Dlhodobo sa takto žiť nedá, lamentujú Rómovia, ktorí sa už nevedia dočkať unimobuniek. Tie im má zabezpečiť obec. Provizórne stanové mestečko im postavila potom, ako 19. júla zničil ich obydlia oheň. Ten sa mal rozšíriť od sviečky, ktorú po zotmení používal jeden z obyvateľov – išlo o 75-ročného muža, ktorý, žiaľ, v plameňoch prišiel o život.
Nálady medzi osadníkmi nie sú dobré. Vládnu tam nervozita, hnev, zúfalstvo. Ťaživú atmosféru sme pocítili aj my, keď sme sa išli pozrieť, aká je tam momentálna situácia. Prvé, čo nás po vystúpení z auta „omráčilo“, bol výrazný zápach. Niet divu, veď sme prišli na miesto, kde sa v úzkom priestore sústreďuje veľké množstvo ľudí, pričom hygienické podmienky nie sú ideálne. Okamžite nás obklopili zhruba dve desiatky podráždených obyvateľov.
„Čo tu chcete? Prečo ste prišli?“ zneli otázky z viacerých strán. Po chvíľke upokojujúcej debaty sa dal s nami do reči Ján Čonka. Mladý muž sa sťažoval, že v stanoch sa im nežije dobre.
Neľudské podmienky
„Čoskoro je tu zima, v najbližších dňoch hlásia ochladenie. Bojíme sa o deti. To majú stále spať bez poriadnej strechy nad hlavou?“ pýta sa Čonka. Upozornil, že jednoduché to nemali ani počas horúčav. „V stane bolo neznesiteľné teplo a dusno. V jednom prespávame aj sedemnásti, nedalo sa nám tam dobre dýchať,“ priblížil. Vzápätí nás zaviedol na druhú stranu osady, teda k časti, ktorú zničil požiar. Všade sa nachádzalo množstvo neporiadku – rôzne plechy, matrace, drevá. „Od rána tu robíme a vypratávame to. Vyhodili sme tam plechy a mali to odviezť,“ ukázal na veľkokapacitný kontajner.
„Mal sa dostaviť stroj z obecného úradu a zobrať to. Ráno sem síce prišiel, ale otočil sa a odišiel. Nechal to tak, nechcú nám s tým pomôcť,“ povedala rozhorčená mladá žena. Do toho sa pridala ďalšia, ktorá kričiac a mávajúc na nás z druhého konca „ruín“ trvala na tom, aby sme sa išli pozrieť, kde spáva. Keď sme sa k nej „prebrodili“, naskytol sa nám naozaj neutešený pohľad.
„Poďte sa pozrieť, ako žijem,“ privítala nás medzi hromadou popadaných plechov a dreva. Na vyvýšenom mieste, doslova v diere, má umiestnenú perinu a vankúš, na ktorý sa v noci ukladá. „Som slobodná, sama, ale tiež mi niečo treba,“ podotkla.
Zrazu k nám pristúpila staršia pani, že nám chce niečo povedať. „V tomto prostredí nemôžem poriadne spávať. Trápim sa kvôli synovi, ktorý pred týždňom umrel. Mal 35 rokov a zadusil sa v stane. Nemohol poriadne dýchať,“ tvrdí Sylvia Pokošová. Objasnila, že jej syn mal zápal priedušiek. „V stane to nemohol v horúčavách vydržať. Sťažoval sa mi, že ho bolí hrudník, celé telo. No a o polnoci, odrazu, zomrel,“ dodala v presvedčení, že za jej osobnou tragédiou sú zlé životné podmienky.
Starosta: Pracujeme na tom
Telgártsky starosta Jozef Štajer hľadal slová na zhodnotenie súčasnej mimoriadnej situácie v obci len ťažko. „Tí ľudia nie sú v provizórnych podmienkach len deň či dva, trvá to už naozaj dlho. Potrebujú svoje súkromie a keďže v jednom stane je ich aj tridsať, je to náročné,“ hovorí. Pripomína, že takto sú tam pomiešaní zdraví, chorí, dospelí aj deti. Uvedomuje si, že už toho majú „plné zuby“. Spresnil, že dokopy je tam 102 ľudí v šiestich stanoch. Tie im zabezpečil okresný úrad a dva kusy majú od ministerstva vnútra.
„V blízkosti majú hygienické centrum s práčovňou, sprchou a mobilné toalety. Takže tieto veci sú zabezpečené,“ poznamenal starosta. Tvrdí, že pracujú na zlepšení podmienok, no nie je to ľahké. Momentálne riešia nájomné zmluvy v súvislosti s pozemkami, kde by mali umiestniť unimobunky. Konkrétne by ich malo byť 28. Vysvetlil, že ide o plochu, kde sú momentálne postavené stany.
„Tie pozemky patria súkromným vlastníkom. Sú naklonení poskytnúť nám ich za symbolické euro na jeden rok s tým, že neskôr by nám to predali,“ objasnil Štajer. Ceny za štvorcový meter sa tam podľa neho pohybujú od 10 do 20 eur. Samotné unimobunky by vraj mohli dostať od ministerstva vnútra. Ak k tomu nedôjde, obec ich bude musieť kúpiť, prípadne tiež prenajať.
Čítajte aj Drsná tlačovka Smeru: Matovič kopol Kaliňáka, dostal päsťou do tváre. Zasiahnuť musela polícia
„Nie je to lacné, preto dúfame, že nám niečím prispejú nejaké rezorty. Treba to riešiť čím skôr, už aj včera bolo neskoro. Ale pracujeme na tom,“ povedal starosta. Zdôraznil, že psychika a fyzické zdravie ľudí v takýchto ťažkých podmienkach chradnú. Reagoval aj na kritiku osadníkov, ktorí sa sťažovali, že obec im z miesta požiaru neodviezla odpad.
„Ak ste tam boli, zrejme ste videli, že ten kontajner nie je plný. Dáme tam aj ďalší a keď ich naplnia, odprace sa to. Samozrejme, všetko to treba triediť – plechy a drevo zvlášť,“ pripomenul. Doplnil, že ho čaká online rokovanie s viacerými rezortmi o prípadnej pomoci.
Nelogické riešenie?
Tlačový odbor ministerstva vnútra uviedol, že unimobunky Telgártu neposkytne, keďže žiadne k dispozícii nemá. Stany, ktoré im zabezpečili, im však ponechajú aj po 20. septembri, kedy končí dvojmesačná doba, v rámci ktorej môže obec požiadať o refundáciu výdavkov uplatňovaných počas mimoriadnej situácie zo štátneho rozpočtu. Zahŕňa to dočasné ubytovanie a stravu.
„Vedenie rezortu prerokuje, do detailov, možnosti pomoci zo strany štátu s kolegami z kabinetu a takisto sa skontaktuje so samosprávou. Obci boli poskytnuté informácie o možných spôsoboch financovania situácie od iných štátnych inštitúcií a to rádovo v desiatkach tisíc eur. O niektoré už požiadala, o niektorých pravdepodobne bude musieť rozhodnúť vláda,“ uzavrel tlačový odbor.
O situáciu v Telgárte sa zaujíma aj banskobystrický župan Ondrej Lunter. Na stredajšom pracovnom stretnutí podľa neho predstavitelia rezortu vnútra oznámili, že obec si má kontajnery, teda unimobunky, prenajať zo zdrojov Úradu rómskeho splnomocnenca vo výške od 40– do 60-tisíc eur len do marca budúceho roka.
„Nie je jasné, ako mohol tento termín vzniknúť, lebo v marci býva v Telgárte aj pol metra snehu a týmto spôsobom nebude garantované ubytovanie pre viac ako desať rodín ani na najbližšiu celú zimu,“ upozornil Lunter. „Ak to pri tomto rozhodnutí zostane, vláda tým len odsunie riešenie na budúcu vládu, lebo je jasné, že sto ľudí, ktorí prišli o všetko, potrebujú ubytovanie na dva až tri roky, čo je reálny termín pre svojpomocné vybudovanie domov,“ povedal. Vládni predstavitelia vraj argumentujú, že osud stovky ľudí nie je ich starosť, no župan to kritizuje.
„Každý vie, že obec Telgárt nemá žiadnu šancu riešiť túto vec vo vlastnej réžii a župa nemá kompetenciu v oblasti krízového riadenia. Napriek tomu sa snažíme pomáhať, lebo tu nejde o kompetencie, ale o ľudí. V tomto čase začíname s prípravnými prácami pre umiestnenie kontajnerov,“ poznamenal. Dodal, že predsedu vlády bude opätovne žiadať, aby prehodnotil rozhodnutie úradníkov, ktorých riadi, lebo ich riešenie nie je ani polovičaté a termínovo je nelogické.