Vlci sa mali v dedine objaviť v noci. Podľa miestnych obyvateľov tu svorka mala napadnúť psy, pričom jedného z nich roztrhali. Starostka obce Edita Oreničová veľa o udalosti nevie. „V tom čase som bola akurát na dovolenke. Viem akurát to, že do dediny sa zvykli zatúlať skôr jelene, nie vlci,“ povedala starostka.
Stráca vlk plachosť?
Miestny poľovník Miroslav Jurina prezradil viac. „Asi o tretej nadránom v noci zo štvrtka na piatok nás s manželkou zobudili hrozné zvuky. Niečo ako kvičanie. Aj naše psy na dvore veľmi štekali. Šiel som sa pozrieť von, no už sa tam nič nedialo. Povedali mi, že na jednom dvore vlci roztrhali psa a ďalších napadli. Keď tam zasvietili, videli vlkov, ktorí sa dali na útek,“ opísal poľovník.
Dodal, že o svorke vlkov v okolitých lesoch vie, no nikdy sa neodvážili zájsť do dediny. Potvrdil slová starostky, že pri obci sa zdržiavali hlavne lane a jelene. V posledných dňoch ich veľmi nevidno.
V Kečkovciach pri Svidníku útočili vlci. Po tom, ako roztrhali psa, sa miestni boja chodiť do lesa.
„Ako poľovníci máme prehľad o tom, kde a zhruba koľko zveri je v našom revíri. Ešte pred pár rokmi tu boli diviaky, no tie vykántril africký mor ošípaných. A vlci ich zvykli loviť. Predsa len, diviak bol pre nich ľahšia korisť. Nevie utekať tak rýchlo, ako jeleň,“ myslí si Jurina. „Ťažko povedať, či sú tu vlci premnožení, no stratili plachosť,“ povedal poľovník.
Jurina tiež porozprával, ako tu pred piatimi rokmi sám zastrelil vlka. „Vtedy to ešte bolo legálne. No bolo treba dodržať pravidlá aj určené kvóty. Navyše, vlk sa nemohol loviť počas celého roka. Z toho, ktorého som zastrelil ako posledného, tu ešte mám lebku,“ ukázal.
„Niekoho to môže vydesiť, no vlka sa podarilo uloviť možno raz za dva – tri roky. Nebolo cieľom, ako si niekto myslí, vystrieľať ich. Veď vlk do prírody patrí,“ dodal poľovník s tým, že u nás je lov zakázaný.
Kečkovskí obyvatelia trvajú na tom, že jedného zo psov roztrhala svorka vlkov. „Stalo sa to na prvom dvore, mal tam huskyho. Vlci ho v noci napadli a roztrhali. Stalo sa to zhruba o tretej v noci. Zobudilo nás strašné kvílenie. Keď sme vybehli a zasvietili, videli sme troch vlkov ako preskočili bránu a ušli,“ povedal jeden z miestnych obyvateľov, ktorý nechcel prezradiť meno.
„Radi by sme šli do lesa na huby, lebo rastú. No bojíme sa,“ dodal.
Chovatelia oviec: nedá sa to ustrážiť, ľudia u nás nechcú pracovať
Riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Slavomír Reľovský bije na poplach. „Útoky predátorov nás dosť trápia. Ide hlavne o medvede, vlkov, dokonca aj rysov a krkavcov. My chovatelia tvrdíme, že ovce a kozy sú posledný druh hospodárskych zvierat, ktorý sa pasie a stará o krajinu. Vďaka tomu sa udržiavajú pasienky. Kedysi sa tvrdilo, že z ovce je trojaký úžitok – mlieko, mäso a vlna. Dnes pribudol aj štvrtý, krajinotvorba. Inak by sa pasienky a lúky nedarilo udržiavať,“ vymenoval Reľovský.
