Situáciu v posledných rokoch trochu zachraňujú norné steny, ktoré zachytávajú drvivú väčšinu odpadu ešte na začiatku priehrady. No najlepšie by bolo, ak by voda nenaplavila žiadny odpad.
„Zohnali sme a osadili norné steny. Zároveň zabezpečujeme zber odpadu. Už sme zorganizovali viacero brigád, kde sa zbieral odpad z hladiny aj brehov Ružína. No sme dobrovoľníci, robíme to vo voľnom čase. Rovnako aj tento rok. A hneď sa to prejavilo v turizme, návštevnosť v okolí priehrady je vysoká,“ hovorí Jozef Kojecký, bývalý predseda a v súčasnosti člen občianskeho združenia (OZ) Ružínska priehrada.
Aj v týchto dňoch je na začiatku priehrady Ružín odpad. Dobrovoľníci ho v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom zbierajú a odvážajú.
Podľa neho si ale spomínaný problém vyžaduje rázne riešenie. „Nemôže to byť len na dobrovoľníkoch. Chce to viac iniciatívy aj zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku, oni sú správcovia toku aj vodnej nádrže. Mali by aspoň viac spolupracovať pri odvážaní a likvidovaní odpadu z priehrady," hovori Kojecký.
Vodohospodársky podnik patrí pod ministerstvo životného prostredia. „No a práve ministerstvo zatiaľ nepodniká žiadne kroky. Boli tu síce viacerí ministri, naposledy Budaj, padli sľuby aj návrhy, no zatiaľ z toho nič nebolo,“ myslí si ochranár. Podľa neho sa treba zamerať na to, odkiaľ odpad pochádza. A to sú osady na hornom toku Hornádu. „Treba pomenovať problém pravým menom. Pokiaľ bude odpad z osád končiť v rieke, nikam sa nepohneme. Je tu zatiaľ aspoň malá nádej, že pomôžu rómske občianske hliadky,“ dodal Kojecký.
Deti z osád zapájajú do upratovania
Pri zbere odpadu priamo z hladiny, ale aj brehu Ružína pomáha aj ďalšie OZ Save Nature by Čivas. A nejde len o jednorazovú záležitosť. Pomáhali aj po nedávnych dažďoch, keď sa na Ružín plavili ďalšie kopy odpadu.
Zakladateľ združenia Ladislav Stupák rovnako tvrdí, že kľúčom k riešeniu situácie s odpadom sú osady. „Pokiaľ sa nezačne tam, tak sa bude situácia stále opakovať. Myslím si, že peniaze na riešenie problému by sa aj našli, no ľuďom, ktorí o tom môžu rozhodnúť je to asi jedno. Už tu bolo viacero politikov, no situácia sa nezlepšila,“ tvrdí Stupák.
Pritom by podľa neho ani nebolo treba tak veľa. Stačí pracovať s ľuďmi v osadách. Či už v Richnave, alebo aj inde na toku Hornádu. „Nepasujem sa za odborníka, no určité skúsenosti už mám. Bývam vo Veľkej Ide a tam je veľká osada. Do upratovania zapájame aj rómske deti a vidíme, že to má zmysel. Takže kombináciou osvety, ale aj zapájania ľudí z osád do upratovania by sa stav mohol zlepšiť. Rovnako môžu pomôcť rómske občianske hliadky, ale aj spomínaná osveta. Vysvetliť tým ľuďom, že ak zmiznú kopy odpadu a už nebudú žiť v špinavom prostredí, je to lepšie aj pre nich,“ uviedol Stupák.
Všimol si, že odpadu trochu ubudlo, no zatiaľ je s optimizmom opatrný. „Smetí je o niečo menej, ale je to tak vďaka výkupu plastových fliaš. Už ich tu takmer nevidno, čo je dobre. No stále tu pláva všeličo možné,“ hovorí Stupák. OZ má dohodu so Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP), ktorý odváža odpad, ktorý vyzbierali. Vyčistili nielen hladinu, ale aj brehy. No stále je čo robiť. „SVP nakopený odpad priebežne odváža. Ešte je pri lávke pre peších, postupne ho budú voziť na likvidáciu,“ uzavrel Stupák.
Čítajte aj Priehrada Ružín vyschla. Na jej dne objavili dobrovoľníci haldy odpadu
O stanovisko sme požiadali aj Ministerstvo životného prostredia SR. Hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák potvrdil, že pri čistení Ružína od naplaveného odpadu pomáha podriadená organizácia ministerstva životného prostredia – Slovenský vodohospodársky podnik každoročne od roku 2015.
