista a predseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) Tomáš Tušík, pripomenul, že o záchranu vnútrozemskej delty Dunaja žiadali dlhé roky. Keďže v štandardných pripomienkových konaniach neboli úspešní nielen oni ale ani iné subjekty, rozhodli sa v roku 2020 spustiť aj petíciu. Podpísalo ju viac ako 11-tisíc ľudí.
„Očakávame, že sa tento vysoký prietok stane štandardom a bude zapracovaný do manipulačného poriadku, podľa ktorého by sa malo každý rok postupovať,“ vyjadril aktivista nádej do budúcnosti.
Zaplavená bude najviac polovica územia
Simulovanú záplavu odštartovala štátna Vodohospodárska výstavba uplynulú sobotu. Cez odberný objekt pri Malej vodnej elektrárni Dobrohošť púšťajú vodohospodári počas štyroch dní doteraz najvyšší objem vody, až 120 metrov kubických za sekundu. Ide o testovaciu prevádzku v rámci mimoriadnej manipulácie.
V nasledujúcich dňoch sa bude prietok postupne znižovať. Keď prietok klesne na 60 kubíkov za sekundu, nasledovať bude postupné zahradenie priepustov na jednotlivých prehrádzkach. Voda sa vybreží a unikátne územie sa sčasti zaplaví.
„Ani pri úplnom zahradení všetkých priepustov a po zavdzúdvaní hladín na všetkých častiach, nedosiahneme viac ako 50 percent zaplaveného územia,“ približuje Katarína Holubová, generálna riaditeľka Výskumného ústavu vodného hospodárstva.
Aj to podľa nej ukazuje, že systém prehrádzok nie je navrhnutý úplne dobre. „Na prehrádzkach preto plánujeme úpravy.. Najmä pokiaľ ide o ich výšku, aby sme dosiahli väčšiu záplavu územia,“ dodáva.
Zaplavenie územia bude pozorovateľné najmä vo vnútrozemí delty Dunaja. V tom čase sa cez niektoré úseky nebude dať prejsť, keďže budú pod vodou. Už teraz je napríklad zaplavená inak bežne prístupná cesta neďaleko Šulianskeho jazera, ktorá vedie hlbšie do delty.
Čítajte aj Starosta Lunika IX: Kamery máme v každej bytovke aj na uliciach. Ľudia vedia, že ich sledujem
Hoci po dlhých rokovaniach našli vodohospodári, ochranári a aktivisti spoločnú reč, stále sú len na začiatku. „Ide o prvý krok v našej spoločnej snahe nájsť optimálne riešenie pre stanovenie systému simulovaných záplach v ramennej sústave Dunaja,“ podotýka Karol Kažimír, riaditeľ investičného úseku Vodohospodárskej výstavby. Dôležité bude podľa jeho slov vyhodnotenie aktuálne meraných a zbieraných dát.
Viac vody aj vďaka novému prepojeniu
Ochranári by privítali vyššie prietoky. Podľa Kažimíra je v budúcnosti priestor pre väčší objem v ramennej sústave. „Je to aj vďaka pripravovanému prepojeniu starého koryta a ramennej sústavy. K vyšším objemom by sme sa mali dopracovať postupne,“ dodal Kažimír.
Somora zdôrazňuje, že zvýšenie prietoku pri simulovaných záplavách je kompenzačným opatrením voči prírode, keďže výstavbou Gabčíkova bol narušený prirodzený záplavový režim v tejto časti ramennej sústavy. Na využitie vody by sa preto nemalo nahliadať len cez ekonomické hľadisko, keďže voda sa využíva na výrobu elektrickej energie.
Čítajte aj Čitatelia opísali najnebezpečnejšie skoky do vody: Niektorí ďakujú strážnemu anjelovi, iní skončili na vozíku
Aký vplyv budú mať výdatnejšie záplavy na územie, budú ochranári vedieť až na základe výsledkov monitoringu. Somora odhaduje, že dáta budú mať po piatich rokoch. „Pri vybrežení vody z koryta sa opäť otvárajú reprodukčné možnosti pre ryby,“ hovorí o jednom z pozitívnych vplyvov.
Selektuje to tiež invázne druhy, ktoré nie sú na rozdiel od našich pôvodných adaptované na takéto zaplavenie. „Kľúčové je aj to, že dochádza k lúhovaniu organického uhlíka z opadaného lístia, čo predstavuje energiu pre daný ekosystém,“ zdôrazňuje ochranár.
Obnova vodných ekosystémov je pre rezort životného prostredia dôležitá najmä z hľadiska klimatickej zmeny. „Lužné lesy sa významným spôsobom podieľajú nielen na zachytávaní uhlíka, ale aj vybalansovaní vodného režime, na ochrane pred povodňami a zároveň pred suchom,“ pripomína minister Milan Chrenko.
Na obnovu vodných ekosystémov sú podľa neho vyčlenené aj peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. „Na renaturalizáciu vodných tokov a mokradí máme k dispozícii sumu 62,4 milióna eur,“ dodal šéf envirezortu.
V nasledujúcich rokoch má prejsť revitalizáciou takmer 100 kilometrov riek a vodných tokov v čiastkových povodiach rieky Bodrog, Dunaj a Morava. Revitalizácie majú byť ukončené do roku 2026. „Čoskoro sa spustí obnova 19-tich kilometrov povodia rieky Morava,“ doplnil Chrenko.