Problémom podľa neho je, že vďaka útokom predátorov škody rastú neskutočne rýchlo. Okrem finančných strát a nenahraditeľných škôd na zvieratách to odrádza aj ľudí od toho, aby k šli pracovať k chovateľom. „Lebo zistia, že ak idú na pašu so zvieratami, tak musia brániť ovce, či kozy hlavne pred medveďmi a vlkmi. Doslova riskujú život. A to je dosť veľký problém,“ dodal s tým, že na útoky dravcov upozorňujú už minimálne 15 rokov.
„Pre chovateľov predstavujú zvieratá živobytie a neraz aj generačné dedičstvo od rodičov a starých rodičov. A nikto nechová tie zvieratá kvôli tomu, aby videl, ako trpia, ako ich tie šelmy zabíjajú,“ opísal problémy šéf zväzu.
„To sa nedá ustrážiť, prax ukazuje, že to nie je možné. Napriek tomu, že sa zabezpečia všetky podmienky na ochranu stád. A kvôli zvýšeným nákladom na ochranu zvierat nemôže na jednotnom európskom trhu konkurovať náš chovateľ chovateľovi z tých štátov, kde tieto problémy nemajú. Ovce pasieme už stáročia a desaťročia oplôtky slúžia na to, aby si chovateľ udržal svoje stádo na pasienku. Ochranári by sa mali starať o to, aby udržali vlka, či medveďa tam, kde má byť. Aby nerobil škodu. My im otvorene núkame možnosť, aby si u nás prenajali stádo a ukázali nám, ako sa dá stádo za súčasných podmienok uchrániť,“ argumentuje Reľovský.
Čítajte viac Prekvapujúca štúdia o medveďoch na Slovensku: Ich počet nestúpol, vyzerá to skôr naopak
Pozitívne vníma aspoň to, že s preplácaním škôd spôsobených predátormi nie je až taký problém. Zväz chovateľov oviec a kôz vypracoval s Ministerstvom životného prostredia dohodol metodiku s odporúčanými cenami pri škodách spôsobených predátormi. Problémom je len „byrokratická tortúra“.
„My nechceme preplácanie škôd, ale to, aby nevznikali. Náklady na preventívne opatrenia sú veľké, my ich spĺňame. Ale pri takom tlaku predátorov nie je možné zvieratá uchrániť. Veď škody sa preplácajú len vtedy, ak sa zistí, že boli prijaté všetky opatrenia, ktoré sú predpísané a majiteľ ich splnil, no napriek tomu došlo k útoku, medveďov, vlkov, či rysov. NAše škody spôsobené vlkmi predstavujú výšku takmer 600–tisíc eur,“ tvrdí Reľovský.
Útok vlkov na ovce zažil aj na vlastnej koži. „A došlo k nim v intraviláne obce, čo nikdy predtým nebolo,“ hovorí a jedným dychom dodáva, že dochádza aj k obzvlášť veľkej škode, keď zabijú zvieratá s vysokou genetickou hodnotou. „Máme chovateľa pôvodného plemena – valašky, ktoré je ohrozené. V rámci Slovenska máme posledných 800 kusov a aj tam vznikajú obrovské škody. A ak sa raz stratí, už sa nedá nahradiť,“ opisuje.
A čo by podľa neho malo urobiť ministerstvo životného prostredia? „Nájsť správnu mieru. Tu stačia dve čísla. V roku 1990 bolo na Slovensku 700–tisíc oviec, ktoré sa pásli a škôd, ktoré spôsobili predátori, nebolo veľa. Dnes je u nás zhruba 330–tisíc oviec a škôd je niekoľkonásobne viac. My nie sme Mongolsko, kde sú obrovské rozlohy krajiny, neobývanej ľuďmi. My máme poľnohospodársky využívanú krajinu.“
Čítajte aj Vlci, medvede a orly sa vracajú do Európy, ochrana priniesla plody
Ak stretnete vlka, kontaktujte zásahový tím
Podľa hovorcu Ministerstva životného prostredia Tomáša Ferenčáka je populácia vlka dravého na Slovensku stabilná a početnosť sa drží na rovnakej úrovni. „Početnosť vlka závisí aj od obdobia, v ktorom sa stav zisťuje. Kým v jarnom období sa na Slovensku zvykne vyskytovať približne 400 jedincov, v jesennom období môže početnosť dosahovať 600 až 700 jedincov. Rozdiel medzi jarným a jesenným obdobím spočíva v tom, že na jar je populácia nižšia po zimnom období príznačnom zvýšenou mortalitou, na jeseň početnosť stúpa v dôsledku nových prírastov v rámci svoriek. Treba podotknúť, že práve vlk je prirodzeným predátorom napríklad diviakov a ďalšej raticovej zveri,“ upozorňuje Ferenčák.
Dodal, že jednou zo základných vlastností vlkov je plachosť. „Napriek tomu, že vlk dokáže spôsobiť škody na hospodárskych chovoch a má prirodzený inštinkt lovca, stretu s človekom sa snaží vyhnúť. Je preto veľkou vzácnosťou vlka dravého vo voľnej prírode vôbec vidieť, nie to ešte s ním prísť do kontaktu. Ak by však predsa len k stretu medzi človekom a vlkom došlo a zviera nebude pôsobiť agresívne, odporúčame z miesta stretu pokojne vycúvať a nechať vlkovi dostatočný priestor na útek. Ak by zviera pôsobilo agresívne, odporúčame pokúsiť sa zviera odohnať skríknutím, mávaním rukami či zaháňaním sa palicou, kameňmi či výbavou, ktorú má človek pri sebe,“ odporúča hovorca.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ministerstvo upozorňuje, že v prípade, ak by sa človek dostal do stretu s vlkom v obývanej oblasti a chcel by túto skutočnosť nahlásiť, môže sa obrátiť na Políciu SR. „Zásahový tím pre medveďa hnedého sa zaoberá situáciou s výskytom najväčšej slovenskej šelmy v blízkosti ľudských obydlí – medveďa hnedého. Pokiaľ ide o škody spôsobené na hospodárskych chovoch, vlk dravý patrí medzi chránené druhy zvierat, za ktoré štát vypláca kompenzácie za vzniknuté škody,“ dodal Ferenčák.
Máme zhruba tisíc vlkov
Riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) Imrich Šuba síce súhlasí s pozitívnou úlohou vlkov v prírode, ale… „Vlci pomáhajú pri znižovaní početnosti aj iných druhov raticovej zveri, ale úloha ktorá im je pripisovaná, napríklad pri riešení situácie s africkým morom ošípaných, či znižovaníe regionálne vysokých stavov jelenej či danielej zveri, sa absolútne nepotvrdilo. Šírenie moru spomalil až vysoký lov diviačej zveri poľovníkmi a ďalšie opatrenia,“ uviedol Šuba.
Dodal, že na poslednom stretnutí pri určovaní kvóty lovu vlka dravého sa čísla poľovníkov zhodli s číslami výskumu R. Rigga a ich počet môže byť do tisíc kusov. „Tri roky sa vlk neloví, tieto stavy logicky narastajú, môžeme to vidieť podobne ako pri medveďovi. Zintenzívnili sa návštevy intravilánu, zvýšili sa škody na hospodárskych zvieratách, na poľovnej zveri, potvrdzuje sa to, čo predpovedali poľovníci – že vlk stratí rešpekt pred človek a plachosť. Potvrdzuje to spomínaný incident roztrhania psov, napadnutia jelenice v areáli nemocnice v Brezne, či vlk so stratou plachosti v meste Vysoké Tatry a ďalšie desiatky prípadov z miest, kde vlka dokáže na mobil už natočiť ktokoľvek. Areál výskytu vlka, tak ako aj u medveďa sa jednoznačne zvyšuje,“ tvrdí Šuba.
Dodal, že kvôli tomu aj v susedných Čechách pristúpili vzhľadom na vysoké škody na zvieratách, k lovu tejto vlkov. „Podobne, ako pri medveďovi, jedným z opatrení na elimináciu súčasného stavu, je aj prísne kontrolovaný a na vedeckej báze stanovený regulačný lov,“ uzavrel Šuba.