Korňa v čadčianskom okrese sa nestala Dedinou roka náhodou. Má unikátnu polohu v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, pričom si zachovala osadové osídlenie. Nachádza sa v nádhernom prírodnom prostredí a už pri vstupe do obce je jasné, že je o ňu dobre postarané. Autobusové zastávky sú z tamojšieho zrubového dreva, všetko je čisté a pokosené. Nechýba množstvo pútačov či pôsobivá tabuľa zdobená sýto červenými muškátmi, z ktorej sa dozviete, čo tam nájdete. Tiež to, že ide o pomerne mladú dedinu, ktorá vznikla v roku 1954 spojením osád Nižná a Vyšná Korňa, ktoré dovtedy patrili do takzvanej Veľkej Turzovky. Hneď vedľa tabule je vyrezávaná lavička, na ktorej si „pocestní“ môžu oddýchnuť.
Keď sme Korňou prechádzali, pochopili sme, prečo zaujala aj hodnotiacu deväťčlennú porotu súťaže, ktorú už viac ako dve dekády organizuje envirorezort a Slovenská agentúra životného prostredia. Takmer na každom kroku sme si všimli niečo, pri čom sme sa chceli zastaviť. Neprehliadnuteľný je napríklad smerovník, ktorý „hlása“, že len 150 metrov od hlavného ťahu sa nachádza Korňanský ropný prameň. Samozrejme, že sme neodolali a vybočili k nemu.
Len pár krokov od cesty sme, pri bráničke jedného z domov, natrafili na staršieho muža. Ako to už na dedinách chodí, dali sme sa do reči. Dozvedeli sme sa, že pán Ladislav je hrdý lokálpatriot. „Žije sa nám tu, aj s mojimi blízkymi, vynikajúco. Žiadny stres, pohoda, dobrí ľudia,“ vymenoval, čo tam považuje za najväčšie pozitíva. Svoju spokojnosť však pripisuje najmä tomu, že sa tam narodil a je prirodzené, že najlepšie sa cíti doma.
Pútnické miesto
Samotná obec je pre „cudzincov“ podľa Ladislava výnimočná rázovitosťou a ľuďmi, ktorí ju obývajú. „Sú súdržní, dokážu si pomôcť. Keby to tak nebolo, nezískali by sme titul Dedina roka,“ podotkol s úsmevom. Napriek tomuto úspechu je však presvedčený, že viac turistov ako doteraz k nim vďaka tomu nezavíta.
„Zostane to na tej úrovni ako predtým. Zo začiatku to možno zarezonuje, no časom sa to opäť dostane do svojich starých koľají,“ mieni. „Ale inak sem chodí dosť ľudí – nezávisle od toho, či obec získala to víťazstvo. Myslím, že stále sem mnohí budú prichádzať, lebo majú prečo,“ poznamenal.
Ladislav odhaduje, že najväčším lákadlom je tam zrejme vrch Živčáková, kde stojí Chrám Preblahoslavenej Panny Márie Matky Cirkvi. Hoci ide o pútnické miesto známe svojou polohou v Turzovke, spomínaný kostol stojí v katastri Korne. „Kaplnka zjavení je ale na turzovskej strane,“ ozrejmil Ladislav. „No a keď idú pútnici dole, zastavia sa pri rôznych našich atrakciách. Napríklad aj pri ropnom prameni, ku ktorému práve smerujete,“ ukázal na náš neďaleký cieľ.
Pobrali sme sa teda k miestu, ktoré je jasne vyznačené. Vyčnieva nad ním trojuholníková konštrukcia so slovenskou zástavou. To, že sme naozaj na mieste výveru, sme pocítili okamžite – privítala nás výrazná „aróma“ ropy. Ak by si ale niekto myslel, že z prameňa si môže niečo načerpať do kanistra, je na omyle. V malej nádržke sa použiteľné zásoby určite nenachádzajú.
Keď sme ďalej prechádzali dedinou, pozdravili sme mladú mamičku s tromi deťmi. Hneď ako prehovorila, vedeli sme, že je prisťahovalkyňa. Prezradil to jej ukrajinský prízvuk. „Volám sa Veselana. S manželom tu žijeme už siedmy mesiac. Sú tu dobrí ľudia, krásna príroda a výborná dostupnosť služieb. Je tu škôlka, obchody, všetko super,“ pochvaľuje si.
O niečo ďalej nás v jednom z dvorov zaujal veľký vrtuľník. Česky hovoriaci chalupár Marián nám so smiechom povedal, že ide o zberateľský „kúsok“ jeho strýka, ktorý práve nie je doma. „Je to nefunkčný stroj, ktorý kedysi slúžil armáde. Po vyradení pristál tu,“ podotkol pobavene. „Ja sem chodievam pravidelne už od detstva. Moja maminka je rodáčka z Korne, takže to tu poznám veľmi dobre,“ pokračoval. Je presvedčený, že titul Dedina roka je zaslúžený. „Samozrejme, nie som tu každý deň, takže to nemôžem úplne objektívne posúdiť, ale trávim tu víkendy. Ocenenie je výsledkom nielen vedenia obce, ktorá sa o všetko vzorne stará, ale aj obyvateľov,“ doplnil.
Nevídaná spolupatričnosť
Pomaličky sme sa presunuli k obecnému úradu. Privítala nás dobre naladená starostka Marianna Bebčáková. Triumf v súťaži jej urobil veľkú radosť a verí, že sa vďaka tomu trochu viac zviditeľnia. „Prihlásila som nás tam ja ako poďakovanie našim ľuďom, ktorí tu žijú. Tiež jednotlivým spolkom či spolupráci so základnou a materskou školou, s farnosťou, dobrovoľnými hasičmi. Za ostatné obdobie odvádzali vynikajúcu prácu,“ hovorí. Pripomenula, že sú koncovou obcou, pričom spolupatričnosť miestnych je veľmi vzácna a nevídaná.
„Cítiť to na každom kroku. Naplno sa to ukázalo v deň, kedy nás navštívila národná hodnotiaca komisia. Všetci sa na to perfektne pripravili a nesmierne sa tešili,“ tvrdí. Keď vraj porota odišla, bez ohľadu na to, aby starostka poznala výsledky, obyvatelia Korne sa pre ňu stali víťazmi. „Atmosféra, ktorá tu vládne, je naozaj neopísateľná,“ zdôvodnila. Najviac sa podľa nej vyznačujú tým, že majú osadové osídlenie – ide teda o „rozťahanú“ dedinu.
„Spravujeme viac ako 82 kilometrov komunikácií. Polovica obyvateľov žije v údolí riečky Korňanka, ostatní v desiatkach osád. Konkrétne ich je 36, no dokopy zhruba do sedemdesiat. Tie zvyšné však nie sú trvalo obývané, ide o rekreačné chalupy,“ objasnila starostka. Práve takéto osídlenie bolo inšpiráciou pre vznik marketingovej značky regionálnej organizácie cestovného ruchu Kysuce, kraj osád.
„Podarilo sa nám vytvoriť aj obecný sociálny podnik, kde zamestnávame stolárov a iných odborných majstrov. S nimi sme sa osady snažili aj označiť. Každá nesie meno rodiny, ktorá ju obýva, čo hlásajú smerové šípky a priamo na mieste drevené tabule v tvare domčeka so srdiečkom,“ vysvetlila. Podčiarkla, že tento symbol je veľavravný – ide o akýsi odkaz pre miestnych. „Denne mi dokazujú, najmä svojou prácou, úctu k dedine a lásku k svojmu rodisku. Ich srdiečko bije pre Korňu a rovnako je to aj s tým mojím,“ netají starostka, ktorá je prvou ženou na čele obce s viac ako 2-tisíc obyvateľmi. Ich počet im o pár desiatok stúpol po tom, ako na jar skolaudovali dve nové bytovky s 36 bytmi.
„Viacerí sa k nám teda prisťahovali, no a napriek tomu, že inde väčšinou demografická krivka klesá, u nás stúpla. Prispelo k tomu aj covidové obdobie, počas ktorého sa nám tu narodilo, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, dvojnásobné množstvo detí. Predtým im ich ročne pribudlo dvanásť, no cez pandémiu až 41,“ zasmiala sa. Upozornila, že v obci nechýba deväťročná základná škola či škôlka. „Tú sme vlani kapacitne rozšírili o pätnásť miest, aby bola pripravená,“ vysvetlila s tým, že si na to zobrali dvestotisícový úver. Z týchto peňazí však investovali aj do opráv chodníka a čiastočne do „prerábky“ školskej jedálne.
Legendy o čertoch a pytliakovi
Starostka zdôraznila, že v Korni majú viaceré atrakcie, ktoré stoja za pozornosť. „Pri vstupe do obce ste napríklad mohli vidieť repliku veterného mlyna. Originál tejto technickej pamiatky sa však nachádza v osade U Šulcov – pre autá v nedostupnom teréne. V rámci externých zdrojov získaných z dotácie od Žilinskej župy sme mlyn revitalizovali,“ objasnila s tým, že tento unikát priviezol do obce predok Jozefa Gajdičiara z Ostravska. „Slúžil na mletie obilia až do roku 1985,“ poznamenala.
Čítajte aj Smer chce po voľbách obžalovať prezidentku. Fico klame a kampaňuje, reaguje Čaputová
Zvláštnosťou je aj Pamätný cintorín obetí hladomoru, ktorý je označený symbolickým dreveným krížom s tŕňovou korunou. Pochovávali tam predkov, ktorí umierali od vyčerpania a vysilenia v čase veľkého hladomoru. Stalo sa to v polovici 19. storočia, kedy v Turzovke a okolí takto zahynulo 2-tisíc ľudí, ktorí nemali čo jesť. Vládla totiž vtedy veľká neúroda – prišlo krupobitie, obilie začalo rednúť a zemiaky hnili.
Kultúru predkov v Korni dokumentuje aj Múr histórie. Ide o ukážku pôvodnej ľudovej architektúry a hospodárenia predkov. „Je to vlastne betónový múr, na ktorom sú umiestnené priečelia starých dreveníc. Tie už boli určené na demoláciu, no nám sa podarilo niektoré prvky z nich zachrániť a vystaviť takýmto spôsobom,“ vysvetlila Bebčáková. Pripomenula, že ide o voľne dostupné prírodné „múzeum“ a nachádza sa na trase k pútnickému miestu Živčáková.
„Richtárky“ sme sa pýtali na ropný prameň a či s ním obec, s troškou zveličenia, nemôže obchodovať. „Slúži len ako turistická atrakcia,“ reagovala. „V období druhej svetovej vojny používali naši ľudia ropu z tohto výveru na svietenie, kúrenie, mazanie konských vozov a na liečbu kožných chorôb dobytka,“ spresnila. V minulosti sa tam uskutočnilo niekoľko vrtov, no ukázalo sa, že ťažba by tam bola ekonomicky nerentabilná.
„O tom prameni existujú dve povesti. Prvá hovorí, že tam kedysi chodili čerti od Turzovky piť čiernu vodu. Ďalšia vraví, že nálezisko objavil pytliak Žubor, ktorý do neho spadol, keď lovil lesnú zver,“ spomenula starostka pútavé legendy. Zároveň dala do pozornosti aj obecnú včelnicu, ktorú sa im podarilo vybudovať vďaka cezhraničnému projektu so susednou českou obcou Bílá. „Areál sa nachádza v osade Vígľaš. Pozostáva z hlavného včelína s miestom pre osem včelstiev. Je tam tiež altánok, kde sa konajú rôzne prednášky a workspohy, takisto medáreň. Od hlavnej cesty sa tam pešou chôdzou dostanete za päť minút,“ ozrejmila.
Korňa susedí, okrem spomínanej českej dedinky, s obcami Vysoká nad Kysucou, Klokočov a mestom Turzovka. Väčšina obyvateľstva pracuje na Morave, v okolí Frenštátu pod Radhoštěm. Viacerí však dochádzajú aj do automobilky v Tepličke nad Váhom či do fabriky v Kysuckom Novom Meste.