„Vodohospodári v spolupráci s občianskymi aktivistami využívajú špeciálne norné steny, inštalované na ústí riek Hornád a Hnilec, ktoré smerujú do priehrady. Zachytené odpady, najčastejšie plastový odpad, sa pomocou stien približujú k brehu, kde ich občianski aktivisti zbierajú. Vodohospodári následne odpad vyvážajú do spaľovne. Každoročne sa vyzbierajú desiatky až stovky ton odpadu, čo stojí štátny podnik rádovo stovky tisíc eur. Len za minulý rok likvidácia odpadov stála štátny podnik resp. daňových poplatníkov viac ako 300-tisíc eur,“ vysvetlil Ferenčák.
Sedačky, chladničky aj obuv
Súhlasí s tvrdeniami aktivistov z občianskych združení, že situácia sa opakuje spravidla vždy po intenzívnych zrážkach a výraznom vzostupe hladín na riekach Hnilec a Hornád, odkiaľ pripláva do Ružína veľké množstvo odpadu.
„Je všeobecne známe, že pôvodcovia odpadu sa nachádzajú pozdĺž povodia riek Hornád a Hnilec. Dôležitá je preto predovšetkým prevencia, informovanie a vzdelávanie miestnych obyvateľov o správnom triedení a nakladaní s komunálnym odpadom,“ potvrdil Ferenčák s tým, že „samosprávy môžu tiež využívať eurofondové projekty na podporu integrácie osôb ohrozených sociálnym vylúčením a s cieľom eliminovať negatívne javy v obci ako napríklad čierne skládky, neporiadok na verejných priestranstvách, prípadne vypaľovanie trávy.“
Podľa hovorcu môže ako príklad slúžiť obec Jasov, ktorá získala z eurofondov dotáciu na projekt Miestna občianska poriadková služba – Jasov. Ide o financie z Operačného programu Ľudské zdroje, ktorý patri pod rezort vnútra.
Čítajte aj Sľubujú ľuďom nový zdroj tepla aj elektriny, domáci sa však búria. Proti výstavbe spaľovne v Drienove chystajú referendum
Po minulotýždňovom vyčistení nornej steny totiž následné výdatné zrážky priplavili ďalšie desiatky ton odpadu z nelegálnych skládok. Podľa hovorcu SVP Mariána Bocáka takmer 40 percent vyzbieraného odpadu tvorí plast alebo iný neorganický odpad, ako sú spotrebiče, hračky či celé sedacie súpravy. Evidujú aj veľké množstvo obuvi.
„Ružín tvoria rieky Hornád a Hnilec, ktoré spolu pretekajú 91 mestami a obcami so značným počtom marginalizovaných osád. Je preto možné povedať, že odpad je práve z týchto lokalít. Každopádne svoju zásluhu na tvorbe odpadu majú aj rekreanti, rybári či chatári,“ povedal.
Bocák pripomenul, že zber a likvidácia odpadu je v kompetencii samosprávy, v katastri ktorej sa odpad nachádza, no SVP sa každoročne – hlavne spolu s dobrovoľníkmi, zapája do boja s odstraňovaním odpadu. „Z minulých rokov vieme, že likvidácia odpadu z okolia vodnej stavby Ružín stojí ročne od 40-tisíc do 70-tisíc eur,“ spresnil.
Čistenie od odpadu v okolí priehradného múru vykonávajú podľa potreby. „Čo sa týka odstraňovania odpadu od norných stien na sútoku Hornádu a Hnilca, tie sú majetkom občianskeho združenia a v zmysle memoranda o spolupráci sa čistenie vykonáva tiež podľa potreby a v závislosti od personálnych a technických kapacít,“ doplnil Bocák. Odpad, ktorý sa vyzbiera, sústreďujú na dočasnej skládke nad priehradným múrom. Na jeho odvoz a likvidáciu SVP vyhlasuje verejnú súťaž. Podľa vodohospodárov sa takto sústredia a následne likvidujú odhadom stovky ton odpadu ročne.
Starosta Richnavy Peter Bíroš tvrdí, že problém odpadu, ktorý voda splaví do Ružína je začarovaný kruh. Spolu so štátnymi orgánmi aj kolegami z iných obcí sa snažia nájsť riešenia. „No príslušné inštitúcie si problém prehadzujú ako horúci zemiak. Viem, aká je situácia, odpad nie je len z Richnavy, ale aj Krompách, či obce Víťaz. Preto treba problém riešiť komplexne, nie iba každá obec, či mesto zvlášť,“ argumentuje Bíroš. Dodal, že určité riešenia sa črtajú, zatiaľ o nich nechcel hovoriť. „Naozaj sa nedá všetko zo dňa na deň, ale krok za krokom,“ dodal starosta na záver